Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-2129-2012.pdf
PDF · 82.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2129/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, IČO: 35 937 874 proti povinnému: X.. H. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, V. XX, L. L., štátny občan SR na vymoženie pohľadávky vo výške 188,80 eur s príslušenstvom, vedenej súdny exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom. so sídlom Exekútorského úradu ČSA 23, Banská Bystrica pod spis. zn. EX 2109/2012 takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
15,62 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 188,80 Eur s príslušenstvom a to na základe Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica číslo konania 1221237513 zo dňa 13. 04. 2012.
Poverením č. 5601 092053 zo dňa 14.08.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2109/2012.
Súdny exekútor podaním zo dňa 24.10.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX ako nemajetný.
Súd po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 25D/452/2012-44 Dnot 114/2012 zo dňa 23.10.2012 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX ako nemajetný a konanie bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2012.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len "OSP" ), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 3 OSP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto podmienky skúma súd aj bez návrhu po celý čas konania.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exek. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie( sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 z 19. 01. 2012 - ak v priebehu exekučného konania zomrel povinný a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre nemajetnosť poručiteľa, exekučný súd má zastaviť konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinnosť znášať trovy exekúcie uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Súd na základe uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu voči povinnému zastavil, nakoľko v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. S ohľadom na rozhodnutie o dedičstve povinného, nie je možné v exekučnom konaní ďalej pokračovať, nakoľko povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, a teda nie je možné v konaní pokračovať bez dedičov ako právnych nástupcov povinného.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie 15,62 eur, ktoré pozostávajú z odmeny 3,32 eur , náhrady hotových výdavkov vo výške 9,70 eur( poštovné, telekomunikačné náhrady, ostatné náklady) a 20 % DPH 2,60 eura. Súd po preskúmaní vyúčtovania zo dňa 24.10.2013 dospel k záveru, že toto je v súlade s vyhláškou MS SR č. 280/1995 Z. z..
Exekúcia sa začala dňa 02.08.2012 kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal 20 % DPH vo výške 2,60 eur ( odmena 3,32 eur, náhrada hotových výdavkov 9,70 eur).
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 9,70 eur za poštovné 7,50 Eur a ostatné náklady 2,20 Eur..
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vychádzajúc z vyúčtovania trov vyplýva, že súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z, preto súd rozhodol tak, že uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie vo výške 15,62 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 3,32 Eur a náhrady hotových výdavkov - 9,70 Eur + 20 % DPH 2,60 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.