Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2938-2000.pdf
PDF · 68.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/2938/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Ministerstvo vnútra SR -Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Kuzmányho 8, 040 01 Košice, IČO: 00 735 868 proti povinnému I. Ľ., T.. XX.X.XXXX, I. XX, Y. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná trieda 93, Košice pod Ex 579/2000 o vymoženie pohľadávky vo výške 232,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 22.5.2000 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 232,36 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva, PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, odd. bezpečnosti cestnej premávky, č.p. ORP-P-1190/ODI- II-97 zo dňa 3.12.1997.
Dňa 21.6.2000 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803/012520 zo dňa 28.6.2000.
Dňa 14.10.2013 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súdny exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“ v príslušnom gramatickom tvare) platného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, ako aj dokladov založených v spise totiž zistil, že Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva, PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, č.p. ORP-P-1190/ODI-II-97 zo dňa 3.12.1997 (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.1.1998. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 28.1.2001. Počnúc dňom 29.1.2001 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Z uvedeného teda vyplýva, že keďže rozhodnutie o priestupku, ako rozhodnutie štátneho orgánu vydané v správnom konaní, nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.1.1998, ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie prešla už stanovená trojročná lehota na uskutočnenie jeho výkonu. Z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinného, takže súd nemal inú možnosť len exekúciu podľa ust. § 57 ods.1, písm. f/ Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Vzhľadom na to, že súdny exekútor dňa 14.10.2013 doručil súdu oznámenie, v ktorom uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie, súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.