Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/139/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Véghovou, v právnej veci navrhovateľa : O. A., nar. X.XX.XXXX, K. A., R. Č.. XXX/X v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslavom Repkom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Leškova č. 3A, proti odporkyni : W. A. rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Y. Č.. XXX/XXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, so sídlom v Senci, Lichnerova č. 22, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. O. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, takto

rozhodol:

Súd manželstvo O. A. nar. X.XX.XXXX a W. A. rod.C. nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v A.Č., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sládkovičovo, vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XX rozvádza.

Súd maloletého O. A. nar. XX.X.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka W. A. a otec O. A. sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždenných intervaloch. Ako prví je v zmysle tohto rozsudku povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť otec a to v období od nedele predchádzajúcej prvému párnemu kalendárnemu týždňu, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu o 18.00 hod.

Otec je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

Každý z rodičov bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd výživné na maloleté dieťa neurčuje.

Každý z rodičov je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom v ten týždeň, v ktorom mu maloletý nie je zverený do osobnej starostlivosti bez obmedzenia.

Maloleté dieťa bude mať trvalé bydlisko na adrese Sládkovičovo, Školská 197.

Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 2.5.2012 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, ktoré je už len čisto formálne a neplní žiadnu zo spoločenských funkcií ktoré má na mysli zákon o rodine. Uviedol, že manželstvo s odporkyňou bolo spočiatku harmonické, potom medzi nimi začali vznikať hádky z dôvodu ich zlej finančnej situácie. Popri práci si musel nájsť ďalšiu prácu, aby dokázal rodinu zabezpečiť. Po dohode s odporkyňou popri dvoch zamestnaniach začal podnikať s tým, že sa na čas uskromnia. Odporkyňa mu však nepomáhala, užívala si. Po narodení ich dieťaťa mu prestala venovať, bránila mu so synom sa stýkať. Každý deň prichádzal z práce o 16.00 hod., nakoľko vedel, že dieťa v tomto čase vstáva, ale ani odporkyňu ani dieťa doma nikdy nenašiel. V dome však bola strašná špina, neporiadok, bolo nenavarené. On žiadal odporkyňu, aby sa zdržiavala aj s dieťaťom doma, keď príde z práce, nech poupratuje a navarí, čo sa však nestalo. Neskôr sa dozvedel, že odporkyňa v ich okolí o ňom šíri rôzne nepravdy a klamstvá. Keďže únik peňazí v domácnosti bol enormný, žiadal odporkyňu, aby mu ukázala vyplatené účty, vždy mu však povedala, že šeky vyhodila. Po nejakom čase zistil, že odporkyňa má v kúpeľni telefón, ktorý je pripojený na internet a cez internet si dohadovala rande. Keď sa jej pýtal, čo to znamená, tak ho fyzicky aj psychicky napadla. Povedala, že to je jej súkromie a jeho do toho nič. Po niekoľkých dňoch jej volal jeden z jej milencov s ktorým sa za jeho prítomnosti o tom, ako to má rada a opisovala veci ako to robila v ich spálni. Žiadal ju, aby s tým prestala, že začnú všetko riadne od začiatku, ona to však neurobila. On v decembri 2011 nadviazal inú známosť, z ktorej pochádza mal. dieťa. Dieťa pochádzajúce z ich manželstva navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti ich oboch ako rodičov v týždňových intervaloch.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Potvrdila, že medzi nimi ako manželmi došlo k vzájomnému odcudzeniu, ona pred štyrmi rokmi navrhovateľa podviedla, k čomu sa priznala. Navrhla vyhľadať pomoc psychológa na udržanie manželstva, čo navrhovateľ odmietol. Navrhovateľ sa začal voči nej správať agresívne, viackrát ju fyzicky napadol a vulgárne jej nadával. Všetky tieto útoky navrhovateľa boli za prítomnosti mal. dieťaťa, ktoré sa v noci pravidelne zobúdza a vykrikuje zo sna. Uviedla, že od 30.4.2012 nežijú v spoločnej domácnosti s odporcom, ktorý má inú známosť, preto s návrhom na rozvod súhlasí. Nesúhlasí s tým, aby mal. dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko navrhovateľova priateľka má dve mal. deti, majú spoločné dieťa a maloletý by bol už štvrtým dieťaťom v ich domácnosti.

Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu navrhla mal. dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia , nakoľko komunikácia medzi rodičmi dieťaťa nefunguje a v danom prípade nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo na prospech dieťaťa.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - sobášny list účastníkov a rodným listom mal. dieťaťa, zárobkami účastníkov konania, výsluchom znalca, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu A., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XX. Počas manželstva sa účastníkom konania narodil dňa XX.X.XXXX syn O...

Účastníci počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v A., Y. Č.. XXX/XXX, preto miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná veta za bodkočiarkou

Navrhovateľ je národnosti slovenskej, odporkyňa je tiež národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo druhé. Navrhovateľ má stredoškolské vzdelanie s maturitou, odporkyňa taktiež stredoškolské s maturitou.

Z výsluchu navrhovateľa mal súd za zistené, že manželstvo neplní svoj účel, keď manželia žijú oddelene od 30.4.2012. Od uvedenej doby spolu nekomunikujú, intímne sa nestýkajú. Obaja sa navzájom od seba citovo odcudzili a nemienia manželské spolužitie obnoviť.

Navrhovateľ má priemerný čistý mesačný zárobok 392,56 EUR, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, odporkyňa má priemerný čistý mesačný zárobok 312,81 EUR, je bez ďalšej vyživovacej povinnosti.

Podľa čl. 1 základných zásad o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.

Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.

V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom za dôvod rozpadu manželstva súd považuje povahové nezhody. Manželstvo účastníkov od apríla 2012 neplní ani jednu svoju funkciu Aj keď z manželstva pochádza mal. dieťa, nie je v rozpore s jeho záujmami rozvod manželstva, nakoľko navyše manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali syna.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu, súd do konania pribral znalca v osobe PhDr. Kamila Činovského, PhD, ktorý pre účely súdu vypracoval znalecký posudok na záveroch ktorého v plnom rozsahu zotrval i na pojednávaní. Znalec uviedol, že vzájomný vzťah medzi rodičmi vplýva veľmi negatívne na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa a narúša jeho integritu v psychosomatickej oblasti. V situácii bez matky dieťaťa nedochádza medzi synom a otcom ku konfliktom. Otec sa dokáže o dieťa postarať, otcove správanie a konanie vtedy vplýva kladne na duševný a rozumový vývin dieťaťa. Matkina emocionalita k dieťaťu je výrazne empatická, konanie a právanie matky bez prítomnosti otca dieťaťa má kladný vplyv na duševný a rozumový vývin dieťaťa. Konfliktogénne a stresujúce sú pre dieťa najmä vzájomné vzťahy medzi rodičmi. Maloletý má kladný emočný vzťah k obom rodičom, lebo nemá významnejšie negatívne skúsenosti, keď je s otcom sám. Maloletý vníma agresivitu navrhovateľa voči odporkyni ako nespravodlivú s prežívaním hrôzy. Maloletý počas fyzických útokov na odporkyňu sa správa s pocitom zúfalstva, že ju nemôže ochrániť, snaží sa verbálne zastaviť útok. Svoju osobu ochraňuje pred týmto stresom a traumou tak, že nechce krik počuť, zapcháva si uši, ujde do druhej izby. Útoky navrhovateľa majú negatívny vplyv na maloletého v zmysle dezintegrácie vyvíjajúcej sa osobnosti. Znalec napriek tejto skutočnosti navrhol dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko dieťa túži byť s oboma rodičmi a pokiaľ sa rodičia budú vedieť zdržať vzájomných invektív len na čas kým si dieťa odovzdajú, bude striedavá osobná starostlivosť v prospech dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 2 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odsku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne čl. 29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa a , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..

Súd si pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti si osvojil záver znaleckého posudku. Obaja rodičia majú vytvorený k dieťaťu kladný vzťah, dieťa oboch rodičov má rado, otec dieťaťa nikdy na dieťa svoje útoky nezameral a dieťa samo prejavilo záujem byť s oboma rodičmi. Treba poukázať i na tú skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť fungovala i v minulosti s jednodňovým striedaním dieťaťa., preto súd v tejto časti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku..

Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že príjem rodičov mal. dieťaťa je približne rovnaký a dieťa zveroval do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakých intervaloch, vyživovaciu povinnosť rodičom neurčil.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.:

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.