Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-68-2012.pdf
PDF · 76.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/68/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v X. M.: V. Q., H. I. T. XXXX/X, Bratislava, odporcovi D. X. M.: Y. Q., T. H. I. XX, Bratislava, F. B. Z. T., G. U. U. G., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 14.480,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi v 1. rade, odporcovi v 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.2.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 14.480,12 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 v pozícii postupníka nadobudol od postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, pohľadávku voči odporcom vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom, keď odporcovia v 1. a 2. rade si voči predmetnej spoločnosti nesplnili záväzky vyplývajúce im zo Zmluvy k úverovému účtu, uzatvorenej dňa 22.9.2006.
Dňa 14.3.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a uplatnilo si náhradu trov konania.
Podaním doručeným na tunajší súd dňa 2.7.2013 zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Pokiaľ išlo o náhradu trov konania uplatnených zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu už v podaní, ktorým oznamoval svoj vstup do konania, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vedľajší účastník vstupuje do konania na podporu účastníka (účastníčky). Preto nevidel význam v právnom zastúpení Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, pričom spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom na jeho dispozitívny úkon nebol potrebný súhlas odporcu, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, na ktorom by bola vec prejednávaná. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené podľa § 96 ods. 1 veta druhá O.s.p. konanie zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Konanie bolo zastavené v dôsledku skutočnosti, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť bez bližšieho odôvodnenia, t. z. nie pre správanie sa odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, predvídané v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, z čoho mu vyplýva povinnosť nahradiť odporcom trovy konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporcom v konaní žiadne trovy nevznikli, preto im ich súd nemohol priznať.
Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, právny zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v podaní, v ktorom oznamoval vstup vedľajšieho účastníka do konania, požiadal súd o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Právny zástupca si predmetným podaním zároveň uplatnil i náhradu trov konania, a to za situácie, keď nemal vedomosť, čo je predmetom konania a bez toho, aby vôbec uskutočnil relevantný úkon, za ktorý by mu patrila náhrada trov konania (napr. vyjadrenie vo veci).
Konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa a má za to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa musí byť samo bez právneho zastúpenia z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v prípadných súdnych konaniach, týkajúcich sa spotrebiteľských vecí, čo nakoniec konštatoval už i Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob 259/2011, ako i sp. zn. 5Co 26/2012. Konajúci súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vedeného pod sp. zn. 16Co/100/2012, v ktorom súd poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2003, v zmysle ktorého nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, pretože neboli účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor týkajúci sa účelnosti takto vynaložených trov vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí pod sp. zn. 13Co/36/2012 a rovnako aj v rozhodnutí sp. zn. 4C/213/2011 tak, že tieto nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší účastník v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani odporca nemá žiadnu vedomosť.
O účelnosti takto vynaložených trov rozhodol Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Cob 259/2011 tak, že tieto nepovažoval za účelne vynaložené, keď s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na tú skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa s odporcom vôbec kontaktoval, tak ako i v prejednávanom prípade) a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Vzhľadom na túto skutočnosť konajúci súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania.
Pre úplnosť súd udáva, že nevyhovel žiadosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh z dôvodu hospodárnosti konania, keďže konanie o návrhu navrhovateľa z dôvodu jeho späťvzatia zastavil.
Na záver súd konštatuje, že navrhovateľ síce požiadal o vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania, avšak navrhovateľ súdny poplatok spolu s návrhom na začatie konania nezaplatil, súd ho k zaplateniu súdneho poplatku nevyzýval, a preto ani nedošlo k jeho zaplateniu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.