Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-8-2013.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovanej: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX Z. nad E., o zaplatenie 364,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/86/2012-33 zo dňa 31.07.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu čo do zvyšku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 53,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 24.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 25.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 11,10 eur od 22.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 11,10 Eur od 27.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,20 Eur od 25.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu čo do zvyšku zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 43 ods. 1, 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9; 517 ods. 1, 2; 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby. Žalovaná sumy za služby tak, ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradila.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby ako aj na poplatky za upomienky je opodstatnený, preto zaviazal žalovanú na ich zaplatenie.
Žalovaná sa plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka a nariadením vlády, a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 310,92 Eur za porušenie právnej povinnosti podľa článku IX. Bodu 16. Všeobecných obchodných podmienok, žalobca toto svoje právo na zaplatenie odvíja od zmluvy o pripojení a všeobecných podmienok, ktorú sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
V súvislosti s touto časťou nároku žalobcu súd prvého stupňa konštatoval, že právo na zaplatenie tohto finančného vyrovnania bolo dojednané vo všeobecných podmienkach, žalovaná nemala možnosť takéto dojednanie žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Sankcia bola dojednaná pre všetkých účastníkov vstupujúcich do zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, ktorých vzťahy sa v zmysle zmlúv spravovali aj všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi účastníkmi vznikol v dobe, kedy Slovenská republika transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa v súvislosti s vyššie uvedeným ďalej konštatoval, že bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá. Sankcia v podobe finančného vyrovnania bola dojednaná pre prípad skončenia zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy na strane účastníka, pričom príslušné ustanovenie je široko koncipované a zahŕňa rôzne zo zmluvy vyplývajúce možné porušenia žalovanou ako účastníkom. Súd bral zreteľ aj na okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe jej uzavretia, keď táto bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti, aj keď žalovaná vyhlásila, že si je vedomá, že vzájomné práva a povinnosti sa spravujú aj všeobecnými obchodnými podmienkami.
Prvostupňový súd bral zreteľ aj na to, že výška finančného vyrovnania prestavovala súčet cien za služby za obdobie od skončenia zmluvy do konca obdobia viazanosti. V danom prípade predstavovala súčet cien za obdobie 28 mesiacov, pričom je zrejmé, že keďže došlo ku skončeniu zmluvy, účastníkovi už neboli poskytované žiadne služby, takže laicky z pohľadu spotrebiteľa by tento bol povinný zaplatiť za služby, ktoré už nevyužíval, a to za niekoľko mesiacov, prípadne rokov.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že sa zaoberal aj všeobecnými podmienkami a ustanoveniami, ktoré upravujú dojednania o zmluvnej pokute a jej primeranosť. Pokiaľ ide o náklady žalobcu súvisiace so zriadením a poskytovaním služby, žalobca nepreukázal, aké náklady mu mali vzniknúť, resp. ich v žalobe ani neuplatňoval. Doložil len cenník poplatkov za rôzne služby.
Zmluvnú pokutu vo forme vyrovnania vo výške zodpovedajúcej súčtu cien za služby za obdobie odo dňa skončenia zmluvy do konca obdobia viazanosti zmluvy považoval súd prvého stupňa za neprimeranú nielen s ohľadom na výšku, ale aj ako široko koncipovanú sankciu.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhodnotil pokutu za porušenie právnej povinnosti ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú. Preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že z uplatnenej sumy 364,02 Eur s úrokom z omeškania bolo žalobcovi priznaných 53,10 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobcov úspech tak prestavoval 14,59 % a neúspech 85,41 %. Po odrátaní neúspechu žalovaného v konaní od jeho úspechu
(85,41 % - 14,59 %), žalovaná má právo na náhradu 70,82 % trov konania. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, preto je ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že zo znenia ustanovenia o finančnom vyrovnaní, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, je zrejmé, že predpokladom vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu je porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, v dôsledku čoho žalobca ukončí zmluvu o pripojení. Právo žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty nie je spojené s porušením akejkoľvek povinnosti, ku ktorej sa žalovaná zaviazala. Žalobca si ju môže uplatniť len a výlučne vtedy, ak ide o porušenie takej povinnosti, ktoré samo osebe zakladá taký závažný dôsledok, akým je možnosť žalobcu ukončiť zmluvu, t. j. odstúpiť od zmluvy. Okruh týchto povinností je určite a zrozumiteľne vymedzený v čl. IX bode 5, ods. a) až f) VOP. Zmluvná pokuta bola uplatnená ako následok nezaplatenia ceny služby do 45 dní od jej splatnosti, z čoho vyplýva, že žalovaná mala dostatok času predísť následkom odstúpenia a uplatnenia zmluvnej pokuty. Žalovaná si povinnosť nesplnila, preto žalobca od zmluvy odstúpil a uplatnil si zmluvnú pokutu ako dôsledok žalovanou porušenej základne a najdôležitejšej povinnosti - platiť riadne a včas. Koncepcia zmluvnej pokuty vylučuje možnosť jej viacnásobného uplatnenia a jej výška je závislá od dĺžky plnenia zmluvných povinností žalovanou, čo zodpovedá princípu primeranosti a je úmerná dĺžke trvania porušeného záväzku. Zohľadňuje ekonomický výnos, ktorý žalobca pri uzatváraní zmluvy očakával zohľadňuje náklady vynaložené žalobcom za účelom plnenia si zmluvných povinností voči spotrebiteľovi. Posúdenie ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute ako neprijateľnej podmienky je možné až po komplexnom zhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci, k čomu v predmetnej veci nedošlo. V prípade. Ak súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nepredložil výšku nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti so zriadením a poskytovaním služieb vznikli, mal žalobcu na ich preukázanie vyzvať. Žalobcovi tak odňal možnosť konať pred súdom.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi zamietnutý nárok v celom rozsahu 310,92 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 310,92 Eur od 25.02.2012 do zaplatenia a trovy konania celkom vo výške 161,10 Eur, resp. aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.11.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané proti prvému výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 53,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 24.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9,90 Eur od 25.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 11,10 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 11,10 Eur od 27.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,20 Eur od 25.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uvedený výrok postupom podľa § 206 ods. 2 O. s. p. sa stal právoplatným, a preto nebol predmetom odvolacieho konania.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (§ 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka).
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie zmluvnej pokuty (a trov konania) vyplývajúcej zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
Z citovaného ustanovenia 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu konania nepreukázal možnosť voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok, že je jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Preto je záver prvostupňového súdu o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -žalovanej, ktorá je absolútne neplatnou.
Žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal (a ani netvrdil), že by zmluvná pokuta bola medzi ním ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Ustanovenia o zmluvnej pokute musia byť urobené v písomnej forme a podpísané obidvomi zmluvnými stranami tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Táto podmienka v danom prípade nebola splnená, a aj preto v danom prípade neboli splnené zákonné dôvody na priznanie nároku žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že samotná formulácia ustanovenia o zmluvnej pokute neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani následný odkaz na predchádzajúci článok 5 VOP, v ktorom sú ale dôvody, pre ktoré môže žalobca odstúpiť od zmluvy. V bode 16 je uvedené skončenie zmluvy, čo nemožno stotožňovať s inštitútom odstúpenia od zmluvy, pretože skočenie zmluvy odstúpenie od zmluvy len zahŕňa.
Zároveň je potrebné konštatovať, že pre svoju neurčitosť článok 16 neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovacej povinnosti. Uvedený názor je podporený aj judikatúrou súdov (pozri Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003).
So samotnou otázkou výšky zmluvnej pokuty v danom prípade sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie vo vzťahu k nákladom, ktoré mali žalobcovi vzniknúť z titulu zriadenia a poskytovania služieb žalovanej, v dôsledku čoho mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že k takémuto porušeniu práva žalobcu nedošlo. Žalobca napriek tvrdeniu vzniku takýchto nákladov v prvostupňovom konaní, ani v priebehu odvolacieho konania špecifikáciu týchto nákladov nepredložil, hoc ich existenciu namietal.
Zo strany prvostupňového súdu došlo k náležitému a komplexnému zhodnoteniu všetkých pre posúdenie veci relevantných okolností a takto náležité zistenie skutkového stavu v plnej miere zodpovedá správnemu záveru súdu prvého stupňa.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá nárok na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.