Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-118-2013.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/118/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. novembra 2013, prejednal odvolania obžalovaných V. W. a F. W., ktoré v ich trestnej veci, pre prečin krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 odsek 1, § 20, § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a iné, podali proti rozsudku Okresného súdu v Trnave sp.zn. 6T/69/2013 zo dňa 01.10.2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných F. W. a V. W. z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní F. W., ako aj V. W. uznaní za vinných z prečinu krádeže v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 odsek 1, § 20, § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 24.04.2013 v čase asi o 10.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČ: BA-984TM, tmavej šedej metalízy, do obce R. G., kde obžalovaný F. W. s vozidlom zacúval k neoplotenej obývanej novostavbe rodinného domu č. XXX, nachádzajúceho na parcele č. XXXX/XX a zatiaľ čo obžalovaný F. W. ako vodič zostal čakať vo vozidle a dával pozor, aby neboli vyrušení, obžalovaný V. W. prešiel k zadnej časti uvedeného rodinného domu, kde nezisteným predmetom vypáčil vchodové dvojité posuvné dvere v oblasti rámu a uzamykacieho mechanizmu, následne so zámerom niečo odcudziť vnikol dovnútra domu, kde v obývacej miestnosti v čase o 10.12 hod. vytrhol 1 ks pohybového čidla signalizácie zn. Paradox a na chodbe domu vytrhol 1 ks pohybového čidla signalizácie zn. Paradox, následkom čoho sa v rodinnom dome spustila zvuková signalizácia oznamujúca narušenie objektu, po spustení ktorej obžalovaný V. W. z domu odišiel bez odcudzenia vecí, následne nastúpil do vozidla zn. Škoda Octavia, v ktorom ho čakal obžalovaný F. W., pričom po krátkom rozhovore F. W. s obyvateľmi susedného domu, ktorí zisťovali dôvody spustenia alarmu a ktorým F. W. predstieral, že prišli na rodinný dom vykonať nejaké práce, obaja obvinení na vozidle z miesta činu odišli, čím uvedeným konaním obžalovaní spôsobili poškodenému L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. G. č. XXX, poškodením vchodových dvojitých posuvných dverí a vytrhnutím 2 ks pohybových čidiel signalizácie zn. Paradox škodu vo výške 905,35 Eur, pričom
uvedeného skutku sa obžalovaný F. W. dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.8.2012, č.k. 3T 45/2012, právoplatným dňa 23.8.2012, odsúdený za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 28.8.2012 a
obžalovaný V. W. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2012, č.k. 0T 91/2012, právoplatným dňa 12.12.2012, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 13.12.2012.
Za to im bol zhodne podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona každému z nich uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Tak obžalovaný F. W., ako aj obžalovaný V. W. boli pre výkon týchto trestov zaradení podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak F. W., ako aj V. W., čo do výroku o treste.
Obžalovaný F. W. vo svojom odvolaní, ktoré aj písomne odôvodnil namieta, že trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov je pre neho neprimerane prísny. Je toho názoru, že okresný súd nebral do úvahy ani priznanie ani oľutovanie skutku, priklonil sa na stranu priťažujúcich okolností a poľahčujúce okolnosti nebral do úvahy. Podľa jeho názoru okresný súd by nemohol použiť sprísnenú trestnú sadzbu, ak by bral do úvahy oľutovanie a trest by bol nižší. Touto cestou preto žiada zrušiť vydaný rozsudok a umožniť mu spravodlivý proces.
Obžalovaný V. W. odôvodnil svoje odvolanie proti výroku o treste prostredníctvom svojej obhajkyne.
Je toho názoru, že okresný súd, pokiaľ mu ukladal trest odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona pri priťažujúcich okolnostiach podľa § 37 písmeno h/ a písmeno m/ Trestného zákona nepostupoval správne. Pokiaľ je stíhaný podľa § 212 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v kvalifikovanej skutkovej podstate z dôvodu, že bol za takýto trestný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, tak považuje použitie práve tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty za postačujúce a následne už nie je možné prihliadať na okolnosť, teda na predchádzajúce súdne trestanie ako na priťažujúcu okolnosť. Už samotné predchádzajúce súdne trestanie odôvodňujúce použitie § 212 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona ako zákonný znak trestného činu použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona vylučuje. Nakoľko aktuálne vykonáva trest odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 7.2.2012 č.k. 3T/10/2011 v trvaní 20 mesiacov jednalo by sa o ďalšie odsúdenie, a tak by vykonával trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov a 16 mesiacov, spolu 36 mesiacov, ktorá skutočnosť spôsobuje neprimeranú prísnosť takto uložených trestov. Súd I. stupňa teda s poukazom na § 38 odsek 1 Trestného zákona nemal na priťažujúcu okolnosť prihliadať a v takej situácii by bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný a trest mu mohol byť ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Obžalovaní preto obaja navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby obom uložil miernejšie tresty odňatia slobody.
Obaja obžalovaní, a to tak F. W., ako aj V. W., zotrvali na svojich odvolaniach aj na verejnom zasadnutí krajského súdu, takisto zotrvali na podaných odvolaniach a dôvodoch aj ich obhajkyne.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry mala za to, že rozsudok súdu I. stupňa aj vo výroku o treste je správny a zákonný, a preto navrhla odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku okresného súdu týkajúcich sa trestov, ktoré boli obom obžalovaným uložené a dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd aj pri ukladaní trestov obom obžalovaným postupoval podľa ustanovení Trestného zákona, a to uvedených v § 34 odsek a 38, a to na základe skutočností ako tieto vyplývajú zo spisového materiálu plne opodstatneným spôsobom.
Okresný súd správne teda vychádzal z týchto ustanovení pri ukladaní trestov obžalovaným predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-inu, ak je pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v takom pomere, že prevládajú priťažujúce okolnosti.
V posudzovanom prípade je opodstatnené použitie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ u oboch obžalovaných predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obaja boli v minulosti viackrát súdne trestaní, pričom obžalovaný F. W. má v odpise registra trestov vykázaných 14 odsúdení a obžalovaný V. W. má v odpise registra trestov vykázaných 12 odsúdení. V takejto situácii potom, pokiaľ v skutkovej časti napadnutého rozsudku sa konštatuje, že obžalovaný F. W. sa pokusu prečinu krádeže a ďalších prečinov dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 23.8.2012 č.k. 3T/45/2012 už odsúdený a že obžalovaný V. W. bol zase vinným zo skutku, ktorého sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom okresného súdu zo dňa 20.11.2012 č.k. 0T/91/2012. Okresný súd pri zisťovaní, či už boli v minulosti odsúdení, nemohol naozaj na tieto dve odsúdenia prihliadať, zákonite však musel prihliadať na všetky ostatné predchádzajúce odsúdenia vyjmúc tie, ktorých sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obaja obžalovaní však už aj v minulosti vykonali aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, a preto použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona je plne odôvodnené uvedenými predchádzajúcimi odsúdeniami. Krajský súd pritom taktiež nevzhliadal zákonný dôvod pre to, aby na tieto predchádzajúce odsúdenia pri posudzovaní a rozhodovaní o druhu a výmere trestu nebrali do úvahy.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, ako aj na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Krajský súd je toho názoru, že popri správnom použití § 38 odsek 4 Trestného zákona okresný súd pri ukladaní trestov obom obžalovaným postupoval dôsledne v zmysle vyššie uvedených kritérií, keď im uložil tresty odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, a to napriek tej skutočnosti, že obaja boli v minulosti opakovane súdne viackrát trestaní, a to dokonca pre majetkovú trestnú činnosť, takže u nich možno hovoriť o špeciálnych recidivistoch na túto trestnú činnosť.
Tieto tresty potom nemožno považovať za neprimerane prísne, ako sa domnievajú obaja obžalovaní.
Správny je aj výrok okresného súdu o zaradení obžalovaných na výkon trestov do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v posledných desiatich rokoch obaja už boli vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy.
Podľa § 319 Trestného poriadku nadriadený súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.
Krajský súd teda nezistil dôvodnosť odvolania u oboch obžalovaných, a preto ich odvolania zamietol v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.