Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62C/12/2024

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1. GLOBALSTAV INVEST s.r.o., IČO: 50472798, so sídlom Jesenná 1139/22, Košice, 2. GLOBALSTAV Holding s.r.o., IČO: 51853914, so sídlom Jenisejská 45A, Košice, 3. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., prechodný pobyt E. XX, F., 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., 5. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M., advokát, IČO: 51855496, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 01.07.2024 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanému (výrok I.) povinnosť zdržať sa zverejňovania príspevkov na internete, v ktorých bude menovať žalobcov a zdržať sa komentovania príspevkov žalobcov, (výrok II.) povinnosť odstrániť všetky jeho príspevky na internete, ktoré sú prístupné verejnosti v súvislosti so žalobcami a (výrok III.) zakázať kontaktovať žalobcov písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami okrem prípadov, ktoré súvisia so súdnym konaním, konaním pred orgánmi činnými v trestnom konaní, či inými orgánmi verejnej moci. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade vykonával pre žalovaného práce na základe zmluvy o dielo, v súvislosti s ktorým začal žalovaný požadovať zaplatenie určitej sumy od žalovaného v 1. rade, no bez akejkoľvek písomnej reklamácie, či odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti začal osobnými urážkami a hrubými vulgárnymi výrazmi napádať pracovníkov žalobcu v 1. rade, tiež jeho konateľa, teda žalobcu v 3. rade a jeho rodinných príslušníkov, t.j. žalovaných v 4. a 5. rade. Žalovaný tiež šíri elektronickými prostriedkami nepravdivé informácie o žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade. Žalobca v 2. rade je obchodná spoločnosť, ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca v 5. rade, teda syn žalobcu v 3. rade, pričom napriek tomu, že nikdy nebol v právnom vzťahu so žalovaným, ten poškodzuje jeho dobré meno. Napokon došlo k tomu, že žalobca v 1. rade odstúpil od zmluvy o dielo, keďže rodinný dom žalovaného nespĺňal predpoklady rekonštrukcie, no žalovaný naďalej ohovára, osočuje, uráža a očierňuje žalobcov, čím spôsobuje problémy v súkromnom živote a v oblasti podnikania. Žalobca v 1. rade vyzval dňa 22.11.2022 žalovaného, aby odstránil svoje vyjadrenia na sociálnych sieťach a recenzie z internetového prostredia. Žalovaný na uvedené používal tiež falošné identity, ktoré si založil. Na to žalovaný zaslal žalobcovi v 1. rade výzvu na zaplatenie sumy 33.000,- Eur, no súdnou cestou tento spor doposiaľ vôbec neriešil. Žalobcovia v ďalšom uviedol rad správ a komentárov, ktoré majú pochádzať od žalovaného: a) „Co myslíš ty sukyn syn že otvoris novú firmu a bude sa ty dariť ďalej ojebavat ľudí to mi včera vravela tvoja žena keď mi fajčila kokot že si itvoril novú firmu a potom som jej ho dal do riti a v tom prišla tvoja

dcéra a spýtala sa či jej ho nedám do pysku a ja že hej tu máš ty kurva pojebaná :D :D :D :D :D :D :D“ Email žalovanému v 3. rade. b) „Zdravím nepoznáte ma predstavím sa som G. H. neviem či vám hovorí niečo moje meno váž muž my dlhuje momentálne 33000 euro čo ma ojebal za nevikonanu prácu a čo aj urobil tak všetko zle nekvalitne a nič podľa noriem ako tvrdil on to budú zisťovať všetko potom znalci s odboru zničil momentálne život veľa ľuďom aj mám na krku momentálne hypotéku a všetky peniaze som dal vášmu skurvenemu mužovi a momentalne nemáme ani peniaze ani bývanie čo mal spraviť tak mu odkážte že má čas do piatku my poslať tie peniaze späť a zabudneme na seba a keď nie tak to bude mať dosah myslím ža nie en naňho ale aj na všetkých konateľov firmy I. J. a myslím v neposlednom rade sa to dotkne aj vás lebo máme informácie od jeho kvázi zamestnancov na čierno zamestnanich že sa snim chcete kvôli týmto veciam rozviesť tak mu prosím toto všetko odkážte áno ďakujem H.“ Správa zaslaná žalobkyni v 4. rade na Messenger. c) „Ty koho si chces s Košic sem doniesť a zbiť ma ty žebrák len počkaj keď ta volakde doplapim“ (žalovaný) „Nevymyslaj si hluposty a do zebrakov na davaj sebe nie mne a za druhe ja ta nemám prečo byť a bud tak láskavy nevyhrazaj sa ano“ (žalobca v 3. rade) „Ja sa ty nevyhrážam ty skurvisyn počuli to tu ešte aj susedia ktorý my to povedali C. my to ani nechcela povedať tysa mas strasne popiči človeče“ (žalovaný) „Zaujimavé“ (žalobca v 3. rade) „Ano je to zaujimave lebo cely cas klames a klames furt to iste trepes“ (žalovaný), „Jasne“ (žalobca v 3. rade) „No co ty srac keď sa nebojis pridz sem“ (žalovaný). Sms komunikácia medzi žalobcom v 3. rade a žalovaným. d) „Prečo mi píšete ja vás nepoznám“ (žalobkyňa v 4. rade) „Ale vas manzel nas pozna, a my jeho,. a nech nas neignoruje“ (žalovaný), „Tak buďte taký láskavý a píšte jemu“ (žalobkyňa v 4. rade) „Nema blokovat ludi, blokovať, a ignorovať, komunikácia s nim nula bodov, no čo ten Váš pojebaný manžel nemieni vrátiť peniaze“ Odkážte tomu skurvisynovi že tym že ma zablokuje sa toho nezbavi. Komunikácia medzi žalovaným a žalobkyňou v 4. rade na Messengeri. e) „Nikdy v živote nikto preňho nerobte je to prvotriedni ojebavac neplatí nas ojebal o strašne veľa peňazí“. Komentár na facebooku na stránke žalobcu v 1. rade. f) „Vizitka jeho chlapov veď sú to neschopaci nás táto firma ojebala o 33000 euro“. Komentár na facebooku na stránke žalobcu v 1. rade. g) „Od začiatku od firmy samé klamstvá nič nedodržal a momentálne nas ojebal o 33000 euro tak si urobte sami mienku nekvalitná práca samá fuseracina a tak“ Recenzia žalovaného na google k žalobcovi v 1. rade. h) „A. ešte máš šancu vrátiť peniažky ale veľa času ty už neostáva“ Správa zákazníka cez web google. Adresované žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 3. rade. i) „No čo kedy nám mienis vrátit 33000 euro čo si nás o nej ojebal ty Košický skurvysyn čo ojebávas ďalej ľudí už dlho nebudeš budeš veľmi slávny :D :D :D :D :D ty skurvysyn. H.“. Komentár na facebooku na stránke žalobcu v 1. rade. Komentár je uverejnený z falošného profilu „A. G.“, no písateľ sa podpísal. j) „Odporúčam ojebava kde sa dá nás ojebal o 33000 euro neplatí nikoho v každej firme dlžoby neschopnosť priam parádna firma :D :D :D :D“. Komentár na facebooku na stránke žalobcu v 1. rade k pracovnej ponuke. Komentár opätovne uverejnený z falošného profilu „A. G.“. k) „Neodporucam túto firmu!!! Samé klamstvá od začiatku zmulu sme podpísali v Máji a začal pracovať na našom dome v septembri celý dom vytopil. Urobili nekvalitnu prácu celý dom nám musí upratovať iná firma prestal s nami komunikovať obral nás o tricat rti tisíc ani škody ktoré spôsobil za sebou neupravil a nesklamal lennás ale viac ludi nie sme sami. Ojebovak jeden!!!“ Recenzia žalovaného na google k žalobcovi v 1. rade uverejnená pod menom jeho družky. l) „Ty zlodej ešte aj na splátkach na okná okradas ľudí boha čo si ty za človeka teba mal otec utopiť keď sa dalo ty potrat pojebany“ Email od žalovaného adresovaný žalobcovi v 2. rade. m) „Ty sukyn syn práve ma kontaktovali tvoji zákaznici, že si im spravil fakt dobrú cenovú ponuku tak som ťa odporučil ty geňo košické“ „No čo ty potrat košický už sa neozývaš :D :D :D si sa posral čo ty buzerant už aj zena odišla od teba :D :D :D“„Dostaneš veľa takých mailou ty Geňo košické B.“, „Dobrý pokus A. kľudne mi napiš hocijaky mail na kútvoju firmu A. A. čo si ty za kokota“ Emaily od žalovaného adresované žalobcovi v 2. rade. n) „Co ty skurvysyn :D :D :D :D“ Email adresovaný žalobcovi v 2. rade, pravdepodobne adresovaný žalobcovi v 5. rade, ktorý je konateľ a spoločník žalovaného v 2. rade. o) „Zdravím pani B. určite viete o koho sa jedná a kto vám píše ak nie ozrejmi vám to ten zlodej s ktorým žijete v jednej domácnosti od zajtra sa tomu začína venovať televízia JOJ všetkým tím prípadom v ktorých okradol váš muž ľudí o peniaze kde nedodal okná kde nezaplatil faktúry za vyrobené okna a tak ďalej myslím že viacej nemusim hovoriť sama dobre viete čo je zač takže aby ste potom neostali prekvapená keď vás bude kontaktovať a zháňať televízia ak vás nenájdu doma určite sa pokúsia o to

aj v K. tak budzte pripravená lebo v tomto špinavom biznise je zapletená vaša celá rodina ktorá bude aj zverejnená v televízii“ Odpoveď žalobkyne v 4. rade na SMS správy od žalovaného: „Dobrý den neviem kto ste a odkiaľ máte moje číslo“. Reakcia žalovaného: „To je jedno odkial mám vaše číslo dobre viete kto som a keď nie spýtajte sa manžela“ Odpoveď žalobkyne v 4. rade: „Tak za prvé ked zacnes pisat tak sa laskavo predstav“ žalovaný: „zavolajte manželovi on bude vedieť“, žalobkyňa v 4. rade: „Za prve bud taký laskavý a mne nevypisuj staci to takto napisat alebo chces v preklade“ odpoveď žalovaného: „Chcem to v preklade ja viem že vi viete čo je za zlodeja. Uživajte si aj vi tie peniaze čo nakradol ale už dlho nebudete“. Odpoveď žalobkyne v 4. rade „Zbohom“. Odpoveď žalovaného: „Dovidenia“. Uvedené je komunikácia medzi žalovaným a žalobkyňou v 4. rade, keď ju kontaktoval prostredníctvom jej telefónneho čísla. p) „Toto je jeho úspešná sro čka ktorú zohnal pred rokom ktovie skade :D :D :D :D a majú ich dve pravdepodobne druhá je na jeho nesikovneho syna čo sa hrá na veľkého sadrokartonistu a pri tom vie prd :D :D :D :D“ Verejne prístupné komentáre žalovaného na sociálnej sieti facebook ohľadom žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.

2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tiež odôvodnili tým, že vyššie opísané konanie žalovaného poškodzuje dobré meno žalobcov, pričom v prípade žalobcov v 3. až 5. rade ide aj o zásah do osobnostných práv, nakoľko intenzita akou postupuje žalovaný je za akoukoľvek hranicou prípustnosti, oprávnenej kritiky alebo prejavenia názoru v rámci práva na prejavenie vlastného názoru. Konanie žalovaného má tiež negatívny vplyv na manželstvo medzi žalobcami v 3. a 4. rade, ako aj na vzťahy v rodine vo vzťahu k ich synovi, teda žalobcovi v 5. rade, resp. aj na podnikanie žalobcov v 1. a 2. rade. Ako uvádza žalovaný, kontaktuje potencionálnych zákazníkov a odhovára ich od spolupráce so žalobcami v 1. a 2. rade. Žalobcovia sú toho názoru, že nemajú žiaden iný prostriedok ochrany, len možnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli chránené ich práva minimálne do času, kým by súd nerozhodol o žalobe žalovaného, ak by si uplatňoval nejaké nároky voči žalobcom, ktorých sa takto svojim konaním rozhodol šikanovať. Žalovaný vôbec neberie ohľad na to, že žalobcovia majú svoje rodiny a jeho útoky sa dotýkajú aj ďalších ľudí, pričom správy a komentáre od žalovaného prichádzajú na dennej báze a jeho konanie nadobúda na intenzite. Žalobcovia sa obávajú, že žalovaný od tohto konania neupustí, pričom do dnešného dňa nevedia, čo žalovaný od nich chce. Žalovaný svojim konaním dlhodobo vytvára psychické napätie, ktoré je takej intenzity, že žalobcovia už nevedia ako ďalej žiť a fungovať. Konanie žalovaného zasahuje do ich súkromného a podnikateľského života a spôsobuje zhoršené medziľudské vzťahy v rodine, ako aj zhoršené dobré meno a dobrú povesť. Neodkladnosť úpravy pomerov odôvodňujú žalobcovia tiež tým, že ide o dlhodobý, systematický a premyslený postup šikanovania žalobcov. Žalobcovia sú takto presvedčení, že jedine nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko v opačnom prípade možno očakávať len zhoršenie správania žalovaného. Žalobcovia tiež poukázali na rad rozhodnutí súdov SR a ČR a uzavreli, že podľa doktrinálne a judikatúrne ustálených a dlhodobo akceptovaných názorov je každé nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby, t.j. postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby (tzv. znevažujúci dojem). Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, nakoľko občianskoprávna ochrana dobrej povesti je totiž založená na objektívnom princípe.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili nasledovné písomnosti:

- správa od osoby označenej ako G. L. bez datovania a bez udania adresáta (č.l. 13 a č.l. 51), ktorého obsah je uvedený v bode 1. písm. b) odôvodnenia.

- e – mailová správa od osoby označenej ako G. L. adresovaná J. bez datovania s textom: „Dostaneš veľa takýchto mailov ty Geňo košické B.“ (č.l. 17, č.l. 66 a č.l. 52). Zrejme sa jedná o reakciu na skoršiu správu s dátumom 12.06.2024 od odosielateľa G. a textom: „Dobrý pokus A. kľudne mi napíš hocijaký mail na akú tvoju firmu A. A. čo si ty už za kokota“.

- e- mailová správa od osoby označenej ako G. L. ez uvedenia adresáta a bez datovania (č.l. 14 a č.l. 63), ktorého obsah je uvedený v bode 1. písm. a) odôvodnenia.

- e – mailová správa od osoby označenej ako G. L. adresovaná J. bez datovania (zrejme správa zo dňa 12.06.2024) s textom: „No čo ty potrat košíčky už sa neozývaš :D :D :D si sa posral čo ty buzerant už aj zena odišla od teba :D :D :D“ (č.l. 16, č.l. 19 a č.l. 60).

- e – mailová správa od osoby označenej ako G. L. adresovaná J. bez datovania s textom: „Ty zlodej ešte aj na splátkach na okná okradas ľudí boha čo si ty za človeka teba mal otec utopiť keď sa dalo ty potrat pojebany“ (č.l. 18 a č.l. 62).

- e – mailová správa od osoby označenej ako G. L. adresovaná J. bez datovania s textom: „Ty sukyn syn práve ma kontaktovali tvoji zákazníci že si im pravil fakt dobrú cenovú ponuku tak som ťa odporučil ty Geňo košické :D :D :D :D“ (č.l. 20 a č.l. 69). e – mailová správa od osoby označenej ako G. L. adresovaná J. bez datovania s textom: „Co ty skurvysyn :D :D :D :D“ (č.l. 28 a č.l. 64).

- list s označením „Stavebné úpravy rodinného domu, Miesto: M., okr. C. N. O., Investor: G. H. a C. F., M.“ zo dňa 31.10.2022 od osoby označenej ako „J. G. P.,Q. F. XXXX/X, XXX XX R.“, z ktorého súd konštatuje, že bbolo konštatované, že po zdemontovaní pvodnej strechy bolo zistené, že železobetónová stropná doska nad prízemím je prehnutá a betón popraskaný. Stropná doska má veľký prehyb a veľkú pružnosť. Meraním bolo zistené, že stropná doska nemá potrebnú hrúbku.

- komentáre k bližšie neurčenému článku/statusu od autora označeného ako G. L. bez datovania s textom: „Toto je jeho úspešná sro čka ktorú zohnal pred rokom ktovie skade :D :D :D :D“, s ďalším textom: „A majú ich dve pravdepodobne druhá je na jeho nesikovneho syna čo sa hrá na veľkého sadrokartistu a pri tom vie prd :D :D :D :D“, tiež s uvedením hypertextovaého odkazu: P. (spoločnosť I. J. S.).

- elektronická konverzácia bez datovania s vedením telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorého text je opísaný v bode 1. písm. o) odôvodnenia.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, a aby písomne, telefonicky, elektronickou kominukáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená. 8. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 01.07.2024 ako aj jeho prílohy a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. 11. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej neodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Tieto musia byť splnené kumulatívne ( ), pričom absencia jednej z nich bude mať za následok neúspech žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri skúmaní splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu skúma len najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci samej. Nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených žalobcom. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ( ). Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania

(spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (obdobne v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 3. 2022, sp. zn. ).

12. Žalobcovia v tomto konaní žiadali o poskytnutie ochrany v súvislosti s tvrdenými zásahmi zo strany žalovaného do ich práva na ochranu osobnosti, dobrého mena, cti a dôstojnosti, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadali v prvom rade uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania príspevkov na internete, v ktorých bude menovať žalobcov a zdržať sa komentovania príspevkov žalobcov (výrok I.) a súčasne uložiť žalovanému povinnosť odstrániť všetky jeho príspevky na internete, ktoré sú prístupné verejnosti v súvislosti so žalobcami (výrok II.) v zmysle . V danom prípade dochádza k stretu dvoch základných práv, a to práva na ochranu osobnosti (žalobcovia) a práva na slobodu prejavu (žalovaný). Právo na ochranu osobnosti vychádza z článku a 2 (ďalej len „“), podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Obdobná ochrana sa poskytuje aj právnickým osobám, kde v zmysle sa poskytne ochrana právnickej osobe v prípade porušenia práva k názvu právnickej osoby. Podľa sa ochrana poskytuje aj v prípade neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Na strane druhej bude v zmysle článku 26 ods. 2 SR garantovaná sloboda prejavu, nakoľko platí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Súd takto preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým formuláciu petitu návrhu v časti výrokov I. a II. a zistil, že týmto nie je možné vyhovieť. Žalobcovia v súvislosti s požadovanou ochranou navrhli uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek“ prejavu na internete, ktorý by sa týkal žalobcov bez akejkoľvek bližšej konkretizácie alebo vymedzenia, čo súd považuje za absolútne neprimerané vzhľadom na to, že takéto obmedzenie by dosiahlo takú intenzitu zásahu do práva na slobodu prejavu na strane žalovaného, ktoré by prakticky znemožnilo jeho akúkoľvek realizáciu vo vzťahu k žalobcom. Rovnako to bude platiť aj vo vzťahu k výroku II. návrhu, ktorého obsahom je odstránenie „absolútne“ všetkých jeho príspevkov na internete, ktoré by sa týkali žalobcov. Súd zdôrazňuje, že petit je najdôležitejšia časť návrhu na začatie konania (žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Petit je presná formulácia akého výroku sa žalobca podanou žalobou, resp. návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha. Petit označuje záväznú časť žaloby alebo iného podania adresovaného súdu, v ktorom žalobca realizujúc svoje dispozičné oprávnenie navrhuje, ako má súd rozhodnúť. Formulácia petitu je veľmi dôležitou skutočnosťou, pretože nielenže vymedzuje predmet konania, ale od správne vymedzeného petitu závisí spôsob rozhodnutia a následná vykonateľnou rozhodnutia. Súd je orgán rozhodujúci na základe petitu (žalobného návrhu), preto neprichádza do úvahy, aby v mene žalobcu formuloval petit žaloby alebo určoval jednotlivé obsahové zložky podania strany sporu (obdobne v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 4. 2016, sp. zn. ). Formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade maximálne všeobecná a široko koncipovaná, pričom nezodpovedá ani v návrhu tvrdením skutočnostiam, resp. dôkazom predloženým žalobcami na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalobcovia predložili „len“ komentáre k bližšie neurčenému článku/statusu od autora označeného ako G. L. bez datovania s textom: „Toto je jeho úspešná sro čka ktorú zohnal pred rokom ktovie skade :D :D :D :D“, s ďalším textom: „A majú ich dve pravdepodobne druhá je na jeho nesikovneho syna čo sa hrá na veľkého sadrokartistu a pri tom vie prd :D :D :D :D“, tiež s uvedením hypertextového odkazu: P. (spoločnosť I. J. S.). Tu je potrebné zdôrazniť, že tieto sa zjavne týkajú žalobcu v 1. rade, resp. žalovaný v komentároch predpokladane uvádza žalobcu v 3. rade a 5. rade bez udania ich mena a priezviska. Z predmetného dôkazu preto nie vôbec osvedčená potreba poskytnutia ochrany vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a vôbec nie vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade. Pri posúdení obsahu dvoch komentárov uvedených vyššie tiež je potrebné uviesť, že v rámci realizácie slobody prejavu je dovolená kritika, ktorá musí byť vecná a primeraná, pričom jej hranice budú zrejme závisieť aj od osoby adresáta. Na osvedčenie možného zásahu zo strany žalovaného a potreby poskytnutia ochrany žalobcom bolo preto nevyhnutné bližšie uviesť to, akým spôsobom bolo vyššie uvedenými komentármi zasiahnuté do práv žalobcu vrátane možnej škody vzniknutej v tejto súvislosti a v neposlednom rade bližšie vyšpecifikovať povinnosť, ktorú mal v tejto súvislosti súd žalovanému uložiť

v rámci poskytnutia požadovanej ochrany. Súd preto v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť.

13. V ďalšom sa súd zaoberal výrokom III. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobcovia formulovali vzhľadom na znenie . Tu je potrebné poukázať na to, že obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (SEDLAČKO, F. Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1240). Okruh osôb, ktorým sa takáto ochrana poskytuje vyplýva z formulácie jednotlivých možností daných v ísm. f) až h) , kde konkrétne v časti pod písm. g) uvádza „osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená“. Možno pre bližšiu špecifikáciu okruhu osôb, ktorý sa táto ochrana môže poskytnúť, bude potrebné nahliadnuť do článku 3 bod 2. nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, podľa ktorého „chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany poskytnutej na základe ochranného opatrenia. Z predmetného je zrejmé, že nakoľko v prípade žalobcov v 1. a 2.rade sa nejedná o fyzické osoby, ale o osoby právnické, ktoré nedisponujú telesnou a duševnou integritou, nebude možné poskytnúť požadovanú ochranu zákazu kontaktovania v prípade žalobcov v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že písomnosti predložené žalobcami na osvedčenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia, kde okrem e – mailových správ adresovaných adresátovi J., pri ktorom sa dá predpokladať, že patrí žalobcovi v 2. rade, žiadna neobsahovala dátum, ktorý bude nevyhnutný na posúdenie bezodkladnosti ako podmienky nariadenia neodkladného opatrenia ( ). Z obsahu návrhu totiž súdu jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o stav dlhotrváci, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcov, že žalovaný bol dňa 22.11.2022 vyzvaný na odstránenie svojich vyjadrení zo sociálnych sietí a recenzií z internetového prostredia. Návrh na nariadenie neodkladné opatrenia bol podaný až dňa 01.07.2024, čo je viac ako rok a pol od spomínanej výzvy. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (SEDLAČKO, F. Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234). Na základe žalobcami predložených písomností súd nemohol pristúpiť k riadnemu vyhodnoteniu podmienky bezodkladnosti úpravy pomerov, pričom v prípade žalobcu v 5. rade mal o vulgárnej komunikácii svedčiť „len“ e – mail s textom: „Co ty skurvysyn :D :D :D :D“ zaslaný na adresu J. (č.l. 28 a č.l. 64), a kde o osobe adresáta správy mali pochybnosti aj sami žalobcovia. Preto v prípade žalobcu v 5. rade súd nevzhliadol už aj z predmetného dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd na záver dodáva, že v prípade zásahov do práva na ochranu osobnosti existujú rôzne prostriedky na poskytnutie ochrany, pričom zrejme najrýchlejším je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde však žalobca musí presne špecifikovať to, akej ochrany sa domáha, s uvedením konkrétnych povinností, ktoré by mal súd žalovanému uložiť aj vzhľadom na intenzitu zásahu do ostatných práv žalovaného. Okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné požadovať aj ochranu v zmysle , resp. a , aj cestou žaloby vo veci samej, kde súd po vykonaní dokazovania môže pristúpiť k poskytnutiu ochrany v podobe zdržania sa ďalšieho konania, poskytnutia satisfakcie na odstránenie závadného stavu, príp. poskytnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samozrejme okrem prostriedkov občianskoprávnej ochrany je možné siahnuť aj po prostriedkoch trestnoprávnych.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil návrh žalobcov v časti výrokov I. a II. za veľmi všeobecný a nekonkrétny, pričom nemohol považovať za osvedčené žalobcami tvrdené skutočnosti, ktoré mali

odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 01.07.2024 súd zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Nakoľko návrh žalobcov na nariadenie neodkladné opatrenia bol zamietnutý, bude sa v danom prípade jednať o procesný úspech protistrany. Na strane žalovaného však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.