Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/86/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sžso/11/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8012200811 Dátum vydania rozhodnutia: 21.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne I. G., bytom B., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01316/4 z 11.09.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/86/2012- 46 zo dňa 22. novembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/86/2012- 46 zo dňa 22. novembra 2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 142,04 Eur do 30 dní od doručenia tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne I. G., bytom Domov sociálnych služieb, K. X, Z., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11. septembra 2012, číslo: AA/2012/01316/4 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. septembra 2012, číslo: AA/2012/01316/4 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 29. júna 2012, číslo: 12/51452-005 podľa , a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,55 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Dušana Remetu, advokáta vedený v J. banke, a.s. pobočka Z., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.09.2012 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa a o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona), vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), číslo: 12/51452-005 zo dňa 29.06.2012, ktorým jej bol určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (ďalej len kompenzačný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov) vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2012 a podľa bodu 1 a , a a , zákona rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podala žalobkyňa odvolanie ktorým žiadala, aby jej bol spätne poskytnutý príspevok od 01.01.2009 a nie od 01.05.2012.

Žalovaný preskúmal spisovú dokumentáciu a zistil, že Okresný úrad v Prešove, odbor sociálnych vecí, právoplatným rozhodnutím č. Soc. 4 st. 296/99, 99/30278-003 zo dňa 02.03.2000 priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov od 01.08.1999 podľa o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Výška tohto príspevku bola naposledy upravená na sumu 500 Sk (16,60 Eur) mesačne. Dňa 01.01.2009 nadobudol účinnosť o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý v upravoval, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01.01.2009. Podľa zákona príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31.12.2008, peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona účinného od 01.01.2009. Ďalej citoval zákona, podľa ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas, najviac 30 po sebe nasledujúcich dní.

Uviedol, že z dokladov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobkyni už v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytovala celoročná pobytová sociálna služba v Domove sociálnych služieb, K. X, Z.. Prvostupňový správny orgán právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.01.2009, číslo: -001 odňal poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo výške 16,60 Eur mesačne a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 01.01.2009 podľa zákona. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe nadobudnutia účinnosti z vlastného podnetu prehodnotil poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodu zákona, podľa ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová služba.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.04.2009, číslo: A/2009/00454 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Žalobkyňa podala na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 06.02.2012 podnet na uplatnenie prokurátorského opatrenia voči rozhodnutiu žalovaného číslo: A/2009/00454 zo dňa 06.04.2009. Z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal proti vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora dňa 30.03.2012, číslo: Kd 83/12-9, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom.

Žalovaný preskúmal v plnom rozsahu protestom napadnuté druhostupňové rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj z hľadiska dodržiavania zákonnosti a zistil, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto rozhodnutím zo dňa 13.04.2012, číslo: AA/2012/01316/2 vyhovel protestu prokurátora a svoje rozhodnutie zo dňa 06.04.2009 ako nezákonné zrušil. Zároveň zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009, číslo: -001 pretože nebolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Dňa 24.05.2012 prvostupňový správny orgán zaslal žalobkyni výzvu pod číslom 2012/51452-004, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy mu predložila potvrdenia o príjme za kalendárne roky 2010 a 2011, vrátane potvrdení o príjmoch fyzických osôb, ktoré sa v rokoch 2010 a 2011 s ňou spoločne posudzovali. Zároveň ju upozornil, že ak hodnota jej majetku v danom období bola vyššia ako 39.833 Eur, je povinná túto skutočnosť písomne oznámiť. Táto výzva bola žalobkyni doručená dňa 25.05.2012. Na základe predložených dokladov prvostupňový správny orgán prehodnotil u žalobkyne poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a pretože spĺňala podmienku príjmu a majetku, rozhodnutím zo dňa 29.06.2012, číslo: 12/51452-005 určil žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime s účinnosťou od 01.05.2012. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa si neuplatnila nárok v lehote troch rokov, preto výšku peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil odkedy urobil prvý úkon, ktorým bola výzva na predloženie dokladov o príjme a majetku žalobkyne. Citoval a , a , zákona. Argumentoval, že trojročná lehota stanovená v zákona je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane 01.01.2012, resp. posledný deň lehoty je 02.01.2012), vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009. Novourčená výška predmetného peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch žalobkyni (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný úrad urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na a zákona Poukázal, že žalobkyňa podala podnet na Okresnú prokuratúru v Prešove dňa 08.02.2012, ktorý bol dňa 23.03.2012 doručený Krajskej prokuratúre v Košiciach. Nakoľko si žalobkyňa neuplatnila svoj nárok v lehote stanovenej zákonom, prvostupňový správny orgán určil výšku peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov s účinnosťou od 01.05.2012. Poukázal na zákona, podľa ktorého pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Uviedol, že podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima sa podľa o životnom minime za životné minimum platné od 01.07.2012 považuje suma 194,58 Eur, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a žiadala priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov od 01.01.2009. Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo vydané v súlade so zákonom, keď podľa § 18 ods. 8 zákona ju prvostupňový správny orgán vyzval na predloženie potvrdenia o svojich príjmoch za kalendárne roky 2010, 2011 a následne jej priznal kompenzačný príspevok v účinnosťou od 01.05.2012 a nie od 01.01.2009. Z citovaného § 18 ods. 8 zákona síce vyplýva, že príjem na účely poskytovania opakovaných peňažných príspevkov každoročne zákonom ustanoveným spôsobom sa prehodnocuje, avšak v jej prípade mal brať do úvahy nezákonný stav, ktorý sám vytvoril vydaním nezákonných rozhodnutí. Preto mal podľa § 49 ods. 9 písm. g/ zákona rozhodnúť o dodatočnom poskytnutí a vyplatení kompenzačného príspevku za spätné obdobie od 01.01.2009 lebo jej peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď tak urobiť nemal. Právny nárok na vyplácanie kompenzačného príspevku jej bol odňatý nezákonne, čo v rozhodovacej praxi v iných obdobných prípadoch potvrdil aj samotný Krajský súd v Prešove, a preto sa správne orgány nemali pri svojom rozhodovaní vôbec zaoberať otázkou prehodnocovania príjmu žalobkyne, ale mali rozhodnúť o spätnom doplatení kompenzačného príspevku. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán postupoval nad rámec článku 2 ods. 2 SR, ktorý je pre správne orgány konkretizovaný aj v o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), a podľa ktorého štátne orgány môžu postupovať len v medziach a na základe zákona. Zároveň týmto postupom porušil garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na právnu istotu a legitímne očakávania zákonného postupu štátnych orgánov. V rozpore so zákonom je aj ďalší postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý si nesprávne vyložil zákona, že trojročná lehota podľa tohto ustanovenia je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009, a preto v súvislosti s uplynutím tejto lehoty rozhodol o priznaní kompenzačného príspevku až od 01.05.2012, teda od prvého dňa v mesiaci, kedy príslušný orgán urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo. Plynutie trojročnej lehoty nie je v žiadnom ustanovení zákona viazané na podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora, alebo na výzvu konajúceho správneho orgánu. Ide tu o arbitrárny a nepreskúmateľný argument správneho orgánu. Nemôže byť na jej ťarchu tvrdená skutočnosť, že z dôvodu zmeškania trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty jej nemôže byť priznané spätné vyplatenie kompenzačného príspevku za obdobie od 01.01.2009 do rozhodnutia v apríli 2012, keď bolo v tejto veci skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odňatí a zastavení výplaty nároku na kompenzačný príspevok ako nezákonne zrušené. Vychádzajúc z argumentácie žalovaného by sa v dôsledku zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí mal za začatie konania považovať samotný podnet prvostupňového správneho orgánu z januára 2009, ktorým sa začalo správne konanie o odňatí kompenzačného príspevku, čo je v súlade s § 43 ods. 2 zákona. V takomto prípade má nárok na vyplácanie spätného vyplatenia kompenzačného príspevku od 01.01.2009 do 30.04.2012. Ďalej poukázala, že ak by plynutie trojročnej lehoty podľa § 45 ods. 10 zákona bolo potrebné vykladať v spojení s § 18 ods. 8 zákona, teda v nadväznosti na prehodnotenie pomerov na výzvu správneho orgánu (aj jej doručenie žiadateľke) aj v takom prípade je zachované jej právo na doplatenie prevažnej časti kompenzačného príspevku za spätné obdobie, lebo kompenzačný príspevok je poskytovaný mesačne, teda ide o opakujúce sa plnenie a prekluzívna lehota by na základe tohto mala pre každé čiastkové plnenie plynúť osobitne. Týmto by žalobkyni ostal právny názor minimálne na doplatenie nezaniknutej časti kompenzačného príspevku od 01.05.2009 do 30.04.2012. V závere uviedla, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba je v zložitej sociálnej situácií a príspevok jej kompenzuje zvýšené výdavky súvisiace s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu žalovaného bola ukrátená na svojich právach, čím jej vznikla aj finančná ujma. Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.12.2012 a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s tým, že podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa a , , a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia .

Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že bývalý Okresný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 02.03.2000, číslo: 99/30278-003 priznal žalobkyni peňažný príspevok vo výške 500,-Sk (16,60 Eur) mesačne na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.08.1999 podľa o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 21.01.2009, odňal a zastavil žalobkyni vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 16,60 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2009 z dôvodu, že tento peňažný príspevok nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.04.2009 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobkyňa podala na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 06.02.2012 podnet na uplatnenie prokurátorského opatrenia voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.04.2009. Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal dňa 30.03.2012 protest prokurátora proti tomuto rozhodnutiu žalovaného. Žalovaný vyhovel protestu prokurátora a svoje rozhodnutie zo dňa 06.04.2009 ako nezákonné zrušil. Zároveň zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009.

Vzhľadom na rozsah námietok žalobkyne bolo rozhodujúce posúdenie otázky, či nárok žalobkyne na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov priznaný žalobkyni podľa o sociálnej pomoci bolo potrebné správnymi orgánmi prehodnocovať aj podľa účinného od 01.01.2009. Zároveň bolo sporné plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 45 ods. 10 zákona vzhľadom na nezákonný postup správneho orgánu pri odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku.

Podľa § 65 ods. 5 zákona odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31.12.2008, sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo v životom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Podľa § 66 ods. 1 zákona peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

Podľa § 66 ods. 2 zákona príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 1. januára 2009 najneskôr do 31. júla 2009. Ak je výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 1. januára 2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, peňažný príspevok sa vyplatí od 1. januára 2009 podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

Z vyššie citovaných ustanovení je nesporné, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktorý bol žalobkyni priznaný podľa sa považuje podľa za peňažný príspevok na kompenzáciu podľa tohto zákona účinného od 01.01.2009. Samotný peňažný príspevok na neprehodnocuje, čo vyplýva z zákona. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, aby došlo k týmto zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo v životom prostredí a v prostredí, aby bolo potrebné prehodnotiť nárok na kompenzačný príspevok žalobkyne.

Z dôvodu podania protestu prokurátora žalovaný zrušil skoršie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 a svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 06.04.2009, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom.

Následne prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol o určení kompenzačného príspevku žalobkyni od 01.05.2012. Tento dátum odôvodnil tým, že žalobkyňa si neuplatnila nárok v trojročnej lehote ustanovenej v § 45 zákona, ktorá je prekluzívna a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto novourčená výška peňažného príspevku môže byť určená od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva žalobkyni na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t.j. odkedy urobil správny orgán prvý úkon. S týmto názorom sa stotožnil aj žalovaný.

Podľa § 45 ods. 9 písm. g/ zákona peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu nemal.

Podľa § 45 ods. 10 zákona za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

Správny orgán pri dodatočnom rozhodovaní mal vychádzať zo skutkového a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia (§ 45 ods. 10 druhá veta zákona). Keďže podľa prechodných a záverečných ustanovení zákona (§ 65 ods. 5 zákona) sa odkázanosť žalobkyne nemala prehodnocovať, správny orgán mal len určiť výšku kompenzačného príspevku na zvýšenie výdavkov žalobkyne podľa zákona účinného od 01.01.2009.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou, či trojročná prekluzívna lehota stanovená v § 45 ods.10 zákona začala plynúť, keďže kompenzačný príspevok žalobkyni nemal byť odňatý a jeho výplata nemala byť zastavená (§ 45 ods. 9 písm. g/ zákona), čo potvrdil žalovaný svojimi rozhodnutiami, ktorými vyhovel protestu prokurátora a skoršie nezákonné rozhodnutia o odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku zrušil.

Súdu nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona dospel správny orgán k názoru, že trojročná prekluzívna lehota je zachovaná u fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora do 01.01.2012.

Správny orgán neposudzoval ustanovenie § 45 ods. 10 v celom jeho rozsahu, vyňal len časť týkajúcu sa uplynutia prekluzívnej lehoty troch rokov. Je na správnom orgáne, aby u žalobkyne posúdil, či prekluzívna lehota vôbec mala plynúť, ak rozhodnutia o odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku neexistovali. To spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.08.2013, sp. zn. , ktorý už rozhodoval v obdobnej veci. V tomto rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že: ... „Ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť odňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. od 29.03.2012 a to bez ohľadu na to, či žalobca dal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom, alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný správny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané ...“

Podľa § 53 ods. 1 zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 2 zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že na konanie vo veci kompenzácie je správny orgán povinný aplikovať ustanovenia Správneho poriadku.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa , rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť, vysporiadať sa s otázkou trojročnej prekluzívnej lehoty s poukazom na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky kritéria uvedené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 407, Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa ,, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto právne úkony:

Prevzatie a príprava zastupovania dňa 16.11.2012 ........................................127,16 Eur

Podanie žaloby dňa 16.11.2012 .....................................................................127,16 Eur

Účasť na pojednávaní dňa 22.11.2013........................................................... 130,16 Eur

2 x režijný paušál á 7,63 Eur, spolu................................................................. 15,26 Eur

1 x režijný paušál á ........................................................................................... 7,81 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia .................................................................. 407,55 Eur

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.10.2013, ktorý nepovažoval za účelný s poukazom na , podľa ktorého súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu iba v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, na takýto úkon nebol ani súdom vyzvaný a na vyjadrenie mohol reagovať na ústnom pojednávaní, za účasť na ktorom mu bola priznaná odmena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, a to písomne v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.