Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/203/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkýň 1/ Q. O., A.. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Košice, 2/ P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Košice a 3/ P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Košice, zastúpených JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, proti žalovanému T. M., naposledy bytom Q. XX, Košice, nachádzajúcemu sa na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Y. Š., zamestnankyňou Okresného súdu Košice

- okolie, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 9.11.2010 návrh na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 z celku na nehnuteľnostiach: dom súpisné číslo XXXX, na parcelách č. XXXX Y. Č.. XXXX a pozemku parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. P.. Svoj návrh žalobkyňa v 1. rade odôvodnila tým, že je zapísaná pod W. na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie - X. P. ako podielový spoluvlastník tam zapísaných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 z celku. Tento spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XX/XXXX, T. XX/XXXX vydanom po ich nebohom otcovi Š. O.. Tieto nehnuteľnosti kúpili jej rodičia Š. O. Y. P. O. od E. D. a jeho manželky M. D. v roku 1965. Manželia D. ich predávali ako vlastné, pričom ich užívali výlučne sami. Od kúpy ich užíva výlučne ich rodina. Susedia potvrdili, že tieto nehnuteľnosti od začiatku 50-tych rokov 20. storočia užívali výlučne manželia D. a následne ich rodina. To znamená, že tieto nehnuteľnosti sú užívané ako vlastné už takmer 60 rokov. Do dňa podania žaloby nebola ich dobromyseľná držba nijako rušená. Skutočnosť, že manželia D. užívali tieto nehnuteľnosti ako ich výluční vlastníci potvrdzuje aj to, že ihneď po ich kúpe vykonali ich kompletnú rekonštrukciu a časť domu dobudovali. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade užíva predmetné nehnuteľnosti ako vlastné. Keďže do dobromyseľnej držby sa započítava aj držba predošlých vlastníkov, táto držba trvá najmenej 60 rokov. To znamená, že vlastnícke právo vydržaním bolo nadobudnuté dňom 1.1.1992. V doplnení žaloby zo dňa 2.12.2010 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že P. S., A.. XX.X.XXXX a ich nebohý brat Š. O., A.. X.X.XXXX zomrelý dňa XX.X.XXXX sú na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. P. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti: domu súpisné číslo XXXX na parcelách č. XXXX Y. Č.. XXXX a pozemkov parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1/6 z celku. Nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XX/XXXX vydanom po ich nebohom otcovi Š. O.. Pán Š. O. P.. zomrel bez zanechania závetu a bez právoplatných dedičov. Žalobkyňa v 1. rade a jej sestra P. S.Á. (teraz žalobkyňa v 2. rade) až v súčasnosti zistili, že v katastri nehnuteľnosti nie sú spolu s ich nebohým bratom Š. O. zapísaní ako ich výluční vlastníci, ale len ako vlastníci spoluvlastníckeho podielu 1 z celku. Z toho dôvodu nahliadli do pozemkovej knihy, v ktorých sú evidované staršie zápisy vlastníckeho práva. Z pozemkovej vložky č. XXXX katastrálne územie O. zistili, že ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1 z celku je taktiež zapísaný p. T. M., ktorý mal spoluvlastnícky podiel údajne kúpiť na základe kúpnej zmluvy č. d. 1092 zo dňa 3.3.1948. Túto osobu však nepoznajú a zistili, že nie je známa ani ich susedom a ostatným obyvateľom ulice. Z toho dôvodu nadobudli pochybnosť, či vôbec takáto osoba uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpila spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Svedkovia B. U. Y. C. X., ktorí sú susedmi žalobkyne v 1. rade vo svojich vyhláseniach čestne vyhlásili, že o p. T. M. nemajú žiadnu vedomosť. Taktiež uviedli, že tieto nehnuteľnosti od začiatku 50-tych rokov 20. storočia užívali výlučne manželia D. a následne ich rodina. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa v 1. rade a jej sestra P. S. za to, že T. M. nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko neexistuje právne relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nim. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú, že už manželia D. od začiatku 50-tych rokov a následne rodina žalobkyne v 1. rade užívali predmetné nehnuteľnosti ako vlastné už takmer 60 rokov. Do dnešného dňa dobromyseľná držba nebola nijako rušená. V predmetnom návrhu zo dňa 2.12.2010 žiada, aby do konania vstúpila aj súčasná žalobkyňa v 2. rade. Následne podaním zo dňa 6.11.2012 žalobkyne v 1. a 2. rade žiadali, aby do konania vstúpila aj ich matka - žalobkyňa v 3. rade. Uzneseniami súd návrhy na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalobkyne pripustil a zároveň pripustil uznesením č.k. zo dňa 7.2.2013 aj zmenu návrhu tak, že žalobkyne v 1. až 3. rade sa domáhajú, aby súd určil, že sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 z celku na predmetných nehnuteľnostiach a to každá z nich po1/6 z celku.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka a oboznámením sa so žalobou, s vyjadreniami žalobcov, s notárskou zápisnicou zo dňa 29.1.1965 č. N 60/65, Nz 96/1965, s čestnými vyhláseniami, so spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňami a zistil nasledovný skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.1948 súd zistil, že B. T. a jeho manželka M., rodená X. ako predávajúci previedli svoje vlastnícke právo na nehnuteľnostiach a to parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X Y. Č.. XXXX/X, t.j. dom s dvorom a so všetkým príslušenstvom, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie O. pod W. a) a b), teda každý z predávajúcich vo výške 1/2 z celku manželom G. W. Y. P., rodenej L. ako kupujúcim podielu vo veľkosti 1 z celku a T. M. ako kupujúcemu podielu vo veľkosti 1 z celku.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.1949 súd zistil, že P. W., H.. L. ako predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a to parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X Y. Č.. XXXX/X, t.j. dom s dvorom a so všetkým príslušenstvom, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie O. pod W. a) a b), teda vo výške 1/2 z celku manželom M. D. a Y. D. ako kupujúcim.

Z notárskej zápisnice zo dňa 29.1.1965 č. N 60/65, Nz 96/1965 registrovanej dňa 22.3.1965 súd zistil, že pred notára T.. X. D. sa dostavili Š. O., A.. XX.XX.XXXX, pričom žiadal, aby notár spísal kúpnopredajnú zmluvu, podľa ktorej E. D., nar. v roku XXXX prehlasuje, že je v 1 vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej vo vl. č. XXXX katastrálne územie O., parc. č. XXXX/X - dom vo výmere 119 m2, parc. č. XXXX/X - dvor vo výmere 193 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 411 m2 - v evidencii strediska Geodézie v Košiciach ako parc. č. XXXX/X - dvor a dom vo výmere 313 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 411 m2. Vo vl. č. XXXX katastrálneho územia O. bod W. je síce E. D. ako predávajúci zapísaný ako vlastník v 1 a pod W. je zapísaná v 1 ako vlastníčka jeho manželka M. D.. E. D. ako predávajúci týmto neodvolateľné odpredáva a Š. O. a jeho manželka P. O., rodená T. ako kupujúci kupujú do ich bezpodielového spoluvlastníctva preberajú v prvom bode uvedenú nehnuteľnosť, teda polovicu z nehnuteľnosti uvedených pozemkovoknižnej vl. č. XXXX a to parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X za kúpnu cenu 52.000,- Kčs. Podľa bodu 7 predmetnej kúpnej zmluvy predávajúci prehlasuje, že hoci bol so svojou manželkou v ideálnej polovici vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v skutočnosti sa jedná o dve samostatné časti a síce tak, že vlastníkom jednej časti s bytom, ktorý teraz užívajú kupujúci je

predávajúci a vlastníkom druhej časti T. M.. Notárska zápisnica pokračuje ďalšou časťou, ktorá bola spísaná dňa 1.2.1965 pred tým istým notárom a zároveň dňa 22.3.1965 pred notárom U.. U. P., ktorá bola napísaná na Štátnom notárstve pre Prahu 2, kde sa dostavil E. D., ktorý ako predávajúci prehlasuje, že je spôsobilý k právnym úkonom a že pobyt spoluvlastníka predmetných nehnuteľností T. M. mu nie je známy.

Zo zoznamu k dani z príjmov obyvateľstva za rok 1967 súd zistil, že spolu s právnym predchodcom žalobcov Š. O., A.. XX.X.XXXX, žili v spoločnej domácnosti na ul. X. XX Q. O. aj manželka P. O., A.. XX.X.XXXX a deti P. O., nar. XX.X.XXXX, P. O., nar. X.X.XXXX, Š.S. O., nar. X.X.XXXX Y. Q. O., nar. XX.X.XXXX.

Z poistky č. 1033-776871 zo dňa 28.5.1970 súd zistil, že právny predchodca žalobkýň uhradil poistné za zodpovednosť za škody, ktoré vyplýva z vlastníctva stavby, ktorá je predmetom tohto sporu.

Z platobného výmeru č. 309 zo dňa 10.6.1994 súd zistil, že právny predchodca žalobcov uhradil daň z pozemkov a zo stavieb v celkovej výške 550,- Sk, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Z čestného vyhlásenia B. U., bytom X. XX, O. zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že táto v ňom vyhlasuje, že začiatkom 50-tych rokov manželia E. D. Y. M. D. kúpili dom a záhradu na X. J.. Č.. XX (pred prečíslovaním to bol dom č. XX) v Košiciach. Tento dom bol pred kúpou neobývaný a bol v katastrofálnom stave, záhrada okolo domu bola tiež neudržiavaná a zarastená hustou burinou. Z tohto dôvodu manželia D. zvalili celú jeho strechu domu a zbúrali jeho značnú časť, ktorá bola v dezolátnom stave. Následne dobudovali novú časť, dom zvýšili a kompletne prerobili. Záhradu pri dome odburinili a dali do poriadku. Približne v polovici 60-tych rokov tento dom spolu s pozemkami predali manželom Š.S. Y. P. O.. Manželia O. užívali celý dom a pozemky okolo neho užívali iba oni ako svoje vlastné. Začiatkom 80-tych rokov však zistili, že na dome má podiel nejaký pán M.. Ako suseda nemala vedomosť o žiadnom pánovi M. a takýto pán na ich ulici nikdy nebýval. Vie, že manželia O. sa pokúšali dom vysporiadať. O tom ako to dopadlo nemá vedomosť. Od kedy sa pamätá, to je asi od začiatku 50-tych rokov, užívajú predmetný dom a k nemu patriace pozemky manželia D. a následne manželia O. a ich deti P. S., Š. O. Y. Q. O. a to až do dnešného dňa ako ich jediní vlastníci. Nemá vedomosť o tom, že by mal tieto nehnuteľnosti užívať niekto iný. O p. M. nemá žiadnu vedomosť.

Z čestného vyhlásenia C. X., bytom X. XX, Košice zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že je susedom žalobcov. Od kedy sa pamätá boli vlastníkmi tohto domu manželia E. Y. M. D.. Na tomto dome dlhší čas prebiehala rekonštrukcia, pretože pred rekonštrukciou bol neobývateľný. Na pozemku sa nachádzali kopy odpadu a vykopané buriny. Niekedy v 60-tych rokoch 20. storočia kúpili tento dom a priľahlé pozemky jeho súčasní susedia Š. Y. P. O.. Š. O. je v súčasnosti už nebohý, od p. Š. O. niekedy v 80-tych rokoch sa dozvedel, že určitú časť domu by mal vlastniť nejaký p. M. a preto musí dom nejako vysporiadať. O tom ako to urobil, však nemá vedomosť. Od kedy sa pamätá bol tento dom stále vo vlastníctve jednej rodiny a to najskôr manželov D. a následne O.. Pokiaľ vie p. M. na ich ulici nikdy nebýval. Vzhľadom na to vyhlasuje, že dom na X. XX predtým XX Q. O. a priľahlé pozemky užívali výlučne manželia D. a po ich predaji manželia O. a ich deti. Ich deti užívajú tento dom a pozemky až do súčasnosti. Nemá žiadne znalosti o tom, že tieto nehnuteľnosti niekedy vlastnil a užíval nejaký p. M..

Zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 22.5.2003 notára JUDr. Gabriela Drgoňu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.5.2003 súd zistil, že predmetom dedičstva po poručiteľovi Š. O., A.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, O. zomrelom dňa X.X.XXXX bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Severné mesto, resp. podiel na tejto nehnuteľnosti vo výške 1 z celku.

Z oznámenia Štátneho notárstva v Košiciach č.j. RI 100/1965 zo dňa 25.5.1965 súd zistil, že novým vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na vl. č. XXXX parc. č. XXXX/X - dom vo výmere 119 m2, parc. č. XXXX/X - dom vo výmere 313 m2, parc. č. XXXX/X - dvor vo výmere 194 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 411 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 411 m2 sa stali Š. O., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka P. O. H.. T., nar. XX.X.XXXX spolu v 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve. Ďalšími spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti je T. M. v USA na neznámom mieste v 1.

Podľa ustanovenia až 4 v znení platnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia a ods. 1 v znení platnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa ustanovenia v znení platnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia v znení platnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia v znení platnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia , a v znení platnom od 1.1.1992 právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( a nasl.). Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 z celku k sporným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a to k domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXXX a na pozemku parcelné č. XXXX a k pozemkom parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 320 m2, parcelné číslo XXXX - záhrady vo výmere 308 m2, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 41 m2 a parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2, katastrálne územie X. P.. Tento spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nie je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX F. O..Ú. X. P., ale (ako to vyplýva z písomnej a grafickej identifikácie pozemno-knižných parciel na č.l. 37 a 38 spisu) je stále evidovaný v pôvodnej pozemno-knižnej vložke č. XXXX ako spoluvlastnícky podiel vo výške 1

z celku k nehnuteľnostiam a to k prízemnému obytnému domu č.s. XXXX postavenému na pozemku parc. č. XXXX/X, k pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 119 m2, k pozemku parc. č. XXXX/X - dvor vo výmere 193 m2 a k pozemku parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 411 m2 pre pôvodné katastrálne územie Košice (keďže správa katastra neeviduje listinu o zmene vlastníckych práv žalovaného).

Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu, má súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pretože takéto určenie by zlepšilo ich právne postavenie.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu.

Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ).

Podľa skutkových zistení má súd za preukázané, že E. D., A. XX.X.XXXX dňa 29.1.1965 prehlásil pred notárom za prítomnosti právneho predchodcu žalobkýň Š. O., nar. XX.XX.XXXX zomrelého dňa 2.3.2003, že je spolu s manželkou M. D.E. v 1 vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vl. č. XXXX pre katastrálne územie Košice, a to prízemného obytného domu č.s. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 119 m2, pozemku parc. č. XXXX/ X - dvor vo výmere 193 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 411 m2. Zároveň prehlásil, že ako predávajúci uzatvára so Š. O., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou P. O., rodenou T. (správne T.) ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej preberajú kupujúci cit. „polovicu z nehnuteľností uvedených v pozemnokmnižnej vložke č. XXXX parc. č. XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X za kúpnu cenu 52.000,- Kčs“. Podľa bodu 7 predmetnej kúpnej zmluvy predávajúci prehlásil, že hoci bol so svojou manželkou v ideálnej polovici vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v skutočnosti sa jedná o dve samostatné časti a síce tak, že vlastníkom jednej časti s bytom, ktorý teraz užívajú kupujúci je predávajúci a vlastníkom druhej časti T. M.. Notárska zápisnica pokračuje ďalšou časťou, ktorá bola spísaná dňa 1.2.1965 pred tým istým notárom a zároveň dňa 22.3.1965 pred notárom JUDr. U. P., ktorá bola zapísaná na Štátnom notárstve pre Prahu 2, kde sa dostavil E. D., ktorý ako predávajúci prehlásil, že pobyt spoluvlastníka predmetných nehnuteľností T. M. mu nie je známy. Uvedená kúpna zmluva je evidovaná správou katastra pod č. H. XX/XX zo dňa 22.3.1965. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobkýň Š. O., A.. XX.XX.XXXX ani žalobkyňa v 3. rade obaja ako kupujúci nemohli byť so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti písomne zaznamenané v obsahu predmetnej kúpnej zmluvy registrovanej pod č. H. XX/XX, ktorá predstavuje právny dôvod (titul) nadobudnutia ich spoluvlastníckeho podielu na veci resp. vzniku ich spoluvlastníckeho práva, dobromyseľní v tom, že sa po registrácii tejto kúpnej zmluvy stali bezpodielovými spoluvlastníkmi celej spornej nehnuteľnosti. Navyše aj z kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.1949 vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkýň M. D. Y. Y. D. boli len podielovými spoluvlastníkmi predmetných sporných nehnuteľností a to spolu vo výške 1/2 z celku.

Z výpovede žalobkyne v 3. rade, z čestného vyhlásenia C. X. zo dňa 16.11.2009 a z výpovede tohto svedka takisto vyplynulo, že právny predchodca žalobkýň Š. O., A.. XX.XX.XXXX mal vedomosť o tom, že nie je spolu s manželkou vlastníkom celej spornej nehnuteľnosti, keďže niekedy v roku 1980 vybavoval prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti reálne rozdelená na dve časti a bývali v nej dve rodiny, vo väčšej časti D. a následne O. (žalobkyne) a v menšej časti U. Y. F.. F.. U. bývali v menšej časti do začiatku 90-tych rokov. Neobstojí preto tvrdenie žalobkýň, že už manželia D. od začiatku 50. rokov a následne rodina žalobkýň užívajú predmetné sporné

nehnuteľnosti ako vlastné už takmer 60 rokov resp. že ich držba nebola v tomto čase nijakým spôsobom ani žiadnou osobou rušená.

Tvrdenia, že žalobkyne resp. ich otec užívali predmetné sporné nehnuteľnosti ako celok, svedčia o ich držbe, nič však nevypovedajú o oprávnenosti tejto držby.

Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobkýň súd konštatuje, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 10.9.1980 nevyplýva, že Š. O., A.. XX.XX.XXXX spolu s manželkou M. D. - žalobkyňou v 3. rade sú výlučnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, keďže na uvedenom liste vlastníctva chýba akýkoľvek údaj o spoluvlastníckom podiele vlastníkov resp. z neho nevyplýva, že by boli vlastníci vlastníkmi celej nehnuteľnosti (napr. vyjadrením spoluvlastníckeho podielu 1/1). Ako titul nadobudnutia je na ňom uvedené č.j. H. XXX/XX, pod ktorým bývalé Štátne notárstvo v Košiciach evidovalo vyššie uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 29.1.1965 (správne zo dňa 22.3.1965), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 z celku k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovoknižnej vl. č. XXXX pre katastrálne územie O. medzi predávajúcimi D. a kupujúcimi O..

Od 1.4.1964 platí súčasný (), ktorý vydržanie najprv neumožňoval vôbec, neskôr (od 1.4.1983) k veciam, ktoré boli predmetom tzv. socialistického spoločenského vlastníctva, avšak v prípade pozemkov bolo vydržanie upravené osobitne, pričom vlastnícke právo k pozemku, ktorý mal občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, mohol nadobudnúť len štát. Občan nadobudol právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Právni predchodcovia žalobcov tak mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním resp. podľa ustanovenia v znení platnom od 1.1.1992 zmenou práva osobného užívania pozemku (ktorého vznik žalobcovia nepreukázali) na vlastníctvo fyzickej osoby, najskôr k 1.1.1992, pokiaľ by splňovali podmienky vydržania dané vtedy platného resp. pokiaľ by preukázali (žalobcovia), že ich právni predchodcovia uzavreli po 1.4.1983 dohodu o osobnom užívaní pozemku, prípadne, že došlo k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva.

Súd konštatuje, že Š. O., A.. XX.XX.XXXX a žalobkyňa v 3. rade (jeho manželka) sa nestali dňom 1.1.1992 vlastníkmi celej spornej nehnuteľnosti vydržaním predmetného spoluvlastníckeho podielu, pretože ich držba nebola dobromyseľná.

Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ).

Žalobcovia sa v konaní nemusia nutne opierať o existujúci právny dôvod (titul), postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu je taký titul (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.8.2000, sp. zn. ).

Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že je držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, je potrebné hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,

ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ môže byť aj v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.1999, sp. zn. , publikovaný v súdnych rozhľadoch č. 5/1999 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.11.2000, sp. zn. , publikovaný v súdnych rozhľadoch č. 5/2000).

Dobrá viera je psychický stav držiteľa - takýto držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.8.2000, sp. zn. ). Zároveň treba zdôrazniť, že povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.10.2002, sp. zn. )

Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, platí naďalej, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, kedy držiteľ bude „so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere“ i v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.10.2002, sp. zn. ).

Pre vznik držby je ďalej nutné naplnenie dvoch predpokladov a to vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou

- držobná vôľa (animus possidendi - prvok subjektívny) a faktické ovládanie veci (corpus possesionis

- prvok objektívny). Fakticky ovláda vec ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Podstata tohto nakladania (corpus) nie je len vo fyzickom ovládaní veci. Corpus possesionis má ten, kto vstupuje ohľadne veci (v tomto prípade nehnuteľnej veci) do takých vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav právnej moci nad vecou, teda za „nakladanie s vecou“). To je samozrejme ten, kto vec fyzicky ovláda a má ju pre seba. Fyzické ovládanie je však len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, pretože niektoré veci (napr. nehnuteľnosti) proste nemožno fyzicky držať. V tejto časti súd konštatuje, že predmetné sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po nebohom Š. O., A.. XX.XX.XXXX zomrelom dňa X.X.XXXX, ako to vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. .

Pokiaľ ide o nárok žalobkýň v 1. a 2. rade na určenie ich vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti súd konštatuje, že právny predchodca žalobkýň v 1. a 2. rade Š. O., A.. XX.XX.XXXX nemal predmetný spoluvlastnícky podiel v oprávnenej držbe, teda v čase smrti dňa X.X.XXXX nebol vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu. Navyše za života neurobil žiaden úkon, na základe ktorého môžu žalobkyne v 1. a 2. rade preukázať svoj titul nadobudnutia predmetného spoluvlastníckeho podielu (resp. titul uchopenia sa držby), od ktorého by začala plynúť ich oprávnená držba.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia , podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý o veci úspech. Keďže žalovanému v konaní nevznikli trovy, súd mu ich nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.