Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/138/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: FLASHAUTO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Timonova č. 4, IČO: 36 188 557, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom v Košiciach, Františkánska č. 3, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave 26, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408, zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom v Košiciach, Floriánska č. 17, o zaplatenie 543,60 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.1.2011 č.k. -159 takto

rozhodol:

Z r u š u j e medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou z 31.7.2009 domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 543,60 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že pre poškodených O. Y., O. P., W. A. W. A.. A. L. vykonal opravu ich motorových vozidiel, žalovaný ako poisťovateľ poškodených, ktorý likvidoval ich poistné udalosti mu ako opravcovi priamo uhradil poistné plnenie, avšak v rozsahu nižšom, ako činili náklady na opravu a rozdiel medzi nákladmi na opravu a poskytnutým poistným plnením po odrátaní zmluvne dojednaných spoluúčastí predstavuje žalovanú pohľadávku. Svoj nárok žalobca uplatňoval z titulu právneho vzťahu poukážky (535 a nasl. ).

Súd prvého stupňa preskúmavaným medzitímnym rozsudkom návrh (žalobu) čo do základu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby došlo k založeniu právneho vzťahu z poukážky. K vzniku poukážky medzi žalobcom ako poukazníkom, poškodenými ako poukazcom a žalovaným ako poukázancom nedošlo, lebo v úkonoch účastníkov chýbajú predpoklady vzniku tohto právneho vzťahu vo forme dohody zmluvných strán a chýba písomný právny úkon ( ), ktorým by žalovaný poukážku prijal a vznikol právny pomer medzi žalobcom a žalovaným. „Splnomocnenie“, z ktorého žalobca vyvodil vznik záväzkového vzťahu z titulu poukážky je právny úkon, ktorým poistení splnomocnili žalovaného k vyplateniu škody a zároveň splnomocnili žalobcu na nahliadnutie do príslušnej poistnej dokumentácie a ďalšie súvisiace úkony týkajúce sa škody na motorovom vozidle. Naviac pohľadávky na náhradu škody boli poškodenými postúpené na spoločnosť Servisexperta s.r.o. zmluvami o postúpení pohľadávok. V konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda také právne postavenie žalobcu vyplývajúce z hmotného práva, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si rozdiel medzi poistným plnením a skutočne vynaloženými nákladmi na opravu motorového vozidla. Vyriešenie otázky opodstatnenosti základu nároku žalobcu je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, preto podľa rozhodol medzitímnym rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. ,

t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukazoval na to, že čiastočným plnením žalovaného na jeho účet, a to v súlade s poukazom poškodeného obsiahnutým v splnomocnení, došlo zo strany žalovaného k prijatiu poukážky. Aj iba čiastočným plnením poukázanca na výzvu poukazníka dochádza k prijatiu poukážky a tým zároveň k vzniku priameho nároku poukazníka voči poukázancovi. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorý s poukazom na znenie uzavrel, že v úkonoch žalovaného chýba písomný právny úkon, ktorým by prijal poukážku. Súd prvého stupňa opomenul, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v každom jednotlivom prípade žalovaný zaslal poškodeným (splnomocniteľom) oznámenie o poistnom plnení, v ktorom uviedol výšku poistného plnenia poukázanú priamo na jeho účet (na účet žalobcu) v súlade s poukazom obsiahnutým v splnomocnení. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon, ktorým žalovaný prijal poukaz na plnenie poistného plnenia priamo jemu bol uskutočnený v písomnej forme v súlade s , ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami. V konaní je aktívne legitimovaný a tým je daný odvolací dôvod, ktorý uplatňuje.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (, ) a dospel k záveru, že napadnutý medzitýmny rozsudok je potrebné zrušiť.

Podľa ust. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že súd má v zásade vždy rozhodnúť konečným rozsudkom. Pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom (o základe nároku) je rozhodujúce hľadisko hospodárnosti a prichádza do úvahy v prípade záveru súdu, že nárok čo do základu je opodstatnený, avšak zistenie výšky prípadného nároku bude náročné resp. nákladné, poprípade vtedy, ak súd dospeje k záveru, že zodpovednosť žalovaného je daná len v určitom rozsahu a je v súlade so zásadou hospodárnosti o výške nároku rozhodnúť až v konečnom rozsudku na základe právoplatne určeného rozsahu zodpovednosti žalovaného. Dôvody pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom však nie sú dané v prípade záveru súdu prvého stupňa, že základ nároku nie je (vôbec) daný. V takomto prípade je namieste žalobu zamietnuť, lebo rozhodnutie o výške nároku už neprichádza do úvahy.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne pokiaľ medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu čo do základu. Jeho rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom je zmätočné, keďže konečným rozsudkom vo veci by už mohol len (duplicitne) žalobu zamietnuť.

Odhliadnuc od uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyplýva to aj z právnej úpravy , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, resp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

V posudzovanej veci ide o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok z poukážky ( a nasl. ), k účinnosti ktorej (ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa) sa vyžadujú tri právne úkony a to dohoda medzi poukazcom a poukazníkom, dohoda medzi poukazcom

a poukázancom a jednostranný právny úkon poukázanca adresovaný poukazníkovi - prijatie poukážky. Žalobca účinnosť poukážky a tým aj svoju aktívnu legitimáciu vo veci vo vzťahu k tretiemu z uvedených právnych úkonov (prijatiu poukážky) odôvodňoval o.i. aj poukazom na to, že žalovaný zasielal poistné plnenie na jeho účet, čím došlo k akceptácii poukážky (prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 3.2.2010, ako aj dňa 25.1.2011). Poukazoval tiež na to, že právne úkony vyžadované k účinnosti poukážky si nevyžadujú písomnú formu (t.j. môžu byť uskutočnené akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci prejaviť). Odôvodnenie napadnutého medzitýmneho rozsudku na takto nastolené otázky žalobcu nedáva odpoveď a teda dostatočne neobjasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.

Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia znamená, že konanie je postihnuté vadou podľa ust. , lebo dôsledkom tohto nedostatku je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je preto vždy dôvodom na jeho zrušenie odvolacím súdom.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. zrušil napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť hore vytýkané pochybenia, náležite sa vyporiadať so skutkovým a právnym základom svojho rozhodnutia a pri rešpektovaní podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku znovu o veci rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.