Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-994-2008.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/994/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, 905 01 Senica, IČO: 00 223 093, proti povinnému: VOYAGER SK, s.r.o., Čulenova 1, 909 01 Skalica, IČO: 36 244 295, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Soni Majkútovej, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, pre vymoženie 932,87 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Soni Majkútovej, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, náhradu trov exekúcie v sume 34,51 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 023855 zo dňa 09.08.2006 bola súdna exekútorka JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Senica, č.k. SI-5Ro 370/04 zo dňa 17.02.2005. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 31.05.2006.
Po vydaní poverenia dňa 18.06.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súdna exekútorka uviedla, že povinný nie je vlastníkom účtov ani motorových vozidiel. Mesto Skalica nemá vedomosť o tom, že by povinný v meste podnikal. Na území Slovenskej republiky nevlastní žiadne nehnuteľnosti a spoločnosť nie je ani registrovaná Sociálnou poisťovňou ako zamestnávateľ. Súdna exekútorka žiadala rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 67,27 EUR. Dňa 15.11.2013 doručil oprávnený tunajšiemu súdu súhlas so zastavením exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 1416/2006 došiel k záveru, že súdna exekútorka tak ako deklarovala vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2013, majetkové pomery
povinného dostatočne zisťovala a nemajetnosť povinného súdu preukázala. Súd bral zreteľ aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súhlasil.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky.
Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (1).
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (2).Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €) (3).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 67,27 EUR, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať odmenu za šesť začatých hodín vynaložených na exekúciu za šesť úkonov a to za úkony: prijatie návrhu a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 40 min. a päť úkonov vypracovanie dožiadaní na zistenie majetkových pomerov v trvaní 35 min. Súdna exekútorka žiadala priznať odmenu vo výške 39,84 €, nakoľko každý jednotlivý úkon považovala za začatú hodinu a následne spočítala všetky úkony, z čoho jej vyšla časová špecifikácia v počte 6 hodín. Ustanovenie § 14 ods. 1 rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň úkonom odmeňovaných paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď je zrejmé, že každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny paušálne sumou 6,64 € za každý jednotlivý úkon, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu. Súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za úkony prijatie návrhu, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, odmena ktorých je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora a za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 40 min., pretože nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. Pre posúdenie odmeny je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vyhotovenie, a preto súd sčítal čas účelne strávený pri jednotlivých úkonoch a priznal tak súdnej exekútorke časovú odmenu za 3 začaté hodiny účelne vynaloženú na exekúciu v sume 19,92 €.
2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za dva úkony exekučnej činnosti, a to za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia 1 úkon, upovedomenie o začatí exekúcie 1 úkon. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za uvedené 2 úkony exekučnej činnosti v sume 6,64 €, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdnej exekútorky preukázané.
3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 6,08 € a za ďalšie hotové výdavky (obálky, opisy listín, spisový obal a pod.) vo výške 3,50 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 2,20 €, nakoľko bolo poštovné v predmetnej výške v spise súdnej exekútorky preukázané pripojenými dvomi nedoručenými zásielkami (každá v sume 1,10 €) a poštovné vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko sa v spise nenachádzali žiadne ďalšie doručenky a preto ho súd považuje za nepreukázané. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za administratívne náklady (obálky, opisy listín, spisový obal a pod.) vo výške 3,50 €, nakoľko zo spisu súdnej exekútorky vynaloženie takýchto výdavkov nevyplýva, nie je nijako preukázané žiadnymi priloženými dokladmi a preto súd vynaloženie týchto výdavkov považuje za nepreskúmateľné. Exekútorka v tomto smere jednak nepreukázala jednoznačnú existenciu výdavkov, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorke z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálne náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jej odmene. Súd tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 2,20 €.
4) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 5,75 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 34,51 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).