Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/157/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky D. G., bytom W., S., t. č. bytom V., J., U., XXXX-XXX U., K., zastúpenej Z.. S.D., U.., advokátom, so sídlom v G., J. XX proti odporcovi S. G., bytom W., S. XXX/X, zastúpený Z.. S. X., advokátkou, so sídlom v G., V. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. januára 2012, č.k. -223, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 361,17 Eur, do troch dní, k rukám Z.. S. X., advokátky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov bez ich povinnosti zaplatiť si finančné vyrovnanie z titulu vyporiadania BSM tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného vlastníctva odporcu prikázal 1. dvojizbový byt s príslušenstvom v G., na Ulici X. XXXX/XX, č. bytu XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 137 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v kat. území G. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 50/800 na spoločných častiach bytového domu súp. č. XXXX, spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 137 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v kat. území G., ktoré sú Správou katastra G. zapísané na LV č. XXXX, 2. zostatok úveru poskytnutého účastníkom Štátnym fondom rozvoja bývania, IČO XX XXX XXX na základe zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX vo výške 9.280,01 Eur a zostatok splátok úroku tohto úveru vo výške 817,55 Eur, 3. pôžičku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2000 vo výške 14.937,26 Eur, poskytnutú účastníkom matkou odporcu S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXX/X. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , a až 3 a . Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania boli manželmi, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k jeho úplnému vyporiadaniu dohodou nedošlo. Ku dňu zániku BSM do tohto patrili záväzky účastníkov, a to z titulu zmluvy o pôžičke voči matke odporcu a z titulu zmluvy o úvere voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Ďalej do BSM patrila jedna nehnuteľnosť, a to byt. Navrhovateľka tvrdila, že do BSM patrilo aj vozidlo, no toto bolo preukázateľne kúpené za prostriedky, ktoré do BSM nepatrili, a preto ani vozidlo do BSM nepatrilo. Zo svedeckých výpovedí S. G. a najmä V.. Y. E., K.. mal súd prvého stupňa nepochybne za preukázané, že vozidlo kúpil odporcovi jeho otec a bolo poskytnuté výlučne jemu darom. Ich svedecké výpovede

považoval za dôveryhodné a nespochybniteľné. Mal za to, že tento záver nepriamo podporuje aj vyjadrenie svedkyne O. N., matky navrhovateľky, ktorá uviedla, že auto bolo vysporiadané tak, že ostáva odporcovi. Súd prvého stupňa nespochybnil ani svedecké výpovede O. N. a F.. Z. N. o tom, že dali navrhovateľke - svojej dcére 8.000,- Sk, ktoré si od nich vypýtala na kúpu auta, no účel ich skutočného použitia bez pochybnosti preukázaný nebol. Mal za to, že aj v prípade, že by uvedené prostriedky na vozidlo skutočne použité boli, boli to prostriedky poskytnuté darom zo strany rodičov navrhovateľky, čiže na kúpu vozidla neboli použité žiadne prostriedky patriace do BSM, a preto ani vozidlo nemohlo patriť do BSM. Konštatoval, že okrem uvedeného bytu a záväzkov účastníci nemali žiadne iné veci, majetkové práva a záväzky, ktoré by patrili do BSM, a ktoré by neboli vyporiadané. Súd prvého stupňa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vychádzal zo zásady, že podiely oboch sú rovnaké. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zhodných stanovísk účastníkov mal za preukázané, že hodnota bytu patriaceho do BSM je 20.000 Eur. Uviedol, že zo zmluvy o pôžičke, z výsluchu účastníkov a z výsluchu svedkyne S. G. bolo nepochybne preukázané, že do BSM patrí aj dlh z uvedenej zmluvy vo výške 14.937,26 Eur. Z karty klienta mal za preukázané, že do BSM patrí aj záväzok účastníkov zo zmluvy o úvere voči Štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorého výška bola ku dňu rozhodovania súdu 9.280,01 Eur a zostatok splátok úroku z tohto úveru vo výške 817,55 Eur. Aktíva z BSM tak predstavujú 20.000 Eur (hodnota bytu) a pasíva 25.034,82 Eur (záväzky zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o pôžičke). Účastníci konania sa nezhodli v tom, komu majú byt a záväzky pripadnúť. Vychádzajúc zo zásad vyporiadania BSM, ale aj s prihliadnutím na účelné využitie veci, ako aj na potreby mal. O. dospel súd prvého stupňa k záveru, že jediným spravodlivým riešením je prikázanie oboch záväzkov a bytu do výlučného vlastníctva odporcu bez povinnosti navrhovateľky vyplatiť z titulu vyporiadania BSM odporcovi akékoľvek finančné vyrovnanie. Účastníci počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o úvere a zmluvu o pôžičke, na základe ktorých získali finančné prostriedky na nadobudnutie bytu a jeho vybavenia. Ani jeden z účastníkov sa o nadobudnutie bytu a ani o jeho udržanie nezaslúžil nijakým iným spôsobom. Odporca o byt prejavil iba minimálny záujem pri jeho nadobudnutí, navrhovateľka vôbec žiaden, keď si byt ani len nepozrela. Náklady za byt ani jeden z nich neuhrádzal a taktiež ani jeden z nich doposiaľ nesplácal pôžičku a ani úver. Pôžičku, ako aj náklady za byt doposiaľ hradila matka odporcu. Z tohto hľadiska je dôvodné prikázať byt do vlastníctva odporcu, pretože prejavil záujem o byt aspoň v tom, že si ho bol pozrieť, ale predovšetkým z dôvodu, že účastníci získali byt výlučne snahou rodičov odporcu a o jeho ďalšie udržiavanie sa výlučne zaslúžila matka odporcu. Pokiaľ by mal súd prvého stupňa prihliadnuť na potreby mal. O., taktiež je jediným spravodlivým riešením prikázanie bytu do vlastníctva odporcu, aj keď na čas po rozvode bola mal. O. zverená do výchovy navrhovateľky. K takémuto záveru dospel z viacerých dôvodov. Ani jeden z účastníkov neprejavil v tomto konaní záujem o byt preto, že by ho sám potreboval, alebo že by ho potreboval z dôvodu súčasných potrieb bývania maloletej. Obaja účastníci deklarovali svoj záujem vlastniť byt výlučne iba preto, aby bol k dispozícii pre ich dcéru po dovŕšení jej plnoletosti, pokiaľ sa táto vráti na Slovensko. Dcéra účastníkov v súčasnosti žije s navrhovateľkou v K. a tam aj študuje. Navrhovateľka tam má partnera, s ktorým má ďalšie dve deti. Potreba bývania mal. dcéry účastníkov v predmetnom byte tak nie je aktuálna. Navrhovateľka žije dlhodobo v K. a byt, ktorý patrí do BSM, by nemala možnosť reálne sama spravovať, starať sa oň, ani užívať. Odporca takúto možnosť má, žije a pracuje na Slovensku, aj keď jeho reálna potreba vlastniť uvedený byt za účelom uspokojenia vlastnej potreby bývania absentuje obdobne ako u navrhovateľky. Uvedené vyporiadanie BSM vo vzťahu k bytu považoval súd prvého stupňa za spravodlivé a logické aj vo vzťahu k záväzkom, ktoré do BSM patrili. Výška záväzkov účastníkov je 25.034,82 Eur. Aby do úvahy prichádzalo čo najmenšie finančné vyrovnanie z vyporiadaného BSM (tak ako to má na zreteli ustálená súdna prax), prikázal tieto záväzky do výlučného vlastníctva odporcu, pričom aj v tomto smere prihliadol na to, že mu bola prikázaná nehnuteľnosť, na ktorej nadobudnutie prostriedky slúžili. Zároveň prihliadol aj na to, že navrhovateľka nemá reálnu predstavu o spôsobe splácania záväzkov z BSM, keď sa o nich len neurčito vyjadrila, že všetko sa dá zariadiť, pričom jej deklarované majetkové a zárobkové pomery sú vo vzťahu k uvedeným záväzkom nepostačujúce na to, aby oba záväzky splnila v rozumnom čase, prípadne bez ďalšieho zadlžovania sa, resp. finančnej pomoci. Rovnako ani odporca neuviedol konkrétnu predstavu spôsobu vyrovnania záväzkov z BSM, no v prospech prikázania bytu a záväzkov do jeho vlastníctva svedčí tá okolnosť, že jeden zo záväzkov z BSM mali účastníci voči jeho matke a druhý záväzok jeho matka dobrovoľne spláca, a keďže ide o osobu blízku odporcovi, tak prichádza do úvahy a je reálna možnosť, že odporca sa bude vedieť s matkou dohodnúť na vzájomnom vyrovnaní skôr, než by tomu bolo v prípade prikázania bytu a záväzkov navrhovateľke, keď matka odporcu k nej zjavne nemá žiaden vzťah. Vyporiadanie spôsobom prikázania bytu navrhovateľke a záväzkov odporcovi by bolo podľa názoru súdu prvého stupňa

nespravodlivé, najmä s prihliadnutím na absolútny nezáujem o byt zo strany navrhovateľky počas manželstva, ako aj z dôvodu následnej potreby vysokého finančného vyrovnania navrhovateľky voči odporcovi, keď by jej aktíva z BSM prevyšovali pasíva odporcu o sumu 45.034,82 Eur. Rozdiel aktív a pasív, ktoré boli odporcovi do výlučného vlastníctva prikázané pri vyporiadaní podľa tohto rozsudku, predstavuje sumu - 5.034,82 Eur. O uvedenú sumu teda pasíva presahujú aktíva. V zmysle zásady rovnosti podielov oboch účastníkov bez zohľadnenia iných okolností by tak odporcovi patrila od odporkyne polovica uvedenej sumy na finančné vyrovnanie, t. j. suma 2.517,41 Eur. Súd však nepovažoval za spravodlivé zaväzovať odporkyňu na zaplatenie tejto sumy. Dôvodil v tejto súvislosti, že väčšiu časť pasív predstavuje pôžička zo strany matky odporcu, ktorú účastníci vôbec nesplácali, pričom podľa dohodnutej doby splatnosti a doby splátok môže byť už časť tohto záväzku premlčaná a taktiež vzhľadom na blízky vzťah odporcu a veriteľa z tejto pôžičky (jeho matky) je reálna možnosť aj iného riešenia tohto záväzku. Taktiež pri posudzovaní možnosti finančného vyrovnania prihliadol súd prvého stupňa aj na to, že dcéra účastníkov bola zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky, o ktorú sa táto stará. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že je spoľahlivo zistený skutkový stav o rozsahu majetku patriaceho do BSM a aj dostatočný podklad na jeho spravodlivé vyporiadanie, a preto nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom ďalších svedkov. Nemal za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ani konfrontáciou svedkov ohľadne poskytnutia prostriedkov na kúpu vozidla, ani listinnými dôkazmi ohľadne stavu vozidla, ani iných okolností, keďže už na základe zistených skutočností je zrejmé, že vozidlo do BSM nepatrilo. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na nich náhradu.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkala, že nesprávne posúdil skutočnosť, kto a ako sa pričinil o vznik BSM, ale aj o rodinné hospodárenie. Poukazovala na to, že odporca na pojednávaní sám pripustil, že v rozhodnom období nadmerne požíval návykové látky, čo malo za následok, že najmä navrhovateľka sa starala o vyživovaciu povinnosť mal. dcéry pochádzajúcej z manželstva účastníkov a nemala možnosť, aby s odporcom viedli spoločnú domácnosť a spoločné hospodárenie. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nepripustil vykonanie dokazovania konfrontáciou rodičov oboch účastníkov konania, a to matky odporcu a rodičov navrhovateľky, z ktorého dokazovania by vyplynulo, že tvrdenie matky odporcu sa zakladá na nepresných údajoch. Uviedla, že matka odporcu si od rodičov navrhovateľky vyžiadala finančné prostriedky, ktoré boli investované do rekonštrukcie predmetného bytu, čo jej aj bolo vyplatené. Matka odporcu disponovala s predmetným bytom, sama ubytovávala podnájomníkov, z čoho mala prospech ona a nie účastníci konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne odporca, domáhal sa potvrdenia napadnutého rozsudku. Dôvodil, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhované navrhovateľkou a podrobne zisťoval aj skutočnosť, ako sa pričinil o vznik BSM. K námietke navrhovateľky, že sa starala o vyživovaciu povinnosť spoločnej mal. dcéry, uviedol, že výživné na mal. dcéru nie je predmetom konania. Keďže účastníci sa nezaslúžili o získanie bytu ničím, súd nevyhodnocoval, ktorý z účastníkov konania sa akým podielom pričinil o získanie predmetného bytu do BSM. Uviedol, že finančné prostriedky vložené do rekonštrukcie bytu, ktoré boli vrátené rodičom odporcu rodičmi navrhovateľky, sa netýkali bytu, ktorý je predmetom BSM a predmetom jeho vyporiadania, ale bytu, v ktorom účastníci spoločne bývali po uzavretí manželstva a tento pôvodne patril tete matky navrhovateľky, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede dr. E. z pojednávania zo dňa 01.08.2011. Aj rekonštrukciu tohto bytu zabezpečoval otec odporcu, ktorú aj sám financoval, čo bol dôvod, prečo rodičia navrhovateľky vyplatili po rozvode manželstva finančné prostriedky otcovi odporcu, pretože byt bol a aj zostal vlastníctvom rodičov navrhovateľky. Potvrdil, že matka odporcu disponovala a disponuje s predmetným bytom, pretože ho výlučne sama financuje a účastníci jej v tom ničím nepomáhajú. Poprel, že by z bytu mala nejaký prospech, pretože nájomné pokrýva výlučne náklady na prevádzku bytu a aj to nie po celé obdobie trvania BSM. Poukazoval na to, že v určitom období musela matka odporcu znášať aj všetky náklady za nájomníkov, ktorí neplatili nič, t. j. znášala náklady spojené s povinnosťou nielen byt splácať, ale aj platiť zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a náklady na inkasné poplatky za služby spojené s užívaním bytu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli navrhovateľkou v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Rozsudok možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. až f) V prejednávanej veci navrhovateľka v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden z dôvodov, ktorým podľa súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie. Podľa jeho obsahu je však zrejmé, že vytýka prvostupňovému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a prípadne, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ).

Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, v dôsledku čoho vzniká nedostatok skutkových zistení, ktorý treba odstrániť.

Navrhovateľka vyčíta prvostupňovému súdu v podanom odvolaní, že nepripustil vykonanie dokazovania konfrontáciou rodičov účastníkov konania, a to matky odporcu a rodičov navrhovateľky, z ktorého dokazovania by vyplynulo, že tvrdenie matky odporcu sa zakladá na nepresných údajoch s poukazom na tú skutočnosť, že matka odporcu si od rodičov navrhovateľky vyžiadala finančné prostriedky, ktoré boli investované do rekonštrukcie bytu a tieto jej boli vyplatené.

K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa nie je daná v prípade, ak účastník navrhne vykonanie akéhokoľvek dôkazu a súd ho nevykoná, ale musí ísť o také dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť a sú teda pre rozhodnutie vo veci samej dôležité.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu však nepochybne vyplýva, že pred vyhlásením rozsudku súd prvého stupňa poučil prítomných účastníkov v zmysle o tom, že účastníci sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Na pojednávaní prítomní právni zástupcovia účastníkov a odporca uviedli, že poučeniu porozumeli a nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu tak nepochybne vyplýva, že navrhovateľka na vykonaní dokazovania konfrontáciou rodičov účastníkov pred vyhlásením rozsudku netrvala. Odvolací súd preto nevidel opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa I napriek tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani vykonanie takéhoto dôkazu konfrontáciou rodičov účastníkov by nebolo pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce, pretože pokiaľ sa mala konfrontácia rodičov účastníkov týkať preukazovania, že finančné prostriedky, ktoré si vyžiadala matka odporcu od rodičov navrhovateľky, boli investované do rekonštrukcie bytu, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, a to konkrétne zo svedeckej výpovede V.. Y. E., K.., že finančné prostriedky, ktoré mali byť investované do rekonštrukcie bytu, sa netýkali bytu, ktorý patrí do BSM účastníkov, ale boli investované do bytu, v ktorom účastníci bývali, a ktorý bol po tete

matky navrhovateľky, ktorá ho zdedila, nebol vo vlastníctve účastníkov. Aj z výsluchu svedkyne O. N., matky navrhovateľky, vyplýva, že išlo o investíciu do zariadenia a prerábky bytu, v ktorom účastníci bývali, a ktorý patril jej a jej manželovi. Uviedla, že: „Túto investíciu hradili rodičia odporcu a po ukončení manželstva matka odporcu uviedla, koľko to stálo, sumu sme jej s manželom vyplatili, neviem presne, koľko to bolo, myslím, že mám o tom nejaký doklad.“

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod podľa , jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až Odvolacím dôvodom podľa ust. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle citovaných zásad, pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické rozpory. Navrhovateľka vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočností, kto sa pričinil o vznik BSM zrejme s ohľadom na rozhodnutie, komu z účastníkov bude prikázaný byt do výlučného vlastníctva. V tejto súvislosti poukazovala na to, že sa starala o vyživovaciu povinnosť mal. dcéry pochádzajúcej z manželstva v období, keď odporca nadmerne požíval návykové látky a zároveň poukazovala na to, že matka odporcu disponovala s predmetným bytom a nie účastníci konania.

Odvolací súd preskúmal všetky vznesené námietky navrhovateľky a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že byt je potrebné prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľovi, treba považovať za správne. Súd prvého stupňa správne prihliadol k tomu, že ani jeden z účastníkov sa o nadobudnutie bytu, ani o jeho udržanie nezaslúžil nijakým spôsobom, odporca o byt prejavil minimálny záujem pri jeho nadobudnutí a navrhovateľka žiaden záujem neprejavila. Náklady za byt ani jeden z účastníkov neuhrádzal, nesplácal pôžičku a náklady za byt doposiaľ hradila matka odporcu. Účastníci získali byt výlučne snahou rodičov odporcu a o jeho ďalšie udržiavanie sa výlučne zaslúžila matka odporcu. Ani jeden z účastníkov nepotrebuje byt na riešenie potrieb svojho bývania a potreba bývania mal. dcéry účastníkov v predmetnom byte rovnako z dôvodu jej žitia v K. nie je aktuálna. Súd prvého stupňa správne prihliadal na tú skutočnosť, že navrhovateľka, nakoľko žije dlhodobo v K., by nemala možnosť reálne sama spravovať byt, starať sa oň, užívať ho, naopak, odporca takúto možnosť z dôvodu, že žije a pracuje na Slovensku, má. S prihliadnutím na absolútny nezáujem o byt zo strany navrhovateľky počas manželstva, ako aj z dôvodu následnej potreby vysokého finančného vyrovnania navrhovateľky voči odporcovi, keď aktíva z BSM by prevyšovali pasíva odporcu o sumu 45.034,82 Eur, považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa za správny. Súd prvého stupňa sa v rámci širšieho vyporiadania BSM účastníkov zaoberal aj ich dlhmi, ktoré sú pasívami BSM. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže patriť len to ( ), čo môže byť predmetom vlastníctva. Pohľadávky a dlhy do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, ale je nevyhnutné aj tieto pohľadávky a dlhy, pokiaľ vznikli za trvania manželstva a v súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom, vyporiadať analogicky podľa ust. a . Pokiaľ teda účastníci za trvania manželstva nadobudli dlhy zo zmluvy o pôžičke, zo zmluvy o úvere, bolo potrebné vyporiadať tieto pasíva podľa rovnakej zásady uvedenej v tak, že každý z účastníkov

preberá povinnosť uhradiť pasíva vzniknuté za trvania ich manželstva v jednej polovici. V súvislosti s rozhodnutím súdu v danej veci ohľadne pasív vzniknutých za trvania manželstva považuje odvolací súd za potrebné dodať, že rozhodnutie súdu vo veci vyporiadania BSM účastníkov je právne záväzné len pre účastníkov tohto konania a žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť právne vzťahy medzi účastníkmi konania a tretími osobami, v danej veci medzi účastníkmi a ich rodičmi. Postup súdu prvého stupňa je aj v tomto smere jasne a zrozumiteľne vysvetlený v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 353,54 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, tak ako boli tieto právnym zástupcom odporcu uplatnené. Odvolací súd nemohol prekročiť výšku uplatnených trov i napriek tomu, že podľa , , vyhlášky č. by odporcovi z predmetu konania patrila odmena za 1 úkon vo výške 386,74 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .