Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-3-2012.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, R., zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom AK Brezno, ČSA 5, proti odporcovi G.. M. G., trvale bytom R., H. XX, o vyplatenie mzdy 837,95 Eur, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke mzdu a náhradu mzdy za mesiace september, október a november 2009 v celkovej sume 837,95 Eur v hrubom, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 176,19 Eur od 01.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 330,88 Eur od 01.12.2009 až do zaplatenia a zo sumy 330,88 Eur od 01.01.2010 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
II. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 177,42 Eur, do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky, do 90-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v konaní domáhala toho, aby súd uložil odporkyni zaplatiť jej 837,95 Eur, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 176,19 Eur od 01. 11. 2009 až do zaplatenia, ďalej zo sumy 330,88 Eur od 01. 12. 2009 až do zaplatenia a zo sumy 330,88 Eur od 01. 01. 2010 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že na základe pracovnej zmluvy navrhovateľka pracovala u odporkyne v Lekárni Medikament, so sídlom Kuzmányho 1, Brezno kde odporkyňa prevádzkovala svoju podnikateľskú činnosť, túto ukončila ku dňu 23. 06. 2012. Pracovný pomer odporkyne u nej trval od 01. 03. 1995 do 30. 11. 2009. V septembri 2009 jej odporkyňa skrátila mzdu, a túto jej priznala len v sume 194,69 Eur, za mesiace október a november 2009 jej mzdu vôbec nevyplatila. Za mesiac september 2009 prišla navrhovateľke na účet čistá mzda vo výške 128,57 Eur.
Odporkyňa vo vyjadrení v návrhu uviedla, že navrhovateľke bola ochotná zaplatiť dlžnú sumu na mzde, avšak dostala sa do tak nepriaznivej sociálnej situácie, že to nebolo možné. Odporkyňa najmä poukázala na dobré vzťahy z minulosti, keď sa snažila výjsť navrhovateľke v ústrety, keď mala ona problémy. V roku 2009 sa dohodli na skrátení pracovnej doby tak, že navrhovateľka mala možnosť hľadať si iné zamestnanie, keďže odporkyňa už plánovala ukončenie podnikateľskej činnosti.
Z listinných dôkazov a výsluchu odporkyne súd považoval za preukázané, že medzi účastníčkami bola dňa 01. 03. 1995 uzavretá pracovná zmluva. Odporkyňa bola v tom čase podnikateľkou prevádzkujúcou Lekáreň Medikament v Brezne, na ul. Kuzmányho 1, IČO: 00627101, navrhovateľka bola prijatá do práce od 01. 03. 1995 ako robotník v zdravotníckom zariadení, s dohodnutou pevnou mzdou 3 100 Sk.
K zmene dojednaných zmluvných podmienok došlo na základe zmluvy zo dňa 01. 10. 2003 s tým, že druh práce bol znovu uvedený ako pracovník v zdravotníckom zariadením, s rovnakým miestom výkonu práce v Lekárni Medikamet, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a základný plat bol určený na 7 500 Sk, osobné ohodnotenie vo výške 1 400 Sk. Na základe dohody zo dňa 30. 11. 2009 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporkyne ku dňu 30. 11. 2009. Odporkyňa ukončila podnikanie v predmetnej živnosti k 23.06.2012. Za odpracovaných 160 hodín v mesiaci september 2009 bola navrhovateľke priznaná v zmysle výplatnej pásky mzda vo výške 154,69 Eur, z toho čistá mzda predstavovala 128,57 Eur. Za mesiace október a november 2009 výplatné pásky vystavené neboli, navrhovateľke nebola zo strany odporkyne prideľovaná žiadna práca.
V zmysle § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaná podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácii, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi so zisku po zdanení.
Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v ods. 1, 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, po problémoch v prevádzkovaní predmetnej lekárne odporkyne došlo k potrebne zníženia pracovného času navrhovateľky tak, že táto pracovala v podstate len na polovičný úväzok, ale bez zmeny jej pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve ako je uvedené vyššie. Na strane odporkyne tak vznikli prekážky pre riadne vykonávanie práce navrhovateľkou. V takomto prípade odporkyňa bola povinná za odpracované hodiny na strane navrhovateľky vyplatiť jej mzdu v zmysle citovaného ustanovenia § 118 Zákonníka práce, a za čas, ktorý by bol u navrhovateľky pracovným časom podľa pracovnej zmluvy, ale počas ktorého jej odporkyňa neprideľovala žiadnu prácu, jej bola odporkyňa povinná vyplatiť náhradu mzdy v zmysle citovaných ustanovení § 142 Zákonníka práce. Výška týchto mzdových nárokov, resp. nárokov na náhradu mzdy sa riadila výškou priemerného zárobku navrhovateľky, ktorý sa v zmysle § 134 Zákonníka práce vyčísľuje z jej zúčtovanej mzdy na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím v zmysle zákona je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka ak tento zákon neustanovuje inak.
Pre účely tohto konania boli zisťované zárobky navrhovateľky za mesiace apríl, máj a jún roka 2009 (tj. za druhý štvrťrok), keďže v nasledujúcom štvrťroku prestala byť navrhovateľke vyplácaná mzda v plnej sume, a následne náhrada mzdy za čas, kedy jej nebola práca prideľovaná. Z výplatných pások za uvedené mesiace boli zistené nasledovné hodnoty:
V mesiaci apríl 2009 bola hrubá mzda zistená vo výške 331,08 Eur, v mesiaci máj 2009 v sume 330,54 Eur a v mesiaci jún 2009 v sume 331,08 Eur. Priemerná mzda teda v tomto štvrťroku predstavovala sumu 330,90 Eur. Za mesiac september 2009 bola priznaná navrhovateľke suma hrubej mzdy 154,69 Eur, do výšky priemernej mzdy teda zostáva vyplatiť 176,19 Eur, za mesiace október a november 2009 nebola navrhovateľke priznaná žiadna mzda, či jej náhrada, do priemernej mzdy teda je odporkyňa povinná vyplatiť celú takúto sumu za každý mesiac, čiže 2 x po 330,88 Eur.
Z uvedených dôvodov súd považoval uplatnený nárok zo strany navrhovateľky v sume 837,95 Eur za dôvodný a odporkyni uložil povinnosť doplatiť jej mzdu, resp. jej náhradu v uvedenej sume, spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 176,19 Eur od 01.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 330,88 Eur od 01.12.2009 až do zaplatenia a zo sumy 330,88 Eur od 01.01.2010 až do zaplatenia, pričom prvý deň omeškania bol vždy prvý mesiac mesiaca nasledujúceho po výplatnom období po rozhodných mesiacoch, v zmysle § 129 Zákonníka práce. Výška úroku bola stanovená v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2012.
Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy nepriaznivú sociálnu situáciu odporkyne a povolil jej predmetný dlh splácať po 50 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, teda v takej výške, aby boli chránené oprávnené záujmy navrhovateľky a takisto zohľadnená nepriaznivá finančná situácia odporkyne.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 OSP, keď navrhovateľke ako účastníčke v spore úspešnej priznal náhradu trov konania vo výške 177,42 Eur, za 3 úkony právnej pomoci po 51,45 Eur + 3 x režijný paušál po 7,631 Eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Lehota na zaplatenie náhrady bola odporkyni stanovená opäť s ohľadom na jej sociálnu situáciu, na 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.