Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-261-2013.pdf
PDF · 121.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/261/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanej Q. V., nar. XX. X. XXXX, G. XX, G., o zaplatenie 1394,51 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Úvere zmluve zo dňa 11. 12. 2006 č. XXXXXXXXXX v časti, kde je uvedené, „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže zmluvu o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.“, je neprijateľná.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 275,20 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 3. 9. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1394,51 eur a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a súčasne zmluvy o revolvingovom úvere I. (ďalej zmluva RÚ I.) a zmluvy o revolvingovom úvere II. (ďalej zmluva RÚ II).. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úver, ktorá sa ho zaviazala vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami podľa aktuálneho Sadzobníka. Úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička s následnou písomnou komunikáciou. Zmluva o RÚ I. a RÚ II. sa stali platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty (RÚ I.) a kreditnej karty (RÚ II.) a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná.
Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že žalovaná čerpala revolvingový úver zo Zmluvy o RÚ II pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Tento revolvingový úver žalovaná bola oprávnená čerpať opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca prostredníctvom vopred aktivovanej
kreditnej karty. Súčasne bola povinná tieto finančné prostriedky vrátiť riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach v zmysle úverových podmienok. Počet splátok, výšku pravidelnej mesačnej splátky a RPMN vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Výška pravidelnej mesačnej splátky však bola stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac, vo výške aktuálne platného Sadzobníka, resp. minimálne 13,28 eur. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, pravidelné poplatky, prípadne nepravidelné poplatky a zmluvné sankcie.
Žalovaná čerpala finančné prostriedky, avšak s ich splácaním sa dostala do omeškania, preto bola listom vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1494,51 eur. Dlh neuhradila, preto žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 1394,51 eur, ktorá pozostáva z istiny a poplatkov za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu.
Na základe výzvy súdu dňa 15. 10. 2013 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje iba nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere II.. Žalobca má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky žalobcu, pričom žalovaná pri uzatváraní zmluvy bez výhrad s nimi súhlasila. Žalovanej bol poskytnutý čas na oboznámenie sa so znením zmluvy a úverových podmienok a na nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Žalovaná slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle - aktiváciou kreditnej karty a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov prostredníctvom takto aktivovanej kreditnej karty dňa 19. 12. 2007 naplnila odkladaciu podmienku stanovenú zmluvou a zmluva o RÚ II. sa stala účinnou pod identifikačným číslom XXXXXXXXXX a žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý revolvingový úver v súlade s ustanoveniami zmluvy a jej úverovými podmienkami. Po aktivácii kreditnej karty zo strany žalovanej, jej bol poskytovaný revolvingový úver k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a to až do výšky dohodnutého úverového rámca 15 000 Sk. Žalovaná doposiaľ čerpala finančné prostriedky spolu vo výške 2412,28 eur a uhradila spolu jednotlivými splátkami sumu 2137,08 eur. Žalovaná suma 1394,51 eur predstavuje istinu - dlžnú sumu úveru bez úrokov z úveru vypočítanú ako rozdiel istiny čerpaného úveru vo výške 2412,28 eur a jednotlivých čiastkových súm zo splátok, určených podielom na uhradenie istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo výške 1017,76 eur.
Dňa 30. 10. 2013 došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2,3,4 O.s.p., oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej. Následne však podaním doručeným súdu dňa 18. 11. 2013 tento subjekt vystúpil z konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., metodickou príručkou „Vaša nová Peňaženka“, výzvou na splatenie celého úveru, výpisom z účtu žalovanej, splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Účastníci konania uzatvorili dňa 11. 12. 2006 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 331,94 eur (10 000 Sk) vo forme finančnej hotovosti.
Na tejto zmluve o úvere, na rovnakej strane ako podpisy oboch zmluvných strán, bolo uvedené, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže zmluvu o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.“.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s..
Podľa Hlavy 13 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., zmluvné strany, spoločnosť s klientom, uzatvárajú popri úverovej zmluve a Zmluve o RÚ I. súčasne aj zmluvu o RÚ II. Na základe tejto zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a to RÚ II. Tento RÚ II. je klient oprávnený čerpať opakovane a to prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a Metodickej príručke kreditnej karty a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Spoločnosť sa teda zaväzuje za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach poskytnúť klientovi peňažné prostriedky a to opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca RÚ II. a klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ II. zaväzuje takto poskytnutý RÚ II. spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie RÚ II. úroky.
Podľa Hlavy 13 §2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ II vo výške 497,90 eur (15 000 Sk). V prípade, že k aktivácii kreditnej karty podľa §3 tejto Hlavy dôjde v dobe, kedy klient bude mať aktívnu úverovú kartu, platí, že spoločnosť a klient dohodli úverový rámce RÚ II. vo výške rovnajúcej sa aktuálnej výške úverového rámca RÚ I.
Podľa Hlavy 13 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.
Podľa Hlavy 13 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý RÚ II a to v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu RÚ II. Výška pravidelnej mesačnej splátky RÚ II. je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac, vo výške aktuálne platného Sadzobníka, resp. minimálne 13,28 eur (400 Sk).
Podľa Hlavy 7 §3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Výzvou zo dňa 28. 6. 2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1494,51 eur z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nedošlo zo strany žalovanej k riadnemu a skorému splateniu splátok úveru.
Podľa predloženého splátkového kalendára, žalovaná jednotlivými čerpaniami spolu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 2412,28 eur a jednotlivými splátkami spolu uhradila sumu 2137,08 eur. Dlh žalovanej bol ku dňu zosplatnenia 28. 6. 2011 žalobcom vyčíslený na sumu 1494,51 eur. Z tejto sumy žalovaná uhradila dňa 7. 7. 2011 sumu 100 eur a teda ku dňu podania žaloby, žalobca vyčíslil dlh žalovanej na sumu 1394,51 eur.
Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere, ako aj to, že nesplácala úver z dôvodu, že nemala dostatok finančných prostriedkov. Súčasne uviedla, že nerozumie danej veci, preto ponecháva rozhodnutie vo veci na súd.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 11. 12. 2006, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.
V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie dlhu na základe zmluvy o revolvingovom úvere II, ktorá mala byť uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 11. 12. 2006 a síce keď v závere uvedenej úverovej zmluvy malými písmenkami je uvedené ustanovenie zmluvy, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže zmluvu o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.“.
Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru II, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť vylúčiť toto ustanovenie zo zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver II, o ktorý mala žalovaná ako spotrebiteľ žiadať v zmluve o poskytnutí úveru, nebol ani špecifikovaný v súlade s ustanovením §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanej ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve, neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku v súlade s ustanovením §153 ods. 4 O.s.p..
Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 11. 12. 2006, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadala žalovaná o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy, než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.
Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II, ktorá bola súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany žalovanej.
Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľ začala čerpať úver a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky celkovo vo výške 2412,28 eur, pričom žalovaná uhradila jednotlivými splátkami len sumu 2137,08 eur. Preto súd zaviazal žalovanú len na zaplatenie sumy 275,20 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami od žalovanej a vo zvyšku žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej veci úspech žalobcu predstavuje 275,20 eur (19,73%) a úspech žalovanej 1119,31 eur (80,27%), tj. v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania. Táto si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).