Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-30-2013.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľky: W. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, W. - M. A., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske proti odporcovi: Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, F. N. M. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: W. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto
rozhodol:
Manželstvo medzi navrhovateľkou W. A., rodenou S., narodenou X.X.XXXX a odporcom Q. A., narodeným XX.X.XXXX uzatvorené v Partizánskom dňa 28.8.2010, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 15, ročník 2010, strana 20, pod poradovým číslom 49, sa r o z v á d z a.
Maloletý W. A., narodený XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Navrhovateľka je od právoplatnosti tohto rozsudku p o v i n n á prispievať na výživu maloletého W. A., narodeného XX.X.XXXX mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorú sumu je p o v i n n á poukazovať odporcovi vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu na ktorý sa výživné poskytuje.
Navrhovateľka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým W. A., narodeným XX.X.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od stredy 12,00 hod. do nedele 17,00 hod. s tým, že v stredu si navrhovateľka maloletého vyzdvihne v mieste bydliska odporcu a v nedeľu si odporca maloletého vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľky.
Počas vianočných sviatkov je navrhovateľka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým W. A., narodeným XX.X.XXXX každý párny kalendárny rok v čase od XX.XX. od 10,00 hod. do 25.12. do 17,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 26.12. od 10,00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 17,00 hod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 6. júna 2013 domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzatvorila 28.8.2010, ako aj úpravy práv a povinností rodičov k maloletému W. A. narodenému XX. 1. XXXX na čas po rozvode manželstva. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo plnilo svoju spoločenskú a biologickú funkciu asi do júna 2012. Odporca sa prestal venovať navrhovateľke aj dieťaťu a väčšinu svojho voľného času venoval svojmu koníčku, poľovníctvu,
pričom v lese trávil viac času, ako trávil s rodinou. Hoci navrhovateľka odporcu viackrát žiadala, aby rodine a dieťaťu venoval viac času, tento svoje správanie nezmenil a ich spolužitie sa čoraz viac stávalo formálnym. Tento stav spôsobil, že s odporcom sa vzájomne odcudzili a ich vzájomné city ochladli. Došlo medzi nimi k nesúladu intímnej oblasti a z tohto dôvodu už dlhšiu dobu spolu intímne nežijú. Vzájomné odcudzenie malo za následok, že sa navrhovateľka cítila osamotená a z tohto dôvodu v januári 2013 nadviazala známosť s iným mužom, ktorý jej venuje dostatok času. Svoj vzťah s novým partnerom pokladá za trvalý a plánuje s ním žiť v spoločnej domácnosti. Navrhla preto rozviesť manželstvo účastníkov, maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur mesačne.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril v podaní z 21.6.2013, v ktorom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o tom, že sa prestal venovať jej a maloletému synovi kvôli poľovníctvu nie sú vôbec pravdivé. Poukázal na to, že poľovnícka sezóna trvá od septembra do decembra, t.j. 4 mesiace v roku a on na poľovačky chodieval iba sporadicky a to hlavne vtedy, keď navrhovateľka nebola doma. Navrhovateľka sa mu nikdy nesťažovala, že by jej vadilo, že chodí do hory, v manželstve mali iba bežné problémy a nedorozumenia, pričom sa nikdy nehádali tak, že by to skončilo otvoreným konfliktom. V marci 2013 odporca vycítil, že navrhovateľka je iná a spýtal sa, čo jej je. Ona mu odpovedala, že už ho nemá tak rada a v apríli 2013 mu povedala, že má známosť. Odporca chcel manželstvo zachrániť a navrhovateľke povedal, že jej neveru odpustí. Začiatkom mája 2013 navrhovateľka povedala, že už sa domov do F. nevráti, prišla si po veci a od tohto obdobia spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázal aj na to, že navrhovateľke dohovárali aj jej rodičia, aby sa k nemu vrátila, no navrhovateľka vôbec nemala záujem vrátiť sa. Odporca uviedol, že kvôli maloletému synovi by sa nerozvádzal, má ho veľmi rád a nechce mu spôsobovať stresy. Nie je si vedomý žiadnej nezodpovednosti v manželstve, vždy sa o všetko postaral a hlavný dôvod rozpadu ich manželstva vidí v konaní navrhovateľky a jej odcudzení sa, hlavne kvôli známosti, ktorú si našla nie z jeho viny. Aj keď je navrhovateľke ochotný všetko odpustiť, v prípade, že bude nástojiť na rozvode manželstva, nemieni jej robiť problémy. Ďalej poukázal na to, že svojho maloletého syna má veľmi rád, venoval sa mu od narodenia, prebaľoval ho, kúpal, kŕmil a staral sa o neho. Uviedol, že všetok svoj voľný čas venuje synovi, chodí s ním na prechádzky, na preliezačky, na kone do susednej dediny. V tomto písomnom podaní odporca súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky aj s navrhovanou výškou výživného, pričom predostrel i svoj návrh na úpravu styku s maloletým synom. Neskôr na pojednávaní navrhol zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to: rodný list maloletého č.l. 3, sobášny list č.l. 4, odpoveď na lustráciu v SP č.l. 7-14, výpis zo ŽR č.l. 15, potvrdenie o výške príjmu odporcu č.l. 24-26, vyjadrenie k návrhu s prílohami č.l. 31-35, odpoveď Daňového úradu Trenčín č.l. 36, správa ÚPSVaR Partizánske č.l. 37, správa ÚPSVaR Prievidza č.l. 38, potvrdenie o spoločnom pobyte č.l. 39,40, správa z poradenského procesu č.l. 62-63, prihliadol i na obsah prednesov účastníkov konania a ich zástupcov a z takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo uzatvorené v Partizánskom dňa 28.8.2010, u oboch ich ide o prvé manželstvo, a majú spolu jedno maloleté dieťa. Po uzatvorení manželstva žili účastníci konania v spoločnej domácnosti v rodinnom dome rodičov odporcu v F.i, kde spoločne vychovávali i svoje maloleté dieťa. V spočiatku harmonickom manželstve dochádzalo postupne k ochladzovaniu vzťahov medzi manželmi. Odporca nevenoval navrhovateľke dostatok času a pozornosti a táto bola v manželstve nespokojná. V januári 20013 nadviazala navrhovateľka mimomanželský vzťah, čo v apríli 2013 aj oznámila odporcovi. Odporca bol odhodlaný navrhovateľke neveru odpustiť a kvôli maloletému synovi sa nechcel rozvádzať. Navrhovateľka v máji 2013 opustila spoločnú domácnosť. Podľa správy z poradenského procesu má maloletý W. vytvorený pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom a prostredie u odporcu vníma ako svoj domov, nakoľko tam žili spolu ako rodina. Dominantným problémom je, že navrhovateľka sa plánuje odsťahovať k svojmu priateľovi, ktorý pochádza z Plešivca neďaleko Rožňavy, čo predstavuje 3 hodiny cesty autom. Aktuálne je navrhovateľka so synom doma na materskej dovolenke, žije aj u priateľa v Plešivci, ale aj u svojich rodičov v Partizánskom, pričom si plánuje nájsť prácu v okolí Rožňavy a je presvedčená, že maloletý syn si na nové prostredie zvykne. Od decembra môže maloletý W. navštevovať materskú školu v mieste bydliska odporcu. Odporca je zamestnaný, v rodinnom dome svojich rodičov má vytvorené vhodné podmienky pre seba i pre maloletého syna.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dospel k záveru, že v posudzovanom prípade to bola práve navrhovateľka, ktorá nadviazaním mimomanželského vzťahu zapríčinila rozvrat manželstva. Iste aj odporca má svoj podiel viny na rozvrate manželstva, keď navrhovateľke nevenoval v manželstve dostatok času a pozornosti, no bola to navrhovateľka, ktorá prvá porušila manželské povinnosti stanovené jej v § 18 zákona o rodine. Nakoľko obaja rodičia žiadali na čas po rozvode zveriť maloleté dieťa do ich starostlivosti a odporca tiež súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou, súd skúmal najlepší záujem maloletého dieťa, pričom dospel k záveru, že v záujme maloletého dieťaťa nebude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. V súlade s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky dospel súd k záveru, že dieťa potrebuje mať stabilitu, istotu, potrebuje mať svoj stály domov, hlavne v útlom veku, v akom práve maloletý Patrik je a striedanie kolektívov pri prípadnom umiestnení maloletého do dvoch rôznych predškolských zariadení nebude v najlepšom záujme maloletého dieťa. Pri rozhodovaní, ktorému z rodičov súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prihliadol súd na najlepší záujem maloletého dieťaťa, na to, že maloletý Patrik po narodení vyrastal v rodinnom dome rodičov odporcu, prostredie ktorého vyníma ako svoj domov, ako aj na skutočnosť
že v Diviackej Novej Vsi môže nastúpiť do predškolského zariadenia. Rovnako musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že rodinné prostredie maloletého bolo narušené v dôsledku konania navrhovateľky, ktorá nemá v súčasnosti k dispozícii stabilné výchovné prostredie pre výchovu maloletého syna, nakoľko býva aj u svojich rodičov v Partizánskom aj u svojho priateľa v Plešivci. Na čas po rozvode manželstva preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti odporcu, ku ktorému má maloletý silnú citovú väzbu, a ktorý mu v rodinnom v dome svojich rodičov dokáže zabezpečiť stabilné výchovné prostredie. Pri úprave styku navrhovateľky s maloletým dieťaťom rešpektoval súd právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a styk navrhovateľky s maloletým upravil pomerne široko, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Hoci odporca nepožadoval v prípade zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti od navrhovateľky žiadne výživné, prihliadol súd na zákonom stanovenú (§ 62 ods. 3 zákona o rodine) minimálnu vyživovaciu povinnosť a navrhovateľke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Patrika mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.