Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14Cpr-2-2013.pdf
PDF · 114.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. A. č. XXX/XX, proti odporcovi: MANPOWER SLOVENSKO s.r.o., IČO: 35 858 486, so sídlom v Bratislave, ul. Lazaretská č. 8, právne zastúpený SOLUTIONEERS´LEGAL s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, v konaní o neplatné skončenie dohody o vykonaní práce spojený s návrhom o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.1.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody s príslušenstvom 7,17 eur, s 9,75% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 4307,17 eur, od 11.2.2013 do zaplatenia a uložiť odporcovi povinnosť sprostredkovať navrhovateľovi, bezodkladne prácu na hlavný pracovný pomer, podľa podmienok ustanovených navrhovateľom, o ktorých upovedomil navrhovateľ odporcu listom zo dňa 31.1.2013 a to pre výkon profesie vodiča z povolania, ktorý bude viesť a obsluhovať dodávkový automobil, alebo kamión.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 7.1.2013 uzavreli účastníci na prevádzke odporcu, dohodu o vykonaní práce a vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Ďalej navrhovateľ poskytol odporcovi svoje osobné údaje, vypísal osobný dotazník. Klient odporcu pre ktorého mal vykonávať prácu žiadal navrhovateľa, aby mu potvrdil svojím podpisom „výstup zo školenia, kvôli bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a požiarnej ochrany" a ďalej žiadal, aby mu navrhovateľ potvrdil svojím podpisom, aj svoj osobný príchod, na nočnú zmenu, rovnako ako nasledujúce dni. Predmetom dohody bolo vykonávanie činnosti premiestňovania osobných automobilov Kia, rôznych modelov, bez voskovania častí automobilu, navrhovateľom pre klienta odporcu tak, že z výstupného parkoviska, kde navrhovateľ zakaždým doviezol tzv. „shuttle car" navrhovateľ vypísal k automobilu „evidenčné tlačivo", to položil na predné sedadlo, odkontroloval značku „OK" odtlačenú na fólii na kapote, ktorá slúžila, ako index, že je predmetný automobil v poriadku, zavrel kapotu, sadol do automobilu, pripol si bezpečnostný pás, naštartoval automobil, a ihneď na to sa zaradil k ostatným automobilom, ktoré vzali jeho kolegovia, a celá takáto „kolóna", ktorú sprevádzal ako prvý shuttle, sa potom presunula pred halu, ktorá bola vzdialená od výstupného, približne 800 metrov, alebo podľa okolností, na vstupné parkovisko. Potom tieto automobily ďalší zamestnanci posunuli do haly, a výnimočne aj navrhovateľ, na výrobný pás linky, kde ďalší zamestnanci vykonali poslednú výstupnú kontrolu, a navoskovali podbehy všetkých kolies a podvozok. Činnosť navrhovateľ vykonával, len v rámci závodu Kia Motors Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35 876 832, v Tepličke nad Váhom. Uviedol, že nakoľko pracoval v noci, odporca bol povinný vyplatiť navrhovateľovi aj nočné príplatky, v zmysle Zákonníka práce, platného od 1.1.2013, podľa § 98, ods. 1, § 123, ods. 1., avšak tieto mu nevyplatil. Klient odporcu, len verbálnym spôsobom, a nie vopred,
oznámil navrhovateľovi, že s ním končí pracovnoprávny vzťah, dňom 9.1.2013, s prelomom dňa, na 10.1.2013. Potom odporca poslal, navrhovateľovi, výpoveď z dohody o vykonaní práce bez uvedenia dôvodu, ktorú podal na pošte, dňa 14.1.2013, ktorú si prevzal dňa 15.1.2013. Zamestnanec odporcu sa verbálne vyjadril, že výkon práce bude dlhodobý a pravidelný. Navrhovateľ oznámil odporcovi, písomný nesúhlas s jeho výpoveďou upozornil ho na viacnásobné porušenia zákona a navrhol podmienky, za akých upustí, od podania návrhu na súd, podania podnetu na inšpektoráte práce a podania trestného oznámenia na polícii. Odporca okrem 2 odpracovaných dní, neuhradil ani nároky za výpovednú 15 dňovú dobu. Vo výpovedi neuviedol do výpovede dôvod, kvôli ktorému ukončil s navrhovateľom dohodu. Zároveň okrem dohody navrhovateľovi neodovzdal žiadne rovnopisy ostatných právnych listín, a to ani potom, ako ich navrhovateľ verbálne žiadal. Bez výzvy navrhovateľa, nevystavil navrhovateľovi výplatnú pásku. Neodovzdal mu výkaz odpracovaných hodín. Vopred neoznámil navrhovateľovi, s dostatočným časovým predstihom, že klient odporcu, pravidelne člení prestávku na 2 časti, t. j. najprv nasleduje 20 minútová prestávka, a približne o tri hodiny neskôr, 10 minútová prestávka. Odporca nezabezpečil pre navrhovateľa, skrinku na odloženie osobných vecí, a oblečenia, počas výkonu práce navrhovateľom, u klienta odporcu.
Zdôraznil, že vzhľadom na uvedené sa domáha uloženia odporcovi nahradiť škodu s príslušenstvom, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku neplatného skončenia dohody, zavinením odporcu. Nárokov sa domáha aj z dôvodu neoprávnených zásahov do jeho práv ako zamestnanca, pre ľahostajný prístup a nezáujem odporcu k celej veci, aj napriek snahe navrhovateľa, o zmier ako aj tým, že navrhovateľa zasiahla dlhodobá kritická finančná situácia, kvôli ktorej, je na pokraji existenčného fiaska, bez vlastného zavinenia. Navrhovateľ bol vystavený opakovanej nezamestnanosti, má nízku kvalifikáciu, sťažené uplatnenie na trhu práce, zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti, čím škoda predstavuje 1100 eur. Ďalej škoda predstavuje v zmysle nevyhnutného rozšírenia vodičského oprávnenia, pre profesiu vodiča z povolania, zo skupiny B, na skupinu C: 610 eur, s DPH, zo skupiny C, na skupinu E: 240 eur, s DPH, + psychologické vyšetrenie vodičov - individuálne + perimeter: 80 eur, doplňujúce psychologické vyšetrenie vodiča (do 4 testov): 30 eur, vydanie karty do digitálneho tachografu: 70,77 eur, celoročné poistenie, (ďalej len „chartis truck"): 139 eur, Školenie odbornej spôsobilosti", 209 eur, s DPH, základné školenie ADR- inak ako v cisternách /valník/", 179 eur, s DPH, základné školenie rozšírené o cisterny", 215 eur, s DPH, obnovovacie školenie ADR / valník, cisterna/", 130 eur, s DPH, rozširovacie školenia ADR: cisterna, trieda:1, trieda:7"., 70 eur, s DPH, školenie - Bezpečnostný poradca", 439 eur, s DPH, školenie ADR - THP pracovníci", 44 eur, s DPH, TIR základné"., 115,85 eur, s DPH, TIR základné / preškolenie individuálne/"., 132,44 eur, s DPH, TIR preškolenie"., 59,42 eur, s DPH, TIR preškolenie / preškolenie individuálne /"., 73,69 eur, s DPH, Digitálne tachografy., 44 eur, s DPH, Dohovor CMR - zodpovednosť dopravcu", 66 eur, s DPH, upevnenie nákladu na vozidle", 54 eur, s DPH, odpady - nakladanie a ich preprava", 54 eur, s DPH, dohoda ATP", 54 eur, s DPH, nadrozmerná preprava", 54 eur, s DPH, sociálna legislatíva, zmeny o pracovnom čase a odpočinku /AETR/", 44 eur, s DPH. spolu: 2037.40 eur.
Odporca uviedol, že v článku 2 ods. 2.2 Dohody sa navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec dohodli, že navrhovateľ bude povinný vykonať pracovnú úlohu špecifikovanú v Dohode v dobe od 08.01.2013 do 31.03.2013. Navrhovateľ sa v Návrhu domáha určenia neplatnosti Výpovede z Dohody zo dňa 11.01.2013, doručenej Navrhovateľovi dňa 15.01.2013. K poslaniu Výpovede navrhovateľovi došlo omylom v dôsledku nesprávneho pomenovania úkonu zo strany pracovníka odporcu, pričom o tejto skutočnosti bol navrhovateľ písomne upovedomený v stanovisku zo dňa 18.02.2013. Odporca pokladá Výpoveď za bezpredmetnú a o tejto skutočnosti neexistuje žiadny spor. Vzhľadom na to nemôže byť neplatnosť Výpovede predmetom súdneho rozhodnutia a navrhovateľ nemôže osvedčiť ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Výpovede. Úmyslom odporcu bolo informovať navrhovateľa o tom, že odporca nebude mať záujem na uskutočnení pracovnej úlohy vo väčšom rozsahu ako bola dovtedy vykonaná. Keďže v Dohode bol dohodnutý maximálny časový rozsah výkonu pracovnej úlohy, čo z povahy veci samozrejme pripúšťa aj nižší časový rozsah výkonu pracovnej úlohy a zároveň podľa Dohody sa mala pracovná úloha vykonať do 31.03.2013, odporca považoval za korektné o danej skutočnosti, týkajúcej sa záujmu na uskutočnení pracovnej úlohy, navrhovateľa informovať, aby si navrhovateľ mohol podľa toho následne prispôsobiť všetky svoje ďalšie pracovné aktivity.
Na základe vyššie uvedeného Dohoda, ako aj všetky práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývali, ostali v platnosti až do 31.03.2013. List zo dňa 11.01.2013 adresovaný navrhovateľovi teda nemal a z
právneho hľadiska ani nemohol mať právne následky výpovede a Dohoda zanikla uplynutím doby až dňa 31.03.2013. Keďže k zániku pracovnoprávneho vzťahu založeného Dohodou nedošlo Výpoveďou, sú tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca nevyplatil navrhovateľovi odplatu za 15-dňovú výpovednú dobu, neuviedol dôvod výpovede a vopred ho o tom neinformoval, bezpredmetné. Odporca riadne zaplatil navrhovateľovi za vykonanie pracovnej úlohy odmenu dohodnutú v článku 3 ods. 3.1 Dohody vo výške 3,0 EUR za každú hodinu odpracovanú na pracovnej úlohe. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, dohoda o vykonaní práce je jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uzavretím Dohody nevzniká pracovný pomer ale zakladá sa iba pracovnoprávny vzťah spravujúci sa ustanoveniami § 223 ZP a nasl. Podľa § 223 ods. 2 ZP sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú aj ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 - 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti ZP. Hoci sa na Navrhovateľa vzťahuje za účelom ochrany zamestnanca § 95 ZP upravujúci nočnú prácu, nevzťahuje sa na neho § 123 ZP upravujúci mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, keďže ten sa v taxatívnom výpočte uvedenom v § 223 ods. 2 ZP nenachádza. Zároveň ani Dohoda neobsahuje akékoľvek ustanovenie upravujúce navýšenie odmeny navrhovateľa pre prípady uskutočňovania pracovnej úlohy v noci. Vzhľadom na vyššie uvedené pokladáme nárok navrhovateľa na zaplatenie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu za právne neopodstatnený. K nárokom na náhradu škody vo výške 4.307,17 EUR s 9,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.307,17 EUR od 11.02.2013 do zaplatenia uviedol, že vznik nároku na náhradu škody predpokladá porušenie povinnosti, vznik samotnej škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Namietal existenciu príčinnej súvislosť medzi ktorýmkoľvek z výdavkov, ktoré musel údajne navrhovateľ vynaložiť a porušením právnej povinnosti zo strany odporcu. Nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu a navrhovateľ žiadne takéto porušenie právnej povinnosti odporcom ani nepreukázal. Taktiež je možné konštatovať, že ani výdavky, ktoré popisuje navrhovateľ, nemožno považovať za škodu. V žiadnom prípade nenesie zodpovednosť odporca za nízku kvalifikáciu navrhovateľa, neexistenciu práce v regióne či zánik nároku na dávku v hmotnej núdzi. Odporca taktiež odmieta údajný zásah do práv navrhovateľa ako zamestnanca. Uloženie povinnosti sprostredkovať navrhovateľovi prácu podľa jeho požiadaviek je v celom rozsahu bez opory v právnom poriadku, nakoľko navrhovateľ si nemôže vynútiť od odporcu akékoľvek konanie bez právneho alebo zmluvného základu. Táto požiadavka zrejme vyplýva pravdepodobne len z neznalosti príslušných právnych predpisov navrhovateľom.
Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na podanom návrhu. Navrhovateľ poukázal aj na správu Inšpektorátu práce Žilina, ktorý konštatoval porušenie Zákonníka práce na strane odporcu.
Odporca v plnom rozsahu zotrval na podanom vyjadrení.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Dohodou o vykonaní práce uzavretej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom zo dňa 7.1.2013 sa navrhovateľ ako zamestnanec zaviazal vykonávať pracovné úlohy spočívajúce v premiestňovaní automobilov z kontrolnej linky alebo z opravovne do voskovacej linky a do nárazníkovej oblasti, voskovanie časti automobilu, u klienta Automobile Logistics Slovakia, s.r.o. v rozsahu max. 350 hodín v kal. roku, pričom pracovnú úlohu bol povinný vykonať v období od 8.1.2013 do 31.3.2013 stým, že za vykonanie jednej pracovnej úlohy bola dohodnutá odmena vo výške 3 eurá za hodinu práce splatná vždy k 10-temu dňu nasledujúceho kal. mesiaca. V čl. 4 bola dohoda účastníkov o skončení dohody tak, že dohoda končí dňom, kedy bola pracovná úloha dojednaná v ods. 2.1 čl. 2 dohody splnená, teda uplynutím doby alebo rozsahu prác alebo dňom dohodnutým v písomnej dohode strán o ukončení tejto dohody alebo dňom, kedy bolo jednostranné odstúpenie ktorejkoľvek strany dohody dané z dôvodov podľa ust. § 226 ods. 3 Zák. práce doručené druhej strane dohody.
Súd ďalej zistil, že odporca odoslal na adresu navrhovateľa list zo dňa 11.1.2013 označený ako výpoveď z dohody o vykonaní práce podľa § 228 a ods. 3 ZP podľa ktorého pracovný vzťah založený dohodou o
vykonaní práce dňa 7.1.2013 vypovedáva zamestnávateľ vo výpovednej dobe 15 dňovej, ktorá začína plynúť dňom prevzatia doručenej zásielky.
Súd v konaní oboznámil aj komunikáciu medzi navrhovateľom a zamestnancami odporcu v ktorej sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal rovnakých nárokov ako uplatnených v tomto konaní pri nesúhlasných stanoviskách odporcu , pričom vo vzťahu k namietanej neplatnosti výpovede uviedol navrhovateľovi, že výpoveď bola označená omylom v dôsledku nesprávneho pomenovania úkonu zo strany pracovníka spoločnosti MANPOWER, ale tento list má chápať tak, že spoločnosť odporcu nebude mať záujem prideľovať navrhovateľovi vykonávanie práce vo väčšom rozsahu než doposiaľ vykonal.
Súd oboznámil aj výplatnú pásku navrhovateľa u odporcu za január 2013, podľa ktorej dosiahol navrhovateľ čistú mzdu vo výške 40,05 eura, celková cena práce 59,75 eur.
Podľa výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne vo vzťahu k zamestnávateľom navrhovateľa, ako zamestnávateľ navrhovateľa od 8.1.2013 bol evidovaný odporca.
Súd oboznámil výtlačky cenníkov kurzov a školení pre dopravcov, výtlačok z portálu žilinského samosprávneho kraja ohľadom bezplatnej právnej poradne, výtlačky z portálu platy.sk <http://platy.sk>, s analýzou platu na pozícii vodič kamiónu.
Súd z odpovede inšpektorátu práce č.j. 529/2013-2-3/5941 zistil, že inšpektorát práce vytkol odporcovi zamestnávanie na základe dohody o vykonaní práce, nakoľko dohodnuté práce nie sú vymedzené výsledkom, čo je v rozpore s ust. § 223 ods. 1 Z.p., rovnako ako nepovažoval za dostatočné poučenie o BZOP. Uviedol, že nie je v jeho právomoci nariadiť odporcovi prideľovať navrhovateľovi prácu, k nočným príplatkom uviedol, že ust. § 123 Z.P. sa nevzťahuje na dohodu o vykonávaní práce.
Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Podľa § 226 ods. 3 Zákonníka práce pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
Podľa § 226 ods. 4 Zákonníka práce odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.
Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Súd v konaní zistil, že dohoda o vykonaní práce bola obmedzená podľa čl. 4.1 a 2.1. do 31.3.2013, teda do času, kedy mal navrhovateľ ako zamestnanec vykonať pracovnú úlohu. Preto súd konštatuje, že pre navrhovateľa nemá právny význam určenie, či výpoveď z dohody o vykonaní práce bola alebo nebola platná, aj keď súd musí konštatovať, že vzhľadom na absenciu možnosti ukončenia dohody o vykonaní práce takýmto spôsobom je akékoľvek výpoveď dohody o vykonaní práce neplatným právnym úkonom. Nemožno totiž vypovedať dohodu, na základe ktorej mal zamestnanec vyhotoviť určitý výsledok, nie vykonávať pracovnú činnosť. Ani nesprávny predmet však nerobí dohodu o vykonaní práce neplatnou.
Zákonník práce ustanovuje len nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ktorých predpokladom je rozhodnutie o neplatnosti úkonu, ktorým došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Pri zákonom predpokladanej neplatnosti právneho úkonu sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko sa jedená výslovne o určovaciu žalobu ale o žalobu v zmysle zákona (§ 77 Z.P.). Totiž podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 147/2008, „Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O.s.p.]“.
Uvedené však neplatí pri určení neplatnosti skončenia obdobného pracovného pomeru na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pretože s neplatnosťou takéhoto úkonu nie sú spojené žiadne právne následky a teda podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Tak, ako súd už vyššie uviedol, naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe nie je a nemôže byť daný, pretože takýmto rozsudkom by sa nedosiahol pre navrhovateľa iný právny stav, jeho právne postavenie by sa nezmenilo a neodstránili by sa ani prípadné neistoty. Jednalo by sa len prípadne o určitý medzistupeň k dosiahnutiu prípadných nárokov na náhradu škody, poprípade len o rozhodnutie bez následkov a práv. Vzhľadom na uvedené súd musel žalobu o určenie neplatnosti výpovede zamietnuť.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatnených nárokov na náhradu škody, predpokladom nároku na náhradu je preukázanie škody, porušenie povinnosti a zároveň aj príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Podľa druhu škody sa prípadne vyžaduje ďalej preukázanie zavinenia (subjektívna škoda), vznik skutočnosti (objektívna škoda), poprípade iné zákonom vyžadované predpoklady.
V súdenej veci navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody, teda určitú majetkovú ujmu na jeho strane predstavujúcu napr. nevyhnutné vynaloženie finančných prostriedkov, iné zníženie jeho majetku v dôsledku porušenia povinnosti odporcu a pod.. Navrhovateľom udávané nároky prestavujú skôr len prípadné budúce výdavky na dosiahnutie určitých oprávnení a absolvovanie kurzov ako jestvujúce výdavky na jeho strane. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že by mu konaním odporcu vznikla ujma na prípadnom nároku na sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti, sociálne zabezpečenie a pod..
Nakoľko všetky navrhovateľom tvrdené nároky neboli vôbec preukázané, mali skôr charakter predstavy o sankcii ako škody, súd návrh navrhovateľa na náhradu škody zamietol.
Rovnako súd zamietol aj návrh na uloženie povinnosti odporcovi obstarať pre navrhovateľa prácu podľa jeho predstáv, pretože odporcovi takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a súd takúto povinnosť teda odporcovi v žiadnom prípade nemôže uložiť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania - pozostávajúcu výhradne z trov právneho zastúpenia, nepriznal jednak z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie na strane navrhovateľa ako ak niekoľkonásobné porušenie povinností odporcu, ktoré fakticky vyvolali vznik sporu a u navrhovateľa spôsobili mylné predstavy o právach a povinnostiach účastníkov pracovno-právneho vzťahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).