Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/155/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: N., občan SR, proti odporcovi: A. občan SR, zast. súdom ustanovenou opatrovníčkou Slávkou Baričovou, zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 219,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. -6 zo dňa 26.01.2012.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 05.08.2011, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 219,5 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2010 požičal odporcovi sumu 100 eur, ktorú odporca prevzal pri podpise zmluvy a svojím podpisom prevzatie potvrdil. Požičanú istinu spolu s odmenou za poskytnutie pôžičky vo výške 20 eur sa odporca zaviazal vrátiť v dvoch splátkach po 60 eur, splatných 12.01.2011 a 12.02.2011. Pre prípad porušenia povinnosti dlžníka zaplatiť splátku riadne a včas si účastníci dojednali zmluvnú pokutu 0,5% denne zo sumy požičanej istiny za každý deň omeškania. Za obdobie od 13.01.2011 do 30.7.2011, t.j. 199 dní to predstavuje sumu 99,50 eur. Spolu s istinou a odmenou za poskytnutie pôžičky tak celková dlžná suma k 30.07.2011 predstavuje 219,5 eur. Toho istého dňa, 12.12.2010 odporca svoj záväzok vo výške 120 eur písomne uznal.

Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 26.01.2012 platobný rozkaz č. -6, ktorý sa však nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk. Vykonaným šetrením bolo zistené, že odporca sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd uznesením č.k. -18 zo dňa 12.06.2012 ustanovil v konaní opatrovníčku v zmysle na zastupovanie jeho záujmov v tomto konaní.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke z 12.12.2010, uznaním dlhu z 12.12.2010 a obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 12.12.2010 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku v sume 100 eur , s tým, že odporca sa ju zaviazal splatiť do do 12.02.2011 v 2 splátkach po 60 eur, splatných dňa 12.01.2011 a 12.02.2011 spolu s odmenou za poskytnutie pôžičky vo výške 20 eur.

Podľa čl. III bod 5 zmluvy sa splátka považuje za uhradenú dňom pripísania na účet veriteľa. Neskoršie uhradenie zakladá veriteľovi právo na zmluvnú pokutu a určenie zročnosti dlhu.

Podľa čl. IV bod 1 a 2 zmluvy, veriteľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne zo sumy požičanej istiny za každý kalendárny deň omeškania dlžníka, pokiaľ dlžník neuhradil pravidelnú splátku včas alebo v plnej miere tak, ako sa strany dohodli. Veriteľ má právo požadovať splnenie celého dlhu spolu s dohodnutou odmenou, zmluvnou pokutou a inými sankciami pokiaľ je dlžník v omeškaní s plnením, alebo poskytol neúplné plnenie a tento stav trvá viac ako 6 kalendárnych dní po dni splatnosti.

Podľa ( ďalej len ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohody veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi ako fyzickými osobami nepodnikateľmi, bola uzavretá zmluva o peňažnej pôžičke podľa a nasl. , na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 100 eur na dobu dvoch mesiacov za odmenu 20 eur. Táto suma 20 eur, označená v zmluve ako odmena predstavuje úroky v zmysle . Výška úroku pri pôžičke nie je v právnych predpisoch výslovne ustanovená alebo presne ohraničená a v zásade je vecou dohody zmluvných strán. Isté obmedzenia však existujú a takéto obmedzenie vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, pričom spravidla ide o takú výšku úrokov, ktorá v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi. Neprimerane vysoký úrok môže byť v zmysle považovaný za úžeru v prípade, ak poskytovateľ pôžičky zneužije tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo rozrušenie druhej strany. V uvedenom prípade síce takéto okolnosti vedúce k uzavretiu zmluvy o pôžičke preukázané neboli, avšak dohodnutý úrok je nepochybne úrokom neprimerane vysokým, keďže predstavuje ročný úrok 120% z požičanej sumy, pričom z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejneného na webovej stránke Národnej banky SR, súd zistil, že priemerná úroková miera z obdobných krátkodobých úverov predstavovala v decembri 2010, t.j. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke 6,35% ročne. Z uvedeného porovnania je

zrejmé, že stranami dohodnutý úrok je prehnane vysoký a spôsobuje tak hrubý nepomer medzi sumou poskytnutého plnenia navrhovateľom a odporcom. Vychádzajúc z uvedeného, súd za použitia posúdil zmluvu v časti dohodnutej odmeny za neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a žalovaný úrok vo výške 20 eur navrhovateľovi nepriznal.

Rovnako súd vyhodnotil aj čl. IV bod 1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne zo sumy požičanej istiny za každý kalendárny deň omeškania dlžníka, pokiaľ dlžník neuhradil pravidelnú splátku včas alebo v plnej miere tak, ako sa strany dohodli. Zmluvná pokuta ako právny inštitút je upravená predovšetkým v ustanovení a nasl. . Obsahom tohto právneho inštitútu je záväzok účastníka zabezpečovaného právneho vzťahu zaplatiť určitú čiastku v prípade, že bola porušená zmluvná povinnosť, na zabezpečenie ktorej si strany pokutu dojednali, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že v dôsledku porušenia povinnosti druhej strane nevznikla žiadna škoda. Zmluvnú pokutu je treba považovať za paušalizovanú náhradu škody. vyžaduje pre dojednanie zmluvnej pokuty povinne písomnú formu, pričom zmluvná pokuta musí byť určená presnou čiastkou alebo musí byť určený spôsob jej výpočtu. Hoci na rozdiel od úpravy podľa súd vo vzťahu k zmluvnej pokute dohodnutej podľa nemá moderačné právo ( t.j. právo pokutu znížiť), to však neznamená, že by si zmluvné strany mohli dojednať zmluvnú pokutu v akejkoľvek výške bez akýchkoľvek obmedzení. Účastníci právneho úkonu sú aj v tomto prípade pri dojednávaní zmluvnej pokuty vždy obmedzení ustanovením - dobrými mravmi. V súdenom prípade bola jej výška stanovená ako 0,5% denne zo sumy požičanej ( nie nesplatenej) istiny, t.j. 0,5 eur denne. Konečná výška zmluvnej pokuty bola plne závislá na dobe, po ktorú bol odporca v omeškaní so zaplatením čo len časti požičanej sumy, pričom za každý jeden rok omeškania odporcu to predstavuje 182,5 eur. Takáto zmluvná pokuta je nemravná a zmluvné dojednanie o nej je preto neplatné o to viac, že podľa jeho znenia by navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške aj v prípade, že by bol odporca v omeškaní s platením čo len nepatrnej časti požičanej istiny, či dohodnutého úroku. Navyše v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. , má navrhovateľ voči odporcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania, pričom je irelevantné, či si ich v žalobe navrhovateľ uplatnil alebo nie.

Vychádzajúc z uvedeného a posúdiac obe vyššie označené zmluvné dojednania ako neplatné, súd priznal navrhovateľovi iba istinu vo výške požičanej sumy 100 eur, keď mal za preukázané, že odporca si túto sumu od navrhovateľa požičal, ale ju dodnes nevrátil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V uvedenom prípade bol úspešnejší odporca, avšak keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil, navyše žiadne trovy mu nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.