Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-190-2012.pdf
PDF · 112.61 KB
No categories available
17P/190/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky H. X., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. XX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Hlavná 6 a otca Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., J. XX/XX, zast. JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o návrhu otca na úpravu styku otca s mal. dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku od soboty od 10,00 hod. do nedele do 15,00 hod., každý rok počas Veľkonočnej nedele od 10,00 hod. do 18,00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10,00 hod. do 7.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 7.8. do 18,00 hod. a každý rok dňa 25.12. od 10,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne a včas pripraviť, otec je povinný dieťa vyzdvihnúť a odovzdať v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa.
Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Galanta pod č. k. 12P/8/2006 - 470 zo dňa 5.5.2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č. k. 9Cop/18/2011 - 501 zo dňa 26.7.2011.
odôvodnenie:
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
V danom prípade súd rozhodol čiastočným rozsudkom, t.j. rozhodol iba o časti predmetu konania (časti petitu, ktorý bol uplatnený s tým, že o zvyšku - o zvýšení výživného rozhodne konečným rozsudkom) a to o úprave styku otca s mal. dieťaťom, nakoľko v tejto časti bolo vykonané dokazovanie, ďalšie dôkazy navrhnuté neboli, pričom o zvýšení výživného nebolo možné rozhodnúť pre návrhy matky na doplnenie dokazovania.
Otec svojim návrhom doručeným súdu dňa 13.6.2012 žiadal úpravu styku otca s mal. dieťaťom, nakoľko po rozvode manželstva rodičov dieťaťa styk otca a dieťaťa zostal upravený len v minimálnej miere (každú párnu nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod.), takýto rozsah nepostačuje na rozvíjanie vzťahu otca a dieťaťa. Navyše otcovi sa v novom manželstve narodili už dve deti, preto dcéra H. by si mala budovať vzťah aj so súrodencami. Otec má za to, že matka dieťaťu bráni v širšom styku, terajší rozsah neumožňuje otcovi s dieťaťom podnikať dlhšie výlety a tráviť s ním dostatok času.
Otec dieťaťa nesúhlasí s doterajšou úpravou styku, navrhoval preto styk upraviť na každý párny týždeň v roku od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý rok počas Veľkonočnej nedele od 9,00 hod. do 18,00 hod., každý rok počas letných prázdnin prvý júlový a prvý augustový týždeň od 9,00 hod. prvého dňa do 18,00 hod. posledného dňa a každý rok dňa 25.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod.
Matka podala dňa 18.2.2013 návrh na zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 66,39 eur na sumu 250,- eur mesačne. V tomto smere súd vykonal dokazovanie, ktoré však stále neumožňuje rozhodnúť o výške výživného, preto sa v ďalšom odôvodnení súd bude venovať len úprave styku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom ako aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/8/2006, vypočul rodičov mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, prokurátorku Okresnej prokuratúry, svedkov, mal. dieťa a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. 12P/8/2006 - 470 zo dňa 5.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.9.2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. 9CoP/18/2011 - 501 zo dňa 26.7.2011, súd upravil styk otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v Športovej hale RELAX, Mlynárska 2, Sereď počas šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a následne každý párny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne a včas pripraviť a v určenom čase ho otcovi pred svojím bydliskom odovzdať a otec je povinný v upravený čas na rovnakom mieste maloleté dieťa matke vrátiť. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 7C 107/02 - 159 zo dňa 23.6.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 23Co 190/04 - 205 zo dňa 15.11.2004 v časti rozsahu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
V uvedenom konaní matka žiadala zákaz styku otca s mal. dcérou z dôvodu podozrenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa zo strany otca. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že do konania pribral znalca z odboru klinická psychológia detí, PhDr. Z. S., ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č. 26/2007 zo dňa 28.12.2007. V závere znaleckého posudku znalkyňa skonštatovala, že citový vzťah maloletej k otcovi je svojim spôsobom vnútorne poznačený diskomfortným vzťahom a vzájomným akcentovane kritickým postojom samotných rodičov, čo do značnej miery súvisí s problémom referencií dieťaťa o sexuálne ladenom správaní otca. Na jednej strane je patrná fascinácia otcovskou autoritou, čo je podfarbené v interakcii s ním odbrzdeným správaním, ktoré v sebe nesie prvky predvádzania sa a snahy dosiahnuť uspokojenia svojej potreby manipulovať s ním, ale aj presvedčiť ho o svojom záujme o neho, na strane druhej je predsa len ovplyvnená neakceptujúcim postojom zo strany prostredia, v ktorom žije a čo sa manifestuje predovšetkým v jej prezentácii v čase, keď otec nie je prítomný a najmä pred matkou. Citový vzťah otca k maloletej je nepochybne pozitívny, zároveň v sebe zahŕňa aj snahu byť jednoznačne akceptovaný ako plnohodnotný rodič, ktorý nevykazuje žiadne neštandardné prvky spávania sa vo vzťahu k maloletej tak, ako to tvrdí matka. Otec netrpí duševnou poruchou v zmysle sexuálnej pedofilnej deviácie tak, ako to hodnotili v trestnom konaní znalci. Aktuálne psychologické aj psychiatrické nálezy nemôžu jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť prípadné neadekvátne sexuálne správanie otca k maloletej v minulosti. Dieťa má nepochybne značnú fantáziu, pomocou ktorej dokresľuje realitu a je teda u nej ťažké oddeliť to, čo je realita a to čo si vyfabulovala. V tomto kontexte sa teda dieťa stáva málo vierohodným svedkom. V aktuálnom psychickom obraze znalkyňa nenachádza znaky psychosexuálnej traumatizácie. Zároveň uviedla, že zákaz styku by do budúcnosti mohol evokovať u dieťaťa príležitosť k tomu, že by sa jej vzťah s otcom mohol v budúcnosti stať nástrojom k manipulácii s matkou. Zo psychologického ani psychiatrického hľadiska sa nedá ani potvrdiť, ale ani vylúčiť, že k inkriminovaným udalostiam v určitej miere mohlo dôjsť, rozhodne nie však v takom rozsahu, ako o tom dieťa referuje. Styk znalkyňa odporučila obmedziť vymedzením frekvencie aj času bez prenocovania. Znalkyňa zotrvala na svojom znaleckom posudku aj na pojednávaní a uviedla, že napriek svojej dlhoročnej praxi znalkyne nemôže vylúčiť ani potvrdiť, že došlo k nejakému incestnému zážitku u maloletej. U maloletej H. ide o veľmi špecifické a problémové dieťa, ktoré dokáže fabulovať skutočnosti, ktoré nesúvisia s realitou.
I napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu matka dieťaťa navrhla vo veci vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd následne do konania pribral znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia PhDr. H. E., ktorá vo veci vypracovala kontrolný znalecký posudok č. 59/2008 zo dňa 31.12.2008.
V závere znaleckého posudku znalkyňa okrem iného uviedla, že citový vzťah maloletej k otcovi je v podstate pozitívny, uvedomuje si však zo strany matky a jej rodiny opatrnícky, protektívny postoj, vie, že otcovo sexuálne ladené správanie, o ktorom v rodine referovala, je negatívne hodnotené, sociálne neakceptované. Na úrovni verbalizácie sa stotožňuje s matkiným postojom, kriticky sa stavia k tomu, že jej ukazoval „pipíka“. Na druhej strane pri osobnom stretnutí s ním preukazuje spontánnu radosť zo stretnutia, s potešením reaguje na jeho „vtipy“, akceptuje, že sú obaja „srandisti“. V jeho prítomnosti neprežíva úzkosť, strach. Rodičovské správanie otca má znaky nezrelosti. Dieťa aktuálne nejaví znaky sexuálne zneužívaného dieťaťa. Zhodne s vyjadrením znalkyne S. neboli zistené znaky psychosexuálnej traumatizácie. Aktuálne dieťa súhrnne vyjadruje svoje zážitky vo výroku: „Ukazoval mi pipíka.“ Viac detailov, na rozdiel od predchádzajúcich vyšetrení, neuviedlo. Pokiaľ by sa sexuálna manipulácia udiala, nespájala sa s agresívnym prístupom, dieťa teda nebolo traumatizované. Posudzujúc všetky vyjadrenia, referencie dieťaťa, ktoré sú uvedené v trestnom spise, možno v zhode s predchádzajúcim posudkom uvažovať, že bez osobného zážitku by dieťa asi ťažko mohlo tak detailne referovať o niektorých skutočnostiach. V priebehu znaleckého vyšetrenia v komunikácii s dieťaťom sa u otca neprejavili poruchy sexuálneho správania, taktiež v správaní otca v interakcii s maloletou nebolo cítiť sexuálne ladenie. Styk otca s maloletou H. nie je vhodné zakázať. Obmedzenie styku by bolo vhodné v tom zmysle, aby dieťa u otca neprespávalo. Uvedené závery znaleckého posudku znalkyňa potvrdila aj na pojednávaní dňa 8.9.2009.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.2.2011 o styku otca s maloletou súd zistil, že otec sa v období do 15.7.2010 do 24.2.2011 stretol s dcérou celkom 18 krát, pričom stretnutia sa realizovali vo štvrtky na pôde úradu práce. Z dôvodu neprítomnosti maloletej sa stretnutia neuskutočnili v rozhodnom období 15 krát. Zo správy bolo ďalej zrejmé, že stretnutia otca s dcérou prebiehali väčšinou spontánne, otec nosil dcére rôzne sladkosti, púšťali si pesničky na mobilnom telefóne, rozprávali sa o škole, krúžkoch a o rodine. Maloletá bola na stretnutiach uvoľnená, celé stretnutia pôsobili dojmom stretnutí dvoch kamarátov.
Z vykonaného dokazovania, ako aj v trestnom konaní, mal súd za jednoznačne preukázané, že zo strany otca nedošlo k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa, dieťa má k otcovi jednoznačne pozitívny vzťah. Keďže od septembra 2011 prebiehal styk otca s dieťaťom najskôr na pôde Úradu práce, neskôr za prítomnosti matky a následne už bez prítomnosti tretej osoby, otec žiadal svojím návrhom rozšírenie styku s odôvodnením, ako je popísané vyššie.
Súd v tomto konaní vo veci vypočul aktuálneho partnera matky mal. dieťaťa (S. J.) a manželku otca mal. dieťaťa (D. X.) a zistil, že mal. dieťa sa aktívne venuje športovaniu - hádzanej, tréningy má aj počas týždňa po škole. Dieťa doposiaľ nikdy nemalo záujem ukončiť styk s otcom skôr, ako je stanovené rozsudkom súdu, dieťa má s manželkou svojho otca pozitívny vzťah, veľmi pozitívny vzťah má k svojim súrodencom, najmä k sestre Q., (pozn. brat O. N. je narodený XX.X.XXXX, je príliš malý), manželka otca dieťaťa vníma Katarínu ako veľmi milé, bezprostredné dieťa. Mal. Q. je na H. naviazaná. Otec a jeho manželka nikdy H.J. nenútia k stretávaniu, nikdy by jej nebránili, keby chcela styk predčasne ukončiť. Všetko ponechávajú na jej vôli. Dieťa s otcom často srandujú, obaja sú vtipkári. Rodina otca dieťaťa pozná obľúbené H. jedlá, predmety v školy, vypĺňa jej voľný čas v rámci úpravy styku návštevami ZOO, nakoľko dieťa má rado zvieratá. Otec dieťaťa si stavia rodinný dom, v ktorom postavil aj izbu pre mal. H..
Súd vypočul aj maloleté dieťa a zistil, že je primerane na svoj vek rozumovo vyspelé, bezprostredné, počas výsluchu však dieťa spontánne odpovedalo na otázky týkajúce sa školy, kamarátov, záľub, avšak pri otázkach týkajúcich sa rodičov bolo zjavne nervóznejšie. Dieťa sa vyjadrilo, že oboch súrodencov má veľmi rado. Rada sa venuje športu. S otcom sa chce stretávať v sobotu a chvíľu aj počas týždňa. Angličtinu sa s ňou učí otcova manželka, ako aj s inými úlohami.
Matka pred súdom viackrát zdôraznila, že nebráni dieťaťu v styku s otcom aj mimo súdom stanovený čas, ktoré tvrdenie sa však vo svetle svedectva D. X. a mal. dieťaťa javí ako len účelové a nepravdivé. D. X. sa vyjadrila, že keď stretne dieťa počas týždňa na ulici, dieťa je nervózne, či ju neuvidí matka alebo pán J., ako sa spolu rozprávajú, neskôr samotné dieťa uviedlo pri výpovedi, že by sa s otcom chcela stretávať aj počas týždňa, čo by neuviedla, pokiaľ by jej v tom nebolo bránené. Navyše matka vymazala dieťaťu z mobilného telefónu číslo na D. X., aby sa nemohli kontaktovať. Vo vzájomnej súvislosti týchto dôkazov potom vyplýva, že dieťa sa nemôže mimo stanovený čas s otcom a jeho rodinou stýkať, čím
matka nerešpektuje vôľu dieťaťa. Súd skonštatoval aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 1.8.2013, že dieťa v otázke úpravy styku odpovedalo tak, ako sa od neho očakáva.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi negatívne (matka sa dokonca vyjadrila na adresu otca, že je to pedofil) a v zmysle záverov znaleckých posudkov a ústnych výpovedí znalcov vyplýva, že takýto postoj matky k otcovi sa prenáša aj na dieťa a ovplyvňuje jeho názor a náhľad na otca. Dieťa ešte nie je vo veku, kedy si nezávisle od výchovného prostredia vie vytvoriť svoj objektívny názor na vec a najmä na otca (v tomto smere mu to potrvá ešte 2-3 roky). Matka sa však nevie odosobniť od problémov medzi rodičmi tak, aby svoju nenávisť voči otcovi, aj keď len čiastočne, neprenášala na dieťa. Uvedené je však v rozpore s rodičovskými právami, naopak, matka je povinná vplývať na dieťa pozitívne, aby bola nápomocná pri zlepšovaní a budovaní vzťahu medzi otcom a dcérou a to napríklad aj tým, že dieťa bude navštevovať otca kedykoľvek bude chcieť, teda aj mimo súdom stanovený čas. Konanie matky môže tak negatívne ovplyvniť aj budúci partnerský život dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa nie je nástrojom boja medzi rodičmi, ale je to samostatná bytosť, ktorá má právo budovať si vzťah k rodičom na základe vlastného uváženia, prežitých skúseností, citovej naviazanosti ako aj k svojim ďalším súrodencom. Prenášanie negatívnych pocitov k otcovi z matky na dcéru nie je v záujme dieťaťa. Navyše, z praxe súdu možno konštatovať, že vo vyššom veku sa takto ovplyvňované deti samé rozhodnúť zotrvať v domácnosti u druhého rodiča (v danom prípade u otca) a tieto negatívne postoje sa potom obrátia voči rodičovi, ktorý ich na dieťa prenášal.
Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb.
V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 8 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
Podľa článku 9 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Podľa článku 18 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
V každom prípade rozhodovania súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je prioritou záujem maloletého dieťaťa. Súd sa musí predovšetkým snažiť vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča, pričom zvláštny význam je daný záujmu maloletého dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča. Predmetná korelácia záujmov rodiča a maloletého dieťaťa za súčasného priorizovania záujmu maloletého dieťaťa neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.
Nemožno rozporovať, že by vyrastanie v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky, v ktorom jeho výchova smeruje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto záujem dieťaťa pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť nielen v ochrane fyzického (pred fyzickým útokom napr. vo forme bitia, kopania) a psychického (napr. z dôvodu vytesnenia si a následného nepripomínania si negatívnych zážitkov vo vzťahu k rodičovi) zdravia maloletého (čo bolo obsahom pojmu "záujem zdravia maloletého dieťaťa" ako kritéria vyplývajúceho z predchádzajúcej právnej úpravy), ale aj v dôsledku jeho ochrany pred možnou neurotizáciou a chronifikovaním až psychotizáciou dieťaťa z dôvodu styku s druhým rodičom, resp. ako ochrana maloletého dieťaťa pred rodičom, ktorý je pre neho nevhodným životným príkladom, napr. ak by ohrozoval mravnosť maloletého dieťaťa, z dôvodu svojho sociálneho úpadku alebo preberania negatívnych vzorov správania, neprijateľných postojov a reakcií k blízkym osobám či skupinám a pod. v danom prípade bolo preukázané, že matka dieťaťa predstavovala pre dieťa takú hrozbu, ktorá v čase rozhodovania bola dôvodom na zákaz styku.
Nemožno odignorovať tiež konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva v tom smere, že možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.
Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti. Školská dochádzka sama osebe nemôže byť dôvodom na výrazné obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré je v osobnej starostlivosti matky. Je nevyhnutné zaoberať sa širšími okolnosťami spojenými s touto novou skutočnosťou a ich dopadom na maloletého. Nástup dieťaťa do školy môže naopak vyžadovať, aby sa na výchove maloletého výraznejšie podieľal aj vzdelaný otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskou prácou a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii [rozhodnutie II. ÚS 363/03 (ÚS ČR) z 20. januára 2005].
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.
Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je hodnotenie konkrétnych okolností prípadu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že vzťah medzi otcom a dieťaťom je možné hodnotiť ako pozitívny.
V každom prípade rozhodovania súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je prioritou záujem maloletého dieťaťa. Nemenej dôležitým je v konaní zistenie názoru maloletého dieťaťa, poukazom na § 100 ods. 3 O.s.p., § 43 ods. 1 ZR. Názoru maloletého dieťaťa, ktoré je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné ho vyjadriť, súd bude venovať značnú pozornosť, avšak v konečnom dôsledku je v jeho dispozícii korigovať predstavy a vyjadrené názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho vhodné a čo nie. V prejednávanom prípade súd zisťoval názor dieťaťa.
Súd sa stotožňuje s vyjadrením prokurátorky Okresnej prokuratúry, že dieťa si síce vyžaduje styk s otcom len v sobotu a niekedy počas týždňa, avšak nie je schopné úplne objektívne posúdiť všetky súvislosti. Dieťa nikdy neskúsilo zostať u otca počas celého víkendu a prespať u neho, preto sa nevie relevantne vyjadriť, či je preň vhodná aj takáto úprava. Súd rozhodol v súlade s návrhom otca a prokurátorky Okresnej prokuratúry a to aj s ohľadom na to, že upraviť styk počas týždňa je nevykonateľné z dôvodu tréningov dieťaťa počas pracovného týždňa a plnenia si školských povinností, preto styk upravil na víkendy a prázdniny.
Samozrejme obaja rodičia sú povinní rešpektovať vôľu dieťaťa a styk korigovať aj s ohľadom na zápasy dieťaťa počas víkendov.
Ďalej sú rodičia povinní rešpektovať vôľu dieťaťa, pokiaľ sa dieťa chce a bude mať čas sa stretávať s otcom aj počas týždňa, matka je povinná toto dieťaťu umožniť, resp. otec je povinný dieťaťu umožniť vrátiť sa k matke, pokiaľ dieťa nebude maž záujem uňho prespať.
Súdom upravený styk je len základnou formou, pokiaľ dieťa bude mať záujem stýkať sa s otcom a jeho rodinou viac, či menej, je nutné jeho vôľu absolútne rešpektovať a treba mať na zreteli, že je právom dieťaťa sa stýkať s oboma rodičmi, ktorí sú povinní obaja sa podieľať na jeho výchove a nie jeho povinnosťou.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru a názoru, že je nevyhnutné rozšíriť styk dieťaťa s otcom, nakoľko od poslednej úpravy je dieťa staršie, mnohé veci vníma inak, pričom vzťah otca a dcéry nemôže napredovať, pokiaľ sa budú stýkať len 18 hodín (!) v mesiaci. Navyše mal. H. pribudli dvaja súrodenci, preto je nevyhnutné zabezpečiť aj styk s nimi, aby došlo k budovaniu súrodeneckých väzieb, keď mal. H. sa vyjadrila, že má veľmi rada svojich súrodencov.
Súd poukazuje na ustanovenie § 25 ods. 4 ZR, ktoré upravuje osobitný druh zmeny pomerov spočívajúci v skutočnosti, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený v § 25 ods. 1 a 2, v takomto prípade súd môže aj bez návrhu zmeniť nielen rozhodnutie alebo dohodu o úprave styku, ale aj rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Obaja rodičia by si mali uvedomiť najlepší záujem dieťaťa, dieťa nevťahovať do vlastných rozporov a umožniť dieťaťu presadzovať a najmä realizovať vlastné záujmy vo vzťahu k obom rodičom.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd nerozhodoval, pretože vo veci bolo rozhodnuté len čiastočne, o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.