Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-49-2023.pdf
PDF · 101.82 KB
Case nature
Subarea
16Co/49/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa: DESTINY INVESTMENT, s. r. o., so sídlom Zvolen, Rákoš 10192/40, IČO 51 153 360, proti odporkyni: Ing. G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. I. XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 5C/21/2023-88 zo dňa 20. 04. 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti, aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva, ako aj založenia nehnuteľností v prospech tretích osôb, ako aj zaťaženia právami v prospech tretích osôb, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam: parc. č. XXX o výmere 1 283 m2 - záhrada, parc. č. XXX o výmere 488 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako aj rodinného domu so súpisným číslom XX na pozemku parc. č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. 1XXX, pre okres Brezno, obec Závadka nad Hronom, k. ú. Závadka nad Hronom, ktorých vlastníčkou je žalovaná v podiele 1/1 ( ďalej v texte aj „nehnuteľnosti“ ). Súčasne navrhol, aby mu bola uložená povinnosť podať v lehote 90 kalendárnych dní žalobu vo veci samej, a to žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30 000,- Eur.
2. Navrhovateľ odôvodnil návrh na vydanie neodkladného opatrenia tým, že s odporkyňou uzavrel dňa 05. 10. 2022 exkluzívnu zmluvu o sprostredkovaní obchodu ( ďalej v texte aj „zmluva“ ) , predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporkyňa uzavrela s treťou osobou zmluvu o kúpe - predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.. ú. V. I., v okrese Brezno, zapísanej na LV č. XXX ako stavba - chata so súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X za kúpnu cenu 1 500 000,- Eur. Podľa tejto zmluvy si strany dohodli odmenu za sprostredkovanie vo výške 5 % z predajnej ceny a v bode 7.1 aj zmluvnú pokutu vo výške 5 % predajnej ceny, ak počas platnosti a účinnosti zmluvy odporkyňa uzatvorí zmluvu s rovnakým, resp. podobným obsahom s treťou osobu. V takomto prípade bol navrhovateľ oprávnený vystaviť daňový doklad, faktúru na sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute. Splatnosť takto vystavenej faktúry bude na základe dohody zmluvných strán sedem dní a rovnako vzniká navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30 000,- Eur v prípade, že sa odporkyňa rozhodne predmetný objekt v dobe trvania zmluvy nepredať. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Na základe vyššie uvedenej zmluvy navrhovateľ vyhotovil prezentáciu za účelom následného predaja potenciálnym záujemcom, avšak odporkyňa zaslala navrhovateľovi dňa 31. 03. 2023 mailom oznámenie o ukončení zmluvy z dôvodu, že nebol naplnený predmet zmluvy. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ vystavil faktúru na sumu 30 000,- Eur titulom zmluvnej pokuty, avšak k úhrade tejto faktúry v celom rozsahu dobrovoľne nedošlo. Navrhovateľ žiadal vydať neodkladné opatrenie s poukazom na nekorektné a podvodné konanie odporkyne, ako aj s ohľadom na to, že sa vyhýba
zaplatiť celú jeho pohľadávku ( 30 000,- Eur ), čím hrozí reálne nebezpečenstvo, že odporkyňa prevedie nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa zaplateniu svojej pohľadávky.
3. Okresný súd po oboznámení sa so spisom ako aj dokladmi doloženými navrhovateľom dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z návrhu vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia malo byť zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 30 000,- Eur voči odporkyni, keď sám navrhovateľ žiadal, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu na zaplatenie tejto sumy. Vzhľadom na to, že účel sledovaný navrhovateľom, teda zabezpečenie peňažnej pohľadávky možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, nepristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia. Zároveň však okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ odôvodnil návrh na vydanie neodkladného opatrenia nekorektným a podvodným správaním odporkyne a súčasne tvrdil, že existuje reálne nebezpečenstvo prevodu nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa zaplateniu tejto pohľadávky, jeho tvrdenia nepovažoval za preukázané. K tomuto záveru dospel na základe toho, že z doložených dokladov ( listín predložených navrhovateľom ) žiadne takéto nebezpečenstvo prevodu nehnuteľností (vedených na LV č. 1XXX) nevyplýva. Navrhovateľ podľa okresného súdu ani len neosvedčil, že odporkyňa má v úmysle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu. Doložené listinné doklady sa týkajú úplne inej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne vedenej na LV. č. XXX pre k. ú. V. I.. Okrem toho, z údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že odporkyňa je vedená aj ako podielová spoluvlastníčka pozemkov na LV č. 2004, 2091 a 2099 pre k. ú. V. I., preto nebolo preukázané ani to, že by odporkyňa nebola vlastníčkou aj iných nehnuteľností. Súčasne bolo zistené, že odporkyňa je zamestnaná. Podľa názoru okresného súdu neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. nebola naplnená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 257 a čl. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“).
5. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za vydané v súlade so zákonom, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej zotrval na tom, že má voči odporkyni pohľadávku vo výške 26 000,- Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy, teda medzi nimi existuje zmluvný vzťah, z ktorého pre obe zmluvné strany vyplývajú určité práva a povinnosti. Napriek tomu, že odporkyni vystavil faktúru v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, odporkyňa dosiaľ uhradila dňa 04. 04. 2023 len časť pohľadávky vo výške 4 000,- Eur, avšak zvyšok pohľadávky uhradený nebol. Tým, že odporkyňa uhradila časť pohľadávky, uznala aj jej zostatok v zmysle § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Má za to, že je preukázané, že sú tu osvedčené predpoklady, že bude úspešný aj v konaní vo veci samej a že je konaním odporkyne poškodené jeho právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle platnej zmluvy. Potrebu vydania neodkladného opatrenia videl v tom, že predaj Hotela Polianka, zamestnaneckej chaty, ako aj koliby, sa uskutočnil iba pár dní po tom, ako odporkyňa vypovedala zmluvu (31. 03. 2023) s nerelevantným odôvodnením a v rozpore so skutočnosťou, ako aj s exkluzivitou. Týmto považuje za preukázané, že odporkyňa sa po podaní návrhu na neodkladné opatrenie zbavila vlastníctva uvedeného hotela, čo vyplýva z predložených listov vlastníctva, a vzhľadom k tomu, že predmetný dom spolu s pozemkami sú poslednou relevantnou nehnuteľnosťou na uspokojenie jeho pohľadávky požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia. Jeho pohľadávka je však oveľa vyššia, nie len 30 000,- Eur, resp. 26 000,- Eur, nakoľko zo zmluvného vzťahu mu vyplýva aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 % zo stanovenej predajnej ceny. Nie je preto vylúčené, že po preskúmaní všetkých dokumentov, ku ktorým nemá v súčasnosti prístup, bude celková výška jeho pohľadávky podstatne vyššia a bude si ju uplatňovať.
6. V odvolaní zároveň navrhovateľ poukázal na to, že jeho ďalší návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11. 05. 2023 bol podaný z dôvodu právnej istoty, avšak napriek tomu má za to, že okresný súd postupoval len formalisticky, keď bez riadneho zistenia skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Naďalej trvá na tom, že zabezpečovacie opatrenie nemôže zabezpečiť sledovaný účel a to v tom zmysle, že toto opatrenie nemôže zabrániť odporkyni v scudzení nehnuteľností, v ich zaťažení právami tretích osôb, resp. zriadeniu iných práv v prospech tretích osôb, ako napr. vecné bremená, právo nájmu a pod., a to najmä v situácii, keď je na nehnuteľnosti už zriadené jedno záložné právo, a to v prospech Tatra banka, a. s. Naviac, podľa neho, z ustanovení
CSP je zrejmé, že medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením existuje tzv. subsidiárny vzťah, preto v prípade sporu o zaplatenie peňažnej pohľadávky je v niektorých prípadoch vhodné nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zároveň aj neodkladné opatrenie, alebo len neodkladné opatrenie, ako je to v tomto prípade. Domáha sa však nariadenia neodkladného opatrenia najmä preto, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je prvé a jediné záložné právo na zálohu, preto nemá veriteľ úplnú istotu, že jeho pohľadávka bude nakoniec uspokojená speňažením zálohu. Je tomu tak preto, že záložné právo nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, že výkon záložného práva, speňaženie zálohu, dlžník sťaží či dokonca úplne zmarí, a tým zmarí aj uspokojenie pohľadávky. Ďalším problémom podľa navrhovateľa je to, že úspešne podať odporovaciu žalobu nemôže ktorýkoľvek veriteľ, ale len ten veriteľ, ktorý disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. V judikatúre je však výraz „vymáhateľná pohľadávka“ vykladaný dvoma spôsobmi, pričom z aktuálnej rozhodovacej praxe uvádza, že pojem „vymáhateľná pohľadávka“ je s najväčšou pravdepodobnosťou vykladaný ako vykonateľná pohľadávka. Nariadením neodkladného opatrenia teda možno predísť ťažko odvrátiteľnému stavu spôsobenému zaťažením zálohu právami tretích osôb. Zabezpečovacie opatrenie však nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia a zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel iba čiastočne. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je však naopak zabrániť dlžníkovi negatívne ovplyvniť speňaženie zálohu, keďže zabezpečovacie opatrenie nezabráni dlžníkovi nakladať so zálohom. Vzhľadom na nekorektné a podvodné správanie odporkyne, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že sa vyhýba zaplateniu svojej pohľadávky vo výške 26 000,- Eur, pričom hrozí reálne nebezpečenstvo, že odporkyňa prevedie nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa zaplateniu svojej pohľadávky, zopakoval svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. V priebehu odvolacieho konania bolo dňa 25. 05. 2023 doručené krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, podanie navrhovateľa spolu s uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 3C/24/2023-68 zo dňa 24. 05. 2023, ktorým bol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Spolu s uvedeným uznesením doručil navrhovateľ aj svoje vyjadrenie zo dňa 26. mája 2023, v ktorom zotrval na svojej argumentácii a navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, zmeniť tak, že krajský súd, ako súd odvolací nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu.
8. Odporkyňa sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa po výzve krajského súdu zo dňa 25. mája 2023 nevyjadrila.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie navrhovateľa prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § XX0 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § XX5 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § XX7 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Je však nevyhnutné, aby z návrhu boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
12. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky navrhovateľa a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, súdenú vec správne právne posúdil a zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s jeho právnymi závermi uvedenými v bode 21. napadnutého uznesenia. I keď okresný súd v napadnutom uznesení prioritne poukázal na to, že účel sledovaný navrhovateľom možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, zároveň ako dôvod pre zamietnutie jeho návrhu poukázal na to, že navrhovateľ neosvedčil, že odporkyňa má v úmysle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu. Taktiež nemožno neprihliadať na skutočnosť, že navrhovateľom predložené listinné doklady vo vzťahu k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa
mali obmedziť práva odporkyne, sa týkajú úplne inej nehnuteľnosti. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na to, že odporkyňa sa zbavuje, resp. mieni zbaviť Hotela Polianka, chaty zapísanej na LV č. XXX, okres Brezno, pre k. ú. V. I., pričom nehnuteľnosti, ktoré tvoria petit návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia sa týka rodinného domu a parciel priľahlých, súvisiacich s užívaním tohto rodinného domu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, ktorá je okrem tohto rodinného domu a priľahlých pozemkov aj vlastníčkou ďalších nehnuteľností špecifikovaných v bode 21. napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania o neodkladnom opatrení sú však nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ špecifikoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k nim nepredložil žiadne listinné dôkazy, ale ani žiadne tvrdenia, na základe ktorých by mohol mať súd za osvedčené, že sa odporkyňa má v úmysle zbaviť aj týchto nehnuteľností, resp. ich previesť či zaťažiť právami iných, tretích osôb. Ak teda okresný súd uzavrel, že neboli splnené ani podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani obava, že exekúcia bude ohrozená, rozhodol vecne správne. V tomto rozsahu sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje v zmysle ust. § XX7 ods. 2 CSP. Naviac nemožno opomenúť ani to, že je nevyhnutné rozlišovať medzi odporkyňou Ing. XX.XXX,-Eur,, ako fyzickou osobou a Ing. B.u, ako konateľkou spoločnosti Polianka, s. r. o., so sídlom V. I. 481.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom osvedčené, pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
14. V tomto smere poukazuje odvolací súd i na samotný návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sám navrhuje, aby mu bola uložená povinnosť podať žalobu o zaplatenie 30.000,- Eur, pričom v tomto smere nemá navrhovateľ žiadne obmedzenia a nič mu nebráni v jeho práve takúto žalobu podať i bez toho, aby mu bola uložená súdnym rozhodnutím. Naviac, pokiaľ ide o pohľadávku 30.000,-Eur, na ktorú navrhovateľ v konaní poukazuje, čiastočne už táto bola uhradená vo výške 4.000,- Eur, ktorú skutočnosť nerozporuje ani samotný navrhovateľ. Nemožno mať za to, že by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu v prípade, ak sám navrhovateľ považuje svoj nárok za daný, aby tento uplatnil i súdnou cestou a podal žalobu voči odporkyni, ak táto jeho pohľadávku odmieta uhradiť dobrovoľne. To ale neznamená, že v prípade, ak odporkyňa odmieta uhradiť pohľadávku navrhovateľa v celej výške dobrovoľne, vzniká bez ďalšieho nárok navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. K tomu, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené je potrebné osvedčiť, že okamžitý zásah súdu je nevyhnutný. Navrhovateľ neosvedčil ohrozenie jeho práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebola osvedčená ani jeho obava o ohrozenie exekúcie len z dôvodu, že doposiaľ odporkyňa neuhradila jeho pohľadávku dobrovoľne, o to viac, ak už čiastočne plnila. Navrhovateľ neosvedčil ani to, že by sa odporkyňa nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, mienila „zbaviť“, teda robila konkrétne kroky na ich prevod na tretiu osobu, či ich zaťaženie a podobne.
15. Otázka priority, resp. subsidiarity inštitútov neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci nie je tohto času relevantnou pre posúdenie návrhu. Navrhovateľ síce v odvolacom konaní doložil rozhodnutie Okresného súdu Brezno, ktorý rozhodol o jeho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k totožným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve odporkyne, avšak aj z tohto uznesenia ( č. k. 3C/24/2023-68 zo dňa 24. mája 2023 ) bez pochýb vyplýva, že k zamietnutiu návrhu došlo tiež s odôvodnením, že nebola preukázaná existencia jednej zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obava, že exekúcia bude ohrozená. Okresný súd ani v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/24/2023 nemal preukázané, že by sa odporkyňa „zbavovala“ svojho majetku za účelom znemožnenia vymoženia pohľadávky navrhovateľa voči nej, keď z doložených dokladov žiadne také nebezpečenstvo nevyplýva. Navrhovateľ ani v uvedenom konaní neosvedčil, že odporkyňa má v úmysle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré uviedol v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aj v uvedenej veci okresný súd mal za
preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou aj iných nehnuteľností, ďalej, že je zamestnaná, pričom výška jej príjmu predstavuje za posledné obdobie mesiaca marec 2023 sumu 1 237,52 Eur a rovnako zo správania odporkyne nemal za preukázané, že by nemala v úmysle svoj záväzok splniť, ak dňa 4. apríla 2023 sumu 4 000,-Eur navrhovateľovi uhradila. Okolnosť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vedeného v konaní sp. zn. 3C/24/2023 odôvodňoval rozhodnutie aj tým, že prebieha toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, nie je pre posúdenie odvolacích dôvodov relevantné.
16. Okresný, ako aj odvolací súd preto v prejednávanej veci mal za to, že nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ak nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie z dôvodu, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a neexistuje ani obava, že by exekúcia bola ohrozená. V tomto smere preto polemiky navrhovateľa uvedené v odvolaní vo vzťahu k tomu, či má prioritu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladné opatrenie, príp. aký účel, ten ktorý inštitút civilného procesu má, nebola pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatnou. Navrhovateľovi nič nebráni podať žalobu o zaplatenie sumy 26 000,-Eur ak má za to, že nedošlo k úhrade jeho pohľadávky dobrovoľne, avšak táto okolnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného opatrenia tak, ako je uvedené vyššie.
17. Navrhovateľ v odvolaní, rovnako ako v konaní pred okresným súdom len prezentuje všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, s ktorých by mohol vyplynúť záver o bezprostrednom nebezpečenstve, že sa odporkyňa zbavuje nehnuteľností za účelom ohrozenia alebo zmarenia splnenia jeho pohľadávky. Nebolo osvedčené, že by dochádzalo k scudzovaniu majetku odporkyne ako fyzickej osoby a už vôbec nie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, u ktorých sa neodkladného opatrenia navrhovateľ domáha. Vzhľadom na uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil s predpokladom navrhovateľa, že je osvedčená nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a naopak sa stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý správne poukázal na skutočnosť v tom smere, že ak sa aj navrhovateľ domáha zabezpečenia svojej pohľadávky oboma spôsobmi predpokladanými Civilným sporovým poriadkom a nariadenie len jedného z nich by plne postačovalo na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči odporkyni, neboli dané predpoklady pre nariadenie ani jedného z nich.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou v odvolacom konaní bola odporkyňa, ktorej však trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.