Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sp-53-2013.pdf
PDF · 90.31 KB
No categories available
25Sp/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľky: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Y., zast. U.. X. A., bytom I. XX, XXX XX Y., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 37322/2013 sp. zn.: 5770/2013 zo dňa 21.08.2013, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 5770/2013, ev. č. 37322/2013 zo dňa 21. augusta 2013 p o t v r d z u j e .
II./ Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. 37322/2013, sp. zn. 5770/2013 zo dňa 21.08.2013 odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadala navrhovateľka žiadosťou doručenou odporcovi dňa 24.06.2013 vo veci pomoci a zastupovania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Liptovský Mikuláš (reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb.), vedenom na Krajskom súde Žilina pod sp. zn. 29Sp/17/2013. Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i), § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v podstate s tým, že navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia čistý započítateľný príjem navrhovateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období (december 2012 až jún 2013) predstavoval invalidný dôchodok navrhovateľky a starobný dôchodok manžela navrhovateľky - v decembri 2012 v celkovej sume 652,10 Eur, v januári 2013 v celkovej sume 686,90 Eur, vo februári 2013 až jún 2013 v celkovej sume 673,40 Eur mesačne. Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že započítateľný prijem navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 462,45 Eur (od 01.07.2013 - 470,79 Eur) a tiež aj výšku 1,6 násobku životného minima, t.j. sumu 528,51 Eur (od 01.07.2013 - 538,05 Eur) v mesiaci podania žiadosti (jún 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch - t.j. počas celého posudzovaného obdobia. V odôvodnení rozhodnutia odporca ešte uviedol, že pri posudzovaní príjmovej situácie navrhovateľky a jej manžela nemohol zohľadniť daňovú povinnosť manžela navrhovateľky v zmysle rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č. I/228/79-9009/2011/993202-r zo dňa 25.01.2011 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská
Bystrica č. I/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa 24.03.2011, pretože navrhovateľka nepreukázala, že ona alebo s ňou posudzovaná osoba poberajú príjem podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., od ktorého by bolo možné odpočítať poistné v zmysle § 7 ods. 1 písm. a), b), resp. preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb podľa § 7 ods. 1 písm. c) alebo ďalšie výdavky špecifikované v § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože odporca nesprávne aplikoval príslušný právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľka tvrdila, že ona a jej manžel sú poberateľmi príjmov podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005, pričom citovaný zákon a ustanovenie poukazuje na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Poukázala na § 8 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, kde sa uvádza „dôchodky a podobné opakujúce sa pôžitky“, z toho podľa navrhovateľky vyplýva, že ona a jej manžel sú poberateľmi príjmov podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca dospel podľa navrhovateľky k nesprávnemu právnemu záveru, že nemôže pri posudzovaní výšky príjmu zohľadniť daňovú povinnosť jej manžela.
Odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnil, avšak písomne sa ospravedlnil z neúčasti, súhlasil s vydaním rozhodnutia v jeho neprítomnosti. V písomnom stanovisku k odvolaniu zotrvával na dôvodoch rozhodnutia a žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Na pojednávaní zástupca navrhovateľky zotrvával v celom rozsahu na podanom odvolaní. Navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vyslovil, že navrhovateľka má nárok na poskytnutie právnej pomoci. Rovnako ako aj v odvolaní uviedol, že odporca postupoval v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., keď neuznal ako príjmy ich dôchodky. Považoval za pochybenie aj to, že neboli skúmané bližšie majetkové pomery navrhovateľky, pretože toto nepostačuje bez uskutočnenia odpočtov podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005, a to odpočtov preddavku na dane z príjmov fyzických osôb, ktoré boli aj dokladované k žiadosti. Čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, ktoré navrhovateľka uplatňuje pre odpočet podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. vo výške 18.686,01 Eur, resp. 277,63 Eur predložil súdu rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č. I/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa 24.03.2011 a rozhodnutie daňového riaditeľstva SR č. I/228/79-9009/2011/993302-r zo dňa 25.01.2011, ktorým bol manželovi navrhovateľky U.. X. A. vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovcie obdobie roku 2007 vo výške 18 686,01 Eur a za zdaňovacie obdobie roku 2006 rozdiel dane vo výške 277,63 Eur. Vo veci uvedených daní prebiehajú podľa vyjadrenia zástupcu navrhovateľky konania o preskúmanie zákonnosti na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/21/2011 a 21S/22/2011.
Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti odporcu (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory").
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu 6) po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. 6)
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 6) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, 7) c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, 8) d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. 9)
Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona, z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 10) sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, 11)
b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, 12) c) materské podľa osobitného predpisu, 13) d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu, 14) e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu. 14a)
Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení do 30.06.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 2)
Podľa § 2 citovaného zákona v platnom znení od 01.07.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 2)
Podľa § 3 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z., na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.
Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že odporca vec správne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonov. Aj podľa názoru súdu navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze v zmysle jej vymedzenia vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca zistil z dokladov predložených navrhovateľkou, najmä z potvrdení sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku navrhovateľky a výške starobného dôchodku manžela navrhovateľky, že započítateľný príjem navrhovateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby za posudzované obdobie december 2012 až jún 2013 presahuje výšku 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4 násobku), a preto navrhovateľka nespĺňa jednu z podmienok ustanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona. Odporca zistil, že navrhovateľka mala spolu s manželom čistý započítateľný príjem v mesiaci december 2012 - 652,10 Eur, v januári 2013 - 686,90 Eur, vo februári 2013 a v mesiaci február až jún 2013 príjem 673,40 Eur mesačne. Zistil zároveň aj to, že 1,4 násobok sumy životného minima predstavoval u navrhovateľky pre dve plnoleté fyzické osoby sumu 462,45 Eur (od 01.07.2013 sumu 470,79 Eur vychádzajúc z § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení do 01.07.2013 a od 01.07.2013). Suma 1,6 násobku životného minima u navrhovateľky predstavovala výšku 528,51 Eur a od 01.07.2013 sumu 538,05 Eur. Mesačný započítateľný príjem navrhovateľky so spoločne posudzovanou osobou takto nesporne a preukázateľne presahoval výšku 1,4 násobku životného minima a tiež aj výšku 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby.
Súd nemohol zohľadniť podstatnú odvolaciu námietku navrhovateľky, ktorá požadovala odpočítať od zisteného príjmu ako odpočítateľné položky podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. daňovú povinnosť predpísanú manželovi navrhovateľky daňovými orgánmi (rozhodnutie daňového riaditeľstva SR č. I/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa 24.03.2011 a č. I/228/79-9009/2011/993302-r zo dňa 25.01.2011) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za obdobie roku 2006 a 2007 vo výške 277,63 Eur a 18 686,01 Eur. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že príjmy navrhovateľky spolu s manželom (invalidný dôchodok, starobný dôchodok) nie sú príjmami podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Invalidný dôchodok a starobný dôchodok sú príjmami v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré príjmy sa považujú za čisté príjmy (uvedené v § 8 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov fyzických osôb), od ktorých nie je možné odpočítavať také položky, ako to požadovala navrhovateľka - vyrubenú daň z príjmov manžela podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z.). Odpočítanie dane zákon umožňuje iba u príjmov podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., nie však u príjmov uvedených v § 7 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..
Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sp/17/2013-34, ktorým jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd uvádza, že pre poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom kancelárií centra právnej pomoci platia kritériá podľa zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré boli v danom prípade odporcom dodržané. Pre priznanie oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach však platia iné podmienky, a to podmienky stanovené v § 138 Občianskeho súdneho poriadku.
Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Súd zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.