Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/82/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej veci žalobkyne v rade 1): N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.-T. XXX, právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Farská 6, Žilina, žalobcu v rade 2): Miroslava Makoša, živnostník so sídlom Belá-Dulice 393. IČO 37 762 605, právne zastúpeným JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Farská 6, Žilina, proti žalovanému v rade 1): Obec Belá-Dulice, IČO 00 316 563, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom so sídlom Martin, P. Mudroňa 39 a žalovanému v rade 2): Telovýchovná Jednota Družstevník Belá-Dulice, so sídlom Belá-Dulice, IČO 14 221 594, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom Martin, M.R. Štefánika 1, v konaní o zaplatenie sumy 24.750,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovia v rade 1) a 2) sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v rade 1) trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 4.205,14 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 1).

Žalobcovia v rade 1) a 2) sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v rade 2) trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 4.075,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2).

odôvodnenie:

Žalobcovia v rade 1) a 2) pôvodne v žalobnom návrhu označení ako fyzické osoby nepodnikatelia s dátumom narodenia sa domáhali zaplatenia sumy 24.750,- eur s príslušenstvom voči žalovanému v rade 1), v žalobe označenom ako Obecný úrad Belá-Dulice, IČO 00 316 563 a žalovanému v rade 2) Telovýchovná Jednota Družstevní Belá-Dulice, IČO 14 221 594. Na pojednávaní dňa 12.1.2012 právny zástupca žalobcov upresnil označenie s tým, že žalobkyňa v rade 1) do zmluvného vzťahu vstupovala ako živnostník s tým, že živnostenské oprávnenie jej zaniklo a žalobca v rade 2) bude vystupovať v danom spore ako živnostník pod IČO 37 762 605 a došlo aj k zmene označenia žalovaného v rade 1) s tým, že žalovaný v rade 1) je Obecný úrad Belá-Dulice, IČO 00 316 563. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rade 1) je vlastníkom nebytových priestorov v prevádzkovej budove futbalového štadióna Belá-Dulice, súpisné číslo XXX, postavené na parcele č. XXX/XX a zariadenie - hnuteľné veci nachádzajúce sa v týchto priestoroch sú vlastníctvom žalovaného v rade 2). Žalovaný v rade 1) prenajal uvedené nebytové priestory dňa 3.5.2004 žalovanému v rade 2) a žalovaný v rade 2) uvedené priestory dňa 13.6.2008 dal do podnájmu žalobkyni v rade 1) a tou istou zmluvou jemu patriace hnuteľné veci dal do nájmu tiež žalobkyni v rade 1). Podnájomná zmluva bola medzi žalobkyňou v rade 1) a žalovaným v rade 2) uzavretá na dobu určitú do 30.4.2014. Žalobkyňa v rade 1) spolu so svojim manželom žalobcom v rade 2), zo svojich spoločných prostriedkov prenajaté priestory opravili a zrekonštruovali, pričom hodnota týchto opráv a rekonštrukcií predstavuje sumu 24.750,- eur. Prevádzkové priestory boli v dezolátnom stave, hlavne strecha, problémy boli aj s hygienou. Žalobkyňa v rade 1) sa zadlžila, aby pokryla výdavky na rekonštrukciu, pretože ani žalovaný v rade 1) ani žalovaný v rade 2) problémy neriešili. Následne žalovaný v rade 2) jednostranne vypovedal podnájomnú zmluvu a vyzval žalobkyňu v rade 1) na odovzdanie nebytových priestorov a hnuteľného majetku do 26.8.2010 s tým, že v liste uviedol, že vypovedal podnájomnú zmluvu 24.5.2010 a táto jej bola doručená 1.6.2010. Rekonštrukčné práce vykonané žalobkyňou 1) boli vykonané na majetku Obce Belá-Dulice, ktorý sa podľa žaloby bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. V žalobe sa ďalej uvádza, že podnájomná zmluva v ustanoveniach týkajúcich sa opráv rekonštrukcie a ich financovania je zmätočná, čo spôsobuje jej čiastočnú absolútnu neplatnosť. V závere žaloba uvádza, že v dôsledku ustanovení podnájomnej zmluvy v časti týkajúcej sa žalobkyne 1), vykonať rekonštrukciu prenajatých priestorov na vlastné náklady je z dôvodu neurčitosti neplatná a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných v rade 1) a 2), alebo len jedného z nich a to plnením bez právneho dôvodu podľa .

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, prečítaním listín a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

Na prvom pojednávaní právny zástupca žalobcov v rade 1) a 2) upravil označenie účastníkov konania tak, ako súd uviedol vyššie a zotrval na podanej žalobe s tým, že žalobkyňa v rade 1) uviedla, že na rekonštrukciu prostriedkov investovala prostriedky zo svojej podnikateľskej činnosti a jednak prostriedky patriace do BSM. Rekonštrukciu uvedených priestorov vykonávala na základe zmlúv s rôznymi živnostníkmi, medzi iným bola aj jej manžel žalobca 2) a tiež jej švagor pán U. P.. Žalobkyňa v rade 1) k ustanoveniam podnájomnej zmluvy týkajúcich sa opráv a rekonštrukcií uviedla, že si ich vysvetľovala tak, že keďže nehnuteľnosť nebola schopná prevádzky na účel na aký bola dohodnutá, takže ona ju uvedie do takéhoto stavu s tým, že investuje do uvedenej nehnuteľnosti aj také veci, ktoré nevyžadovala hygiena ani požiarna ochrana.

Žalobca v rade 2) uviedol, že na rekonštrukcii pracoval on ako živnostník a ľudia, ktorí pracovali pre neho a tiež firma Stavodom patriaca U. P.Š.. Pred započatím rekonštrukcie boli celú budovu ohliadať zástupcovia obce, Telovýchovnej jednoty, bol tam súkromný ohliadač pán W., ktorého prizvali žalobcovia a bol urobený odhad nákladov na rekonštrukciu zhruba na 650.000,- Sk. Všetci s tým súhlasili a pán Š. za Telovýchovnú Jednotu sa vyjadril, že časť nákladov bude odpočítaná z nájmu a časť bude prefinancovaná obcou. Tiež sľúbil pán Š., že bude to dotovať aj zo svojich súkromných prostriedkov tak, ako dotoval Telovýchovnú jednotu.

Žalovaný v rade 2) na pojednávaní uviedol, že považuje nároky žalobcov za neoprávnené. Pokiaľ ide o žalobcu v rade 2), má za to, že v spore nie je aktívne legitimovaný, pretože zmluva bola uzavretá s pani P. ako podnikateľkou. Pokiaľ ide o žalobcu v rade 2), s ním neexistovala žiadna dohoda, že budú použité prostriedky z BSM. Pokiaľ mal práce na uvedenom objekte realizovať žalobca v rade 2) ako živnostník, tak tento podľa tvrdenia žalovaného v rade 2) ich realizoval pre U. P. subdodávateľsky. Čo sa týka žalobkyne v rade 1), s touto bola uzavretá zmluva ako s podnikateľkou a v zmysle tejto zmluvy bola dohoda, že preinvestuje peniaze z podnikateľskej činnosti a vyplýva to z Článku VI. ods. 8 nájomnej a podnájomnej zmluvy zo dňa 13.6.2008. A tiež je nárok za nedôvodný vzhľadom na ustanovenia Článku VI. ods. 4 a,b,c,d, podnájomnej zmluvy v ktorých sa podnájomca zaviazal udržiavať nebytové priestory, teda zaviazal sa k ich údržbe. Konkrétne z Článku VI. ods. 4 písm. c) vyplýva, že sa žalobkyňa 1) zaviazala na udržiavanie nadrozsah obvyklého užívania všetkých nebytových priestorov vrátane oprav budov a stavieb. Tiež žalovaný v rade 2) poukázal na ustanovenie Článku VI. ods. 8, kde sa podnájomca zaviazal ročne preinvestovať sumu 63.000,- Sk bez nároku na vrátenie týchto prostriedkov. Tiež uviedol, že súhlas na rekonštrukciu zo strany nájomcu bol daný a bola možnosť kumulácie prostriedkov za nejaké obdobie. Teda nie je pravdou, že by žalobkyňa v rade 1) plnila bez právneho dôvodu, lebo plnila na základe nájomnej a podnájomnej zmluvy. Žalovaný v rade 2) uviedol, že žalobkyni 1) bol dobre známy stav priestorov, pretože hoci zmluva bola uzavretá v júni 2008, reálne priestory užívala už od apríla 2008 na skúšku, teda stav priestorov dobre poznala, vedela o problémoch. Zaplatila štvrťročný nájom a potom rok neplatila nič, neplatila ani za elektrinu. Z toho dôvodu jej bola daná výpoveď z nájmu a podnájmu, bola jej riadne doručená poštou, výpovedná lehota skončila 31.8.2010, priestory boli odovzdané 1.9.2010.

Žalovaný v rade 2) prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, pretože podnájomná zmluva je platne uzavretá s poukazom na dispozitívne ustanovenia § 5 ods. 1, Zákona o nájme nebytových priestorov číslo Nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o platne dojednaný záväzok s tým, že podnájomníčka sa zaviazal, že preinvestuje finančné prostriedky bez nároku na vrátenie. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia aj pre prípad, že by podnájomná zmluva bola platne uzavretá, tak nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie, pretože nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale o platné vypovedanie zmluvného vzťahu. Tiež uviedol, že považuje za nepreukázanú výšku preinvestovaných prostriedkov.

Svedok U. P. vypovedal, že žalobca v rade 2) je jeho brat, žalobkyňa v rade 1) je švagriná, uviedol, že podniká ako živnostník v odbore stavebníctvo a tiež je spoločníkom spoločnosti Stavodom s.r.o. Rakovo. Švagriná ho oslovila, že dostala do nájmu priestory na futbalovom štadióne a potrebuje ich zrekonštruovať. Pred začatím prác bola privolaná aj starostka obce, aby bola informovaná o tom čo je potrebné zrekonštruovať, dala k tomuto súhlas. Uvedené rekonštrukčné práce vykonávala teda reálne firma Stavodom s.r.o. Rakovo, ktorej je spoločníkom a tieto práce boli žalobkyni v rade 1) fakturované. Svedok uviedol, že na tejto konkrétnej stavbe žalobca v rade 2) pracoval na tejto konkrétnej stavbe vo vlastnom mene ako živnostník pre žalobkyňu v rade 1), ktorá je jeho manželkou. Svedok tiež uviedol, že žalobkyňa v rade 1) od začiatku tvrdila, že náklady na rekonštrukciu bude hradiť obec. Rekonštrukciu sociálnych zariadení svedok nevykonával, ale vykonával ju žalobca v rade 2).

K uvedenej výpovedi svedka sa vyjadril žalovaný v rade 1) s tým, že obecné zastupiteľstvo schválilo finančnú pomoc vo výške 100.000,- Sk na rekonštrukciu uvedených priestorov a na základe toho bola preplatená faktúra pánovi Miroslavovi Makošovi za výkopové, murárske, kanalizačné a vodoinštalačné práce.

Svedok H. O. uviedol, že pracoval vo funkcii predsedu Telovýchovnej jednoty Belá-Dulice a podnájomnú zmluvu s pani P. uzatváral on. Spomína si, že obsahom zmluvy bolo aj dojednanie, ktorým sa zaviazala žalobkyňa 1) preinvestovať finančné prostriedky do rekonštrukcie. Toto bolo rozdelené do troch častí, časť nevyhnutné opravy, časť investícií do zhodnotenia nehnuteľnosti a časť mala dostať od obce. Toto vie len z počutia, predmetom zmluvy to nebolo. Uviedol, že uvedené zariadenie bolo prevádzkyschopné, pretože pred pani P. toto zariadenie prevádzkovala Telovýhovná jednota, konkrétne svedok.

Svedok U. Š. uviedol, že pracoval ako manažér futbalového družstva, sám sa prihovoril na obecnom úrade aby uvoľnila obec nejaké peniaze na skultúrnenie objektu. Uvoľnených bolo nejakých 100.000,-Sk, tieto peniaze boli poskytnuté pani P. potom ako zdokladovala uvedenú investíciu. Svedok tiež uviedol, že pani P. nesľúbil žiadnu kompenzáciu za náklady, nesľúbil nič také ani za seba ani za Telovýchovnú jednotu.

Svedok S. O. uviedol, že uzatváral podnájomnú zmluvu na nehnuteľnosti po pani P., teda po žalobkyni v rade 1). Jeho podnájomná zmluva bola tak postavená, že mu ukladala povinnosť prefinancovať nejaké prostriedky do nehnuteľnosti. Uviedol, že finančné prostriedky, ktoré preinvestoval nikdy nežiadal späť z toho dôvodu, že to bolo dané v zmluve, že ich má preinvestovať a chápal to ako svoju povinnosť.

Zo zmluvy medzi nájomcom Telovýchovná Jednota Družstevník Belá-Dulice a podnájomcom N. P. zo dňa 13.6.2008 vyplýva, že predmetom podnájmu sú nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe v Obci Belá-Dulice, v katastrálnom území Belá, v priestoroch futbalového štadiónu, v prevádzkovej budove súpisné číslo XXX postavenej na parcele č. XXX/XX, výmere podlahovej plochy nebytových priestorov 200 metrov štvorcových a tiež predmetom nájmu sú hnuteľné veci, ktoré nájomca odovzdáva a podnájomca preberá do nájmu. V zmysle Článku VI. bod 1a) je nájomca (žalovaný 2) povinný odovzdať podnájomcovi nebytové priestory a veci uvedené v Článku I. a v prílohe číslo 1 tejto zmluvy v stave spôsobilo na riadne užívanie na účel uvedených v Článku II. tejto zmluvy a všetky veci okrem nebytových priestorov v tomto stave na svoje náklady udržiavať (nad rozsah obvyklého udržiavania), podnájomca (žalobkyňa 1) sa však zaväzuje, že sa za nájomcu zabezpečí i uvedené udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania a to na svoje náklady, pričom náhradu týchto nákladov vzhľadom na výšku odplaty za podnájom a nájom nebude počas podnájmu a nájmu a ani po skončení podnájmu a nájmu požadovať.

Podľa Článku VI. bod 4 písm. a) zmluvy, podnájomca (žalobkyňa 1) je povinný zabezpečiť obvyklé udržiavanie veci uvedených v Článku I. a v prílohe 1 zmluvy a uhrádzať náklady na toto obvyklé udržiavanie. Podľa Článku VI. bod 4 písm. c), podnájomca (žalobkyňa 1) je povinný zabezpečiť na svoje náklady udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania všetkých nebytových priestorov, uvedených v Článku I. zmluvy a to vrátane oprav budov a stavieb. Podľa Článku VI. bod 6 podnájomca je oprávnený vykonávať v nebytových priestoroch a na veciach uvedených v Článku I. a v prílohe č. 1 tejto zmluvy zmeny, úpravy, prístavby, rekonštrukcie a modernizácie len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a nájomcu a na vlastné náklady, pričom podnájomca nemá počas podnájmu a nájmu, ani pri alebo po skončení podnájmu a nájmu právo požadovať náhradu nákladov na vykonanie uvedených zmien, úprav, prístavieb, prestavieb, rekonštrukcií a modernizácií, nakoľko výška odplaty za podnájom a nájom zohľadňuje aj tieto budúce náklad. Podľa Článku VI. bod 8 podnájomca za zaväzuje, že sumu vo výške 60.000,- Sk a po zavedení meny euro v eur podľa konverzného kurzu vyhláseného príslušným orgánom, za každý kalendárny rok počas účinnosti tejto zmluvy, použije v tam istom kalendárnom roku alebo so súhlasom nájomcu v nasledujúcom kalendárnom roku na modernizáciu a rekonštrukciu nebytových priestorov a vecí uvedených v Článku I. zmluvy a iné zlepšenie technického stavu a iné zhodnotenie týchto vecí, ktoré zlepšia stav nebytových priestorov a vecí uvedených v Článku I. alebo inak zhodnotia tieto veci a ktoré nebudú slúžiť len pre potreby podnájomcu. Podnájomca môže so súhlasom nájomcu vykonať uvedenú modernizáciu a rekonštrukciu naraz alebo v krátkom období v rozsahu predstavujúcom použitie uvedenej ročnej sumy 60.000,- Sk za viac rokov vopred alebo aj za celú dobu podnájmu a nájmu podľa tejto zmluvy. Na vrátenie vyššie uvedených investícií vo výške 60.000,- Sk za príslušné kalendárne roky od nájomcu alebo prenajímateľa nemá podnájomca nárok počas doby podnájmu, pri skončení ani po skončení podnájmu nebytových priestorov a vecí uvedených v Článku I. zmluvy. Podnájomca je povinný preukázať nájomcovi použitie uvedenej ročnej sumy v súlade s ustanovením tohto odseku zmluvy a za týmto účelom predložiť nájomcovi v lehote určenej nájomcom originály alebo kópie dokladov preukazujúcich použitie uvedenej ročnej sumy na uvedený účet.

Podľa Článku VIII. bod 3 nájomca má právo zmluvu písomne vypovedať z dôvodov podľa

Žalovaný v rade 2) predložil do spisu listinu zo dňa 24.5.2010 označenú ako výpoveď z podnájomnej a nájomnej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že dáva výpoveď N. P. z podnájomnej a nájomnej zmluvy podľa z dôvodov po a) neuhradenie zálohy za dodávku elektrickej energie, po b) neuhradenie odplaty za podnájom a nájom. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Z oznámenia o výsledku reklamačného konania vyplýva, že výpoveď bola žalobkyni 1) doručená 27.5.2010. Žalovaný 2) predložil tiež listinu zo dňa 26.8.2010, ktorou vyzval žalobkyňu na odovzdanie nebytových priestorov a hnuteľného majetku.

Žalobkyňa 1) do spisu ďalej doložila žiadosť adresovanú žalovanému 2) o zníženie nájmu a žiadosť adresovanú žalovanému 1) o riešenie problémov so strechou, ďalej predložila do spisu ňou vyhotovený zoznam vykonaných stavebných prác v rámci rekonštrukcie bufetu na futbalovom štadióne a k tomuto predložila aj účtovnú dokumentáciu preukazujúcu úhradu nákladov súvisiacich s rekonštrukciou.

Zo zápisu zo zasadnutia výboru Telovýchovnej Jednoty Družstevník Belá-Dulice konaného dňa 3.8.3009, okrem iného vyplýva, že bola prerokovaná aj otázka podania správy o preinvestovaní finančných prostriedkov, ktorú mala Telovýchovná jednota podať Obci Belá-Dulice JUDr. Miroslav Salíni uviedol, že správa zatiaľ nebola podaná vzhľadom na to, že Zuzana Makošová nedodala doklady o vykonanej rekonštrukcii.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral úžitky.

Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvykle užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa, alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci s mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to o čo sa prenajímateľ obohatil.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 616/1990 Z.z. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 616/1990 Z.z. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa bezdôvodným obohatím je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa práva a povinností vyplývajúce z sa vzťahu aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci bolo zrejmé, že pokiaľ ide o žalobkyňu v rade 1), tak táto uviedla, že vykonala stavebné úpravy a rekonštrukčné práce, čím bol zhodnotený majetok Obce Belá-Dulice a došlo k bezdôvodnému obohateniu Obce Belá-Dulice. Pojem bezdôvodné obohatenie presne definuje ustanovenie . Právny zástupca žalobcov videl bezdôvodné obohatenie v tom, že nájomná a podnájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou 1) a žalovaným v rade 2) je čiastočne neplatná, pretože v nej bolo dojednané, že podnájomca si nebytové priestory aby ich mohol užívať na dojednaný účel musí zrekonštruovať sám na svoje náklady. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 5 ods. 1 Zákona číslo 616/1990 Z.z., ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k . Právne ustanovenie Zákona číslo je ustanovením dispozitívnym a hovorí o tom, že ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie s užívaním nebytového priestoru spojené. Je teda zrejmé z podnájomnej a nájomnej zmluvy zo dňa 13.6.2008, konkrétne z Článku VI. bod 2, že nájomca a podnájomca vyhlasujú, že nebytové priestory uvedené v Článku I. a veci uvedené v prílohe číslo 1 sú spôsobilé na užívanie na účely podľa tejto zmluvy, nebytové priestory uvedené v Článku I. však potrebujú stavebné úpravy, opravy a rekonštrukciu, aby mohli počas celej doby podnájmu riadne a čo najlepšie využité na dohodnutý účel podľa tejto zmluvy. Ďalej sa v tomto ustanovení hovorí o tom, že podnájomcovi je stav nebytových priestorov uvedených v Článku I. a veci uvedených v prílohe číslo 1 známy a v takom stave ich preberá do nájmu a podnájmu. To, že účastníci zmluvy sa dohodli odlišne od ustanovenia Zákona číslo svedčí ustanovenie Článku VI. bod 4 písm. a) a predovšetkým písmeno c), v ktorom je dohodnuté, že podnájomca je povinný zabezpečiť na svoje náklady udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania všetkých nebytových priestorov uvedených v Článku I. zmluvy a to vrátane opráv budov a stavieb. V písmene a) bodu 4 bolo dohodnuté, že podnájomca je povinný zabezpečiť obvyklé udržiavanie veci uvedených v Článku I. a v prílohe číslo 1 zmluvy a uhrádzať náklady na toto obvyklé udržiavanie. Z uvedených zmluvných dojednaní a z ustanovenia písm. 116/1990 Z.z možno konštatovať, že účastníci zmluvy predovšetkým žalobkyňa 1) ako podnájomca a nájomca bola oboznámená so stavom prenajatých vecí a zaviazala sa na vlastné náklady ich udržiavať na obvyklé užívanie aj nad rozsah obvyklého užívania, čo súd považuje za dojednanie platné. Pokiaľ právny zástupca žalobcov argumentoval nezrozumiteľnosťou a neurčitosťou dojednaní ohľadom investícií do rekonštrukcie a opráv, tak súd poukazuje na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 11.7.2013 (č. l. 168), kde samotná žalobkyňa 1) uviedla, že keďže nehnuteľnosť nebola schopná prevádzky na účel na aký bola dohodnutá, tak ustanoveniam v zmluve rozumela tak, že nehnuteľnosť dá do stavu spôsobilého na užívanie a ustanovenia „nad rámec obvyklého užívania“ si vysvetlia tak, že investuje do nehnuteľnosti aj také veci, ktoré si nevyžadovala ani hygiena, ani požiarna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že samotná žalobkyňa nemala pochybnosti o týchto zmluvných dojednaniach, boli pre ňu určité a zrozumiteľné. Uvedenú skutočnosť ohľadne určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o nájme a podnájme nepriamo potvrdzuje aj svedok S. O. (č. l. 114 opak), ktorý uvádza, že aj on mal uzavretú zmluvu o podnájme a bola postavená tak, že mu ukladala povinnosť prefinancovať nejaké finančné prostriedky do nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním nebolo teda preukázané, že by sa žalovaní 1) a 2) bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne v rade 1), pretože žalobkyňa tým, že investovala finančné prostriedky zo svojej podnikateľskej činnosti na udržiavanie predmetu nájmu a podnájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie a aj nad tento rámec plnila len svoju zmluvnú povinnosť ku ktorej sa zaviazala zmluvou o nájme a podnájme zo dňa 13.6.2008, konkrétne ustanovenia Článku VI. bod 1 písm. a), b), bod 2, bod 4 písm. a) a c) zmluvy, pričom podľa názoru súdu zmluvné dojednania v Článku VI. bod 8 stanovujú žalobkyni ako podnájomníčke minimálny finančný limit, ktorý je povinná investovať do modernizácie a rekonštrukcie nebytových priestorov a vecí, avšak zmluva neobsahuje dojednania o maximálnej miere preinvestovania finančných prostriedkov, stanovuje len povinnosť podnájomcu na svoje náklady udržiavať veci v stave obvyklého užívania aj nad rozsah tohto obvyklého užívania. Nemôže teda ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných 1) a 2), na úrok žalobkyne 1) plnením bezprávneho dôvodu.

Pokiaľ ide o žalobcu v rade 2) vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia akéhokoľvek zmluvného vzťahu žalobcu v rade 2) so žalovanými 1) a 2). Ak žalobca v rade 2) vystupoval v tomto konaní ako podnikateľ živnostník tak ako ho v zmysle modifikovanej žaloby označil jeho právny zástupca na prvom pojednávaní, tak v konaní nebol produkovaný ani jeden jediný dôkaz, že by on ako podnikateľ živnostník zhodnotil nebytové priestory a veci, ktoré sú predmetom tohto konania v prospech žalovaných 1) alebo 2). Bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca 2) sa ako podnikateľ živnostník podieľal na rekonštrukcii uvedených nebytových priestorov ako aj vecí nachádzajúcich sa v interiéri nebytových priestorov, avšak vykonaným dokazovaním tiež bolo preukázané, že túto rekonštrukciu vykonával na základe zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo), ktorú on ako zhotoviteľ uzavrel so žalobkyňou 1) ako objednávateľkou. Uvedené skutočnosti potvrdili jednak samotný žalobca 2), jednak žalobkyňa 1) a tiež svedok U. P.. Pokiaľ teda žalobca 2) realizoval rekonštrukciu, cenu diela bola povinná mu zaplatiť žalobkyňa v rade 1) a nemohlo dôjsť na strane žalovaných 1) a 2) k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v rade 2). Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a zaviazal žalobcov v rade 1) a ) ako účastníkov neúspešných v tomto konaní, spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanému v rade 1) aj žalovanému v rade 2).

Pokiaľ ide o trovy žalovaného 1), ku ktorých náhrade súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalobcov 1), 2), tak trovy konania súd priznal za 8 úkonov právnej služby á 403,34 eur (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie z 25.8.2011, účasť na pojednávaniach 12.1.2012, 24.2.2012, 14.12.2012, 11.7.2013, 20.9.2013 a 21.11.2013, ďalej súd priznal žalovanému 1) náhradu trov za 2 úkony právnej služby za účasť na pojednávaniach 6.10.2011 a 11.11.2011 avšak podľa Vyhlášky MS SR len vo výške jednej štvrtiny odmeny za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci. Ďalej súd žalovanému 1) priznal režijný paušál za úkony urobené v roku 2011 4-krát 7,41 eur za úkony v roku 2012 3-krát 7,63 eur a úkony učinené v roku 2013 3-krát 7,81 eur. Keďže právny zástupca žalovaného 1) je platiteľom DPH, súd mu priznal aj DPH v celkovej sume za úkony právnej služby režijný paušál 700,80 eur, potom trovy právneho zastúpenia vrátane DPH predstavovali sumu 4.205,14 eur. Žalovaný 1) si však uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 4.568,26 eur pričom súd mu nepriznal úkon právnej služby a to účasť na pojednávaní 6.10.2011, ktorý si účtoval v plnej výške 403,34 eur, ale len vo výške jednej štvrtiny odmeny a to 100,83 eur vzhľadom k tomu, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

Pokiaľ ide o žalovaného 2) súd zaviazal žalobcov 1) a 2) spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia, ktoré súd priznal za 8 úkonov právnej služby á 403,34 eur (príprava prevzatie, písomné vyjadrenie z 12.9.2013, nahliadnutie do súdneho spisu viď č. l. 198, účasť na pojednávaní 12.1.2012, 24.2.2012, 14.12.2012, 11.7.2013 a 21.11.2013), ďalej súd priznal za 1 úkon právnej služby a to účasť na pojednávaní 6.10.2011 v zmysle Vyhlášky MS SR len štvrtinu odmeny v sume 100,83 eur, pretože toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, zvyšnú časť odmeny, ktorú si právny zástupca žalovaného 2) vyúčtoval v plnej výške, súd nepriznal. Ďalej súd priznal žalovanému 2) režijný paušál a to za úkony učinené v roku 2011 2-krát 7,41 eur za úkony učinené v roku 2012 3-krát 7,63 eur a za úkony učinené v roku 2013 4-krát 7,81eur. Celkom teda súd priznal za úkony právnej služby a režijný paušál sumu 3.396,50 eur a keďže právny zástupca žalovaného v rade 2) je platnom DPH, tiež mu prináležala DPH vo výške 20%, ktorá za úkony právnej služby a režijný paušál predstavovala sumu 679,20 eur, potom trovy právneho zastúpenia spolu s DPH predstavovali sumu 4.075,70 eur, ktorých náhradu súd žalovanému v rade 2) priznal. Žalovaný v rade 2) si tiež uplatnil úkon právnej služby v sume 403,34 eur za účasť na pojednávaní dňa 8.11.2012, pričom za tento úkon právnej služby súd náhradu trov nepriznal, pretože pojednávanie bolo zrušené a teda sa nekonalo a tiež si právny zástupca žalovaného v rade 2) uplatnil úkon právnej služby v sume 403,34 eur za účasť na pojednávaní dňa 30.9.2013, v tomto termíne sa pojednávanie nekonalo a ani na tento termín nebolo vytýčené.

Trovy právneho zastúpenia sú žalobcovi v rade 1) a 2) povinní nahradiť žalovaným 1) a 2) na účty ich právnych zástupcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.