Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/41/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Š.K., Z.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: F. Š., J.. X., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., Š. XXXX/XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom v Galante, Šafárikova 1522, a otca: Q. Š.K., Z.. X.X.XXXX, Q., Š. XXXX/XXX, v konaní zastúpený: Mgr. Norbert Stanko, advokát so sídlom Nám. Slobody 4283/36B, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod., každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 16:00 hod. do 29.12. do 16:00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. toho ktorého roka od 16:00 hod. do 7.7. do 16:00 hod. a od 8.8. od 16:00 hod. do 15.8. do 16:00 hod. s tým, že maloleté dieťa si otec v určený čas prevezme v bydlisku matky a po skončení styku maloleté dieťa v určený čas na tom istom mieste matke vráti.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť.

Obdobie letných prázdnin a sviatkov v roku má špeciálny režim uvedený vyššie.

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. Š., Z.. XX.X.XXXX zo sumy 66,- Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne počnúc od 9.5.2013 do 30.9.2013 a následne od 1.10.2013 na sumu 150,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zročné výživné za obdobie od 9.5.2013 do 21.11.2013 vo výške 1.040,52 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXC/XXX/XXXX - 30 zo dňa 2.11.2010 v časti úpravy styku otca s maloletým P. Š. a v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého P. Š..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.2.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým P. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend v čase od piatku 16.00 hod. do nedele

16.00 hod.. Svoj návrh odôvodnil tým, že aj napriek poslednej úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kedy zostal styk otca s dieťaťom neobmedzený, mu stretávanie sa s maloletým P. nie je zo strany matky umožnené, ktorá si vždy s maloletým naplánuje nejaký výlet aj napriek tomu, že otec jej oznámil vopred svoju vôľu stretnúť sa so synom. Obáva sa, že správanie matky je úmyselné s účelom zamedziť stretávaniu syna s otcom.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 9.5.2013, v ktorom nesúhlasila s návrhom otca, nakoľko by to nebolo v záujme maloletého, keďže otec je v dôsledku požívania alkoholu agresívny, no uviedla tiež, že maloletý P. má otca, aj napriek jeho správaniu, svojím spôsobom rád, no má strach s ním byť dlhší čas sám. Matka uviedla, že syn súhlasí so stretnutiami každú druhú nedeľu. Preto matka navrhla, aby súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu nedeľu v čase od 8:00 hod. do 17:00 hod. Zároveň matka spolu s vyjadrením k styku otca s dieťaťom požiadala o zvýšenie výživného na maloletého, nakoľko maloletý je od posledného rozhodnutia súdu starší o dva roky a matke vzrástli výdavky na starostlivosť o neho, preto žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Jakuba sumou 250,- Eur mesačne, a to počnúc podaním jej návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.: XXC/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Maloletý P. Š. pochádza z rozvedeného manželského vzťahu rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: XXC/XXX/XXXX - 30 zo dňa 2.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode manželstva zveril maloletého Jakuba do osobnej starostlivosti matky, otca zviazal prispievať na maloletého sumou 66,- Eur mesačne a styk otca s dieťaťom ponechal neobmedzený. Rodičia v čase tohto rozhodovania inú vyživovaciu povinnosť nemali, žili v spoločnej domácnosti, matka pracovala v spoločnosti DIPEX spol. s r.o. v Q., kde mala priemerný čistý mesačný príjem v sume 457,53 Eur, medzi jej výdavky patrili najmä náklady súvisiace s domácnosťou, nakoľko jej otec na domácnosť žiadnou sumou neprispieval a na maloletého mala bežné výdavky. Súd vychádzal u otca z príjmu 483,91 Eur, ktorý mal v spoločnosti FINE DNC Slovakia, s.r.o., kde bol jeho pracovný pomer ukončený uplynutím dohodnutej doby a následne v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný a hľadal si prácu. Maloletý P. mal 8 rokov, navštevoval 2. ročník základnej školy v Q..

Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania dňa 31.10.2013 sa pridržiaval vyjadrenia svojho právneho zástupcu a zotrval na svojom návrhu, pričom uviedol, že v čase keď sa nachádzal pracovne v zahraničí udržiaval s maloletým aj telefonický kontakt a vzťah so synom má nadštandardný. Otec pracuje pre spoločnosť Volkswagen Slovakia, Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 1.692,46 Eur (pričom spolu s vyslaneckými príplatkami predstavuje jeho príjem priemerne 3.315,46 Eur mesačne), pričom od 1.10.2013 mu má byť vyplácaná mzda vo výške 745,- Eur. Jeho mesačné výdavky predstavujú výživné v sume 66,- Eur, polovica hypotéky na rodinný dom vo výške 85,- Eur, štvrťročné výdavky má otec na poistenie v sume 99,58 Eur a 56,- Eur na poistenie maloletého P., medzi ročné výdavky patrí poistenie otca pri škode spôsobenej pri výkone povolania v sume 144,- Eur. Otec býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 50,- Eur mesačne, ďalšie výdavky má otec na cestovné do práce v sume 80,- Eur mesačne (zmluvná doprava so zamestnávateľom). Doposiaľ nemá s matkou vyporiadaný majetok z BSM, do ktorého patrí rodinný dom, osobné motorové vozidla značky Fiat Punto, r. v. 1996.

Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 31.10.2013 navrhol, aby súd upravil styk v súlade s vyjadrením maloletého dieťaťa, a teda na každý prvý nepárny víkend v mesiaci, teda v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a druhý nepárny víkend v čase od piatku 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., nakoľko mal otec dosiaľ negatívne skúsenosti s matkou, ktorá obmedzovala styk dieťaťa s otcom. Okrem tohto styku žiadal upraviť aj obdobie prázdnin a sviatkov, a to cez letné prázdniny každý kalendárny rok od 1.7. toho ktorého roka o 16:00 hod. do 7.7. do 16:00 hod. a od 1.8. od 16:00 hod. do 7.8. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydlisku matky a po ukončení styku v určenom čase maloletého matke na tom istom mieste vráti. V čase vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 16:00

hod. do 29.12. do 16:00 hod. Vzhľadom na príjem otca, ktorý má plynúť otcovi od októbra 2013 v sume 745,- Eur mesačne, navrhol, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom podania návrhu na 20% z tohto príjmu.

Matka vypočutá na pojednávaní dňa 31.10.2013 ako účastníčka konania sa pridržiavala vyjadrenia svojho právneho zástupcu a uviedla, že súhlasí s návrhom otca na úpravu styku v časti úpravy obdobia letných prázdnin v mesiaci júl, avšak nesúhlasila s úpravou styku v prvom týždni mesiaca august, keďže v otcom navrhovanom období má matka vždy celozávodnú dovolenku, kedy by si rada naplánovala s maloletým program. Akceptuje návrh otca na úpravu styku v čase vianočných sviatkov. Otec matke inak ako výživným, ktoré otcovi z platu strháva exekútor, neprispieva. Rodičia maloletému Jakubovi založili poistenie, ktoré mal platiť otec, avšak po rozvode toto prestal platiť, preto v platení pokračovala matka a od januára 2013 ho opäť hradí otec. Matka pracuje u zamestnávateľa Darina Koledová, LAVEDO združenie v Q. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 679,46 Eur, pričom bežné výdavky spojené s domácou réžiou, cestovným a hypotékou, predstavujú pre matku mesačne sumu vo výške 289,08 Eur a na maloletého má okrem iného matka najmä pravidelné výdavky súvisiace so školskou dochádzkou, liekmi, kultúrnymi a školskými podujatiami, na oblečenie (spolu s nepredvídateľnými ročnými výdavkami, vypočítaných na mesiac) v sume priemerne 457,60 Eur mesačne.

Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 31.10.2013 vyjadril nesúhlas s návrhom otca na úpravu styku otca s maloletým vzhľadom na dlhodobé problémy otca s alkoholom, jeho verbálne aj fyzické útoky na matku, a to aj pred maloletým dieťaťom, ktorého dôsledkom je tiež aj uznesenie tunajšieho súdu č. k.: XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.12.2012, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal otcovi vstupovať do domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a matky. Poukázal na obavy maloletého voči otcovi, ktorý v čase, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti opakovane sa utvrdzoval, či matka nezabudla zamknúť dvere do miestnosti. Vzhľadom na to žiadal, aby súd aj otec akceptovali názor maloletého dieťaťa a aby súd upravil styk otca s maloletým P. na každý druhý víkend v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. Vo vzťahu k výživnému právny zástupca uviedol, že od poslednej úpravy uplynuli už takmer 3 roky a náklady matky na maloletého sa zvyšujú primerane s jeho vekom a fyzickým rastom. Poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného matka súhlasila s výškou výživného v sume 66,- Eur z dôvodu, že otec bol nezamestnaný, avšak v súčasnosti otec už vyše roka pracuje. Nakoľko mal za to, že je potrebné vychádzať z otcovho priemerného čistého mesačného príjmu za posledných 12 mesiacov, nevynímajúc diéty v čase služobných ciest, uviedol, že matka trvá naďalej na zvýšení výživného na požadovanú sumu.

Na pojednávaní dňa 4.7.2013 predložila súdu zástupkyňa kolízneho opatrovníka správu o vykonanom pohovore s maloletým P. zo dňa 28.6.2013, v ktorom maloletý uviedol, že bol oboznámený s konaním vedenom na súde ohľadne jeho stretávania sa s otcom. Uviedol, že sa v súčasnosti stretáva s otcom každú druhú nedeľu približne od 10:00 hod do 16:00 hod., pričom otec si pre maloletého príde k matke a následne ho vezme k sebe do V. Z. V.. Matka maloletému v stretávaní sa s otcom nebráni. Otec pracuje v Nemecku a niekedy je preč aj mesiac. Maloletý má svojho otca rád, ale len keď nie je opitý, nakoľko často pije pivo. Niekedy vypije aj 5 pív za čas, čo je maloletý s ním. Stalo sa aj to, že otec viezol maloletého autom domov aj keď pil. Maloletý, podľa jeho slov, chodieva s otcom na prechádzky a tiež do „šenku“. Hrávajú spoločenské hry, avšak keď má otec vypité a prehráva, tak sa veľmi hnevá a má „divné oči“. V čase, keď je otec v zahraničí, je s maloletým v telefonickom kontakte asi 1x za 2 týždne. Maloletý sa vyjadril, že by s otcom chcel tráviť viac času, ak by prestal piť.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní s poukazom na vykonané dokazovanie a vyjadrený názor dieťaťa navrhla, aby súd rozhodol o zvýšení výživného v súlade s návrhom matky a o styku otca s dieťaťom v súlade s vyjadrením dieťaťa a s návrhom matky.

Podľa o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa a o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. Podľa o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa ods. l , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa ods. l, prvá veta o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa veta prvá o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V danom prípade súd rozhodoval o návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom, ako aj o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého Jakuba, pričom zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: XXC/ XXX/XXXX - 30 zo dňa 2.11.2010, kedy súd na základe rodičovskej dohody maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 66,- Eur mesačne, pričom styk

otca s maloletým bližšie neupravoval a ponechal ho bez obmedzení. Od tohto rozhodnutia nepochybne došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ako aj jeho rodičov.

Čo do úpravy styku na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na skutočnosť, že otec trval na úprave styku s maloletým dieťaťom a vychádzajúc z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým dieťaťom, súd mal za to, že je potrebné upraviť stretávanie sa otca s maloletým, nakoľko bolo preukázané, že od prerušenia spolužitia rodičov pre ich nezhody, pričom v súčasnosti má otec predbežným opatrením tunajšieho súdu zakázaný vstup do bydliska matky a maloletého dieťaťa až do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa stretávanie otca s maloletým realizuje nepravidelne, a to približne každú druhú nedeľu, a to najmä vzhľadom na správanie sa otca, ktorý maloletému dieťaťu nevenuje dostatočnú pozornosť, najmä keď je pod vplyvom alkoholu. Z vykonaného pohovoru s maloletým vyplýva, že tento hľadí na otca pozitívne, má ho rád a prejavil záujem o stretávanie sa s otcom v pravidelných intervaloch a chcel by s ním tráviť viac času najmä, ak by prestal piť, jedinou prekážkou vo vzťahu otca s dieťaťom je otcove správanie sa pod vplyvom alkoholu, ktorý býva v takom stave agresívny. Súd pri úprave styku prihliadol na uvedené skutočnosti a predovšetkým na vyjadrenie maloletého dieťaťa v súlade s § 43 ods. 1 zákona o rodine, keďže maloletý P. je schopný s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, ako i vzhľadom na to, že citový vzťah medzi maloletým a otcom zostal zachovaný, aj keď je v súčasnosti narušený otcovým správaním, avšak maloletý si zachoval kladný vzťah k otcovi, preto súd upravil styk otca na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod., podľa vyjadreného názoru dieťaťa, aby bola zachovaná kontinuita stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom a tiež upravil aj obdobie letných a zimných prázdnin tak, aby nedochádzalo k nezhodám rodičov ohľadne styku otca s dieťaťom, a to každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 16:00 hod. do 29.12. do 16:00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. toho ktorého roka od 16:00 hod. do 7.7. do 16:00 hod. a od 8.8. od 16:00 hod. do 15.8. do 16:00 hod., najmä za účelom prehĺbenia a rozvíjania vzájomných vzťahov otca a maloletého dieťaťa, kedy je predpoklad stabilizovania ich vzájomných vzťahov. Styk otca s maloletým bol súdom určený tak, aby bol v najlepšom záujme maloletého a aby sa jeho vzťah k otcovi prehlboval a rozvíjal, pričom pri úspešnom fungovaní takto určeného styku v budúcnosti bude možné tento styk rozšíriť, čomu sa matka maloletého dieťaťa nebráni.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: XXC/XXX/XXXX - 30 zo dňa 2.11.2010) na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov. Na strane maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v tom, že je staršie o 3 roky, kým v čase pôvodného rozhodnutia mal maloletý 8 rokov, toho času má 11 rokov a 1 mesiac, od septembra 2013 navštevuje 5. ročník základnej školy v Q., je v starostlivosti alergológa, inak je zdravý, teda výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, základnú školskú dochádzku, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného.

Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k zmene pomerov došlo i na strane rodičov maloletého Jakuba, a to u matky najmä tým, že sa jej zvýšil príjem zo zamestnania, keď v čase pôvodného rozhodovania súdu mala priemerný čistý mesačný príjem v sume 457,53 Eur, v súčasnosti má priemerný čistý mesačný príjem v sume 679,46 Eur, spolu s maloletým P. žije naďalej v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve rodičov dieťaťa. U otca sa v porovnaní s posledným rozhodovaním súdu, keď súd vychádzal z príjmu otca vo výške 483,91 Eur mesačne, pričom následne bol nezamestnaný, zárobkové pomery značne zvýšili, keďže jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 1.692,46 Eur ( spolu s vyslaneckými príplatkami predstavuje jeho príjem priemerne 3.315,46 Eur mesačne), avšak od 1.10.2013 mu má plynúť príjem vo výške 745,- Eur, žije vo V. Z. V. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní prostredníctvom exekútora, nakoľko je výživné otcovi strhávané exekučne pravidelne z jeho mesačnej mzdy. Rodičia okrem maloletého P. inú vyživovaciu povinnosť nemajú, obaja rodičia si hradia výdavky na domácnosť a náklady v súvislosti s uspokojovaním svojich ďalších osobných potrieb.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v súlade s návrhom matky počnúc od 9.5.2013, teda dňom podania návrhu.

Súd návrhu matky vyhovel čiastočne, keď zvýšil výživné zo strany otca s prihliadnutím na jeho príjem, možnosti a schopnosti z pôvodnej sumy 66,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, resp. od 1.10.2013 na sumu 150,- Eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa príjem u oboch rodičov zvýšil (u matky zvýšenie cca. + 221,- Eur, u otca zvýšenie cca. + 1.208,- Eur), pričom súd zohľadnil, že matka sa osobne stará o maloletého Jakuba, ďalšia vyživovacia povinnosť rodičom nepribudla, s tým, že maloletému P. okrem súdom určeného výživného otec ničím neprispieva, pričom súd v súlade s ust. § 62 ods. 5 ZR na úvery ani u jedného z rodičov neprihliadol, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými výdavkami rodičov. Zmena pomerov na strane otca vznikla už v mesiaci 02/2013, kedy jeho príjem vzrástol z priemerných 650,- Eur mesačne na 1.692,46 Eur mesačne (s vyslaneckými príplatkami priemerne 3.315,46 Eur mesačne), a to z dôvodu jeho služobného pobytu v zahraničí. Nakoľko však matka žiadala zvýšenie výživného počnúc dňom podania jej návrhu, súd určil časové rozmedzie zvýšenia výživného plynúce odo dňa 9.5.2013, ktorý je dňom podania matkinho návrhu na zvýšenie výživného. Súd vychádzal pri posúdení výšky výživného zo zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej je východiskový rozsah pre určenie minimálneho výživného pre dieťa vo veku 10 - 14 rokov v rozmedzí 15 - 19% z priemerného čistého mesačného príjmu rodiča. Nakoľko v čase od 9.5.2013 bol otcov príjem v priemere 1.692,46 Eur mesačne, pričom pri minimálnej hornej hranici 19% hodnoty výživného z príjmu rodiča vo výške 1.692,46 Eur mesačne, by výživné predstavovalo 321,57 Eur, súd považoval v období od 9.5.2013 do 30.9.2013 návrh matky za opodstatnený a výšku výživného určil v súlade s návrhom matky, nakoľko takéto výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého P. a zárobkovým pomerom otca. Nakoľko sa však otcovi, podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 14.10.2013, od 1.10.2013 znížila mesačná mzda v dôsledku jeho návratu z vyslania v zahraničí a jeho mesačný príjem od októbra 2013 poklesol na sumu 745,- Eur mesačne, súd prihliadol na túto skutočnosť, ktorá ovplyvňuje majetkové a zárobkové pomery otca a od 1.10.2013 určil otcovi výživné na maloletého Jakuba vo výške 150,- Eur mesačne v súlade s návrhom právneho zástupcu otca, ktorý navrhol, aby súd určil výživné v rozsahu 20 % z príjmu otca, ktorý od 1.10.2013 predstavuje 745,- Eur (20 % z príjmu 745,- Eur = 149,- Eur), pričom tu existuje predpoklad, že tento základný príjem otca sa bude zvyšovať o príplatky zo strany zamestnávateľa, tak ako to bolo u jeho zamestnávateľa aj doposiaľ, ktoré príplatky môžu potom navýšiť reálny príjem otca.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku, najmä vzhľadom na jeho fyzický rast a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, keď zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloletého stará výlučne (osobne aj finančne) sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že otec výživné neuhrádza dobrovoľne, ale prostredníctvom exekútora, aj napriek skutočnosti, že výživné je oproti ostatným výdavkom rodiča prednostnou pohľadávkou pričom výdavky na maloletého majú rastúcu tendenciu spolu s jeho osobným, sociálnym, kultúrnym životom a ďalším vývojom. Takto ustálené výživné súd považoval za primerané, zodpovedajúce kritériám Zákona o rodine.

Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 9.5.2013 do 21.11.2013 vo výške 1.040,52 Eur (za obdobie od 9.5.2013 do 30.9.2013 predstavuje zvýšené výživné sumu 250,- Eur mínus pôvodné výživné 66,- Eur = 184,- Eur; alikvótna časť za mesiac 5/2013 predstavuje 184 : 31 dní = 5,935 Eur/1deň x 23 dní = 136,52 Eur + za mesiace , teda 4 x 184,- Eur = 736,- Eur, spolu 872,52 Eur, a za obdobie od 1.10.2013 do 21.11.2013 predstavuje výživné v sume 150,- Eur mínus pôvodné výživné 66,- Eur = 84,- Eur, za mesiace , teda 2 x 84 = 168,- Eur, teda spolu 1.040,52 Eur), tento mu súd v súlade s ustanovením povolil vzhľadom na výšku dlhu zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.