Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/33/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2013, v trestnej veci proti obžalovanému E. C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.07.2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolania obžalovaného E. C. a okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného E. C. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 5.9.2011 v čase okolo 20.00 hod. v K., doma v kuchyni bytu na ul. E. č. XX, vyčítal neveru s iným mužom svojej družke S. S., pričom ju viackrát otvorenou dlaňou ruky udrel do ľavej časti hlavy, vulgárne jej nadával a slovne sa vyhrážal, že jej ublíži, ak ho opustí, že neodíde po svojich a potom dňa 11.9.2011 v čase okolo 02.30 hod. sa S. S. zobudila na to, ako ju obžalovaný E. C. škrtí a opäť sa vyhráža zabitím, čím takto svojím konaním u S. S., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom C., ul. Q. č. XX/XX, vzbudil obavu o jej život a zdravie.

Uložil mu za to podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. peňažný trest vo výške 160 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie okresný prokurátor do uloženého trestu a obžalovaný E. C. proti celému rozsudku okresného súdu.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že jeho konanie vo vzťahu k poškodenej S. S. nenapĺňa pojmové znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania. Čo sa týka skutku, ktorý je mu kladený za vinu a to konkrétne dňa 5.9.2011, tak už pri tomto dielčom skutku mal súd prvého stupňa značné pochybnosti, keď vypustil vetu, že „som mal asi po 15 minútach zobrať do ruky kuchynský nôž dlhý približne 25 cm, ktorý som mal priložiť špičkou čepele k hrudníku poškodenej.“ On tvrdí, že skutok sa vôbec nestal.

Dňa 5.9.2011 sa dozvedel o nevere svojej družky. Medzi ním a poškodenou došlo k hádke. Poškodenej sa nijakým spôsobom nevyhrážal. Toto jeho tvrdenie potvrdila aj svedkyňa - jeho matka G. C., ktorá došla do ich bytu na jeho telefonické požiadanie. Poškodená, aj keď mala dostatočný priestor, sa jeho matke

nesťažovala, že by sa jej mal vyhrážať takým spôsobom, ktorý by u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku môže aj uskutočniť. Aj po odchode svedkyne C. z ich bytu sa poškodenej nijakým spôsobom nevyhrážal. Poukazuje na správanie poškodenej, ktorá si sama spôsobila povrchné poranenie zápästia rúk a to demonštratívne, pričom chce poukázať na jej vyjadrenie o spôsobe poranenia a hlavne dôvode pri jej prevoze do nemocnice a tiež aj na tú skutočnosť, že poškodená, ktorá mala mať voči nemu dôvodnú obavu, že jej ťažko ublíži na zdraví, ho označila ako kontaktnú osobu a tiež aj osobu, ktorá po ňu ráno prišla do nemocnice a s ktorou osobou, teda s ním, aj odišla domov. Poškodená sa ani slovom nesťažovala lekárom, že dôvodom jej samopoškodzovania si zdravia malo byť jeho agresívne správanie voči nej.

Taktiež čo sa týka čiastočného skutku zo dňa 11.9.2011, poškodenej sa nevyhrážal, neškrtil ju. Je to iba tvrdenie poškodenej, ktorá si našla iného muža. Tiež poukazuje na samotnú výpoveď poškodenej, z ktorej na jednej strane vyplýva, že mala z neho obavu a na druhej strane sama potvrdila, že mala s ním orálny sex v čase, kedy sa mal stať skutok.

Svedkovia nepotvrdili tú skutočnosť, že by mala poškodená mať akékoľvek poranenia alebo stopy po škrtení. Čo sa týka svedeckej výpovede maloletej dcéry, tak jej celý výsluch procesne namieta, nakoľko sa neuskutočnil za prítomnosti detského psychológa a taktiež otázky, ktoré kládla príslušníčka PZ, boli kapciózne a sugestívne a vysoko neodborné, čomu zodpovedali aj odpovede maloletej. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Obhajca obžalovaného pri záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí upravil záverečný návrh s tým, že pokiaľ nebude oslobodený obžalovaný spod obžaloby, aby krajský súd vec postúpil na prejednanie ako priestupok.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu ohľadom uloženého trestu a jeho výmery. Poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný sa ani v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nepriznal k spáchaniu skutku, pre ktorý bol uznaný vinným prvostupňovým súdom a svoje konanie ani neoľutoval. Konania, ktoré je opísané v rozsudku, sa obžalovaný dopustil vo vzťahu k svojej družke S. S., u ktorej vzbudil opodstatnenú obavu, vzhľadom na spôsob útoku obžalovaného, o jej život a zdravie. Poukázal odvolateľ na individuálnu, ako aj na generálnu prevenciu, pričom uviedol, že druh uloženého trestu obžalovanému považuje za neprimerane nízky a na jeho prevýchovu nedostačujúci.

Podľa názoru odvolateľa, nemožno akceptovať rozhodnutie súdu, ktorý obž. E. C. uložil iba peňažný trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože podľa názoru odvolateľa, takýto trest je neprimerane mierny a nezabezpečí dostatočne účel trestu. Naopak, na nápravu obžalovaného a na naplnenie účelu trestu je potrebné okrem prísnejšieho peňažného trestu uložiť aj primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú dobu.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody.

Na základe odvolania odvolateľov krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania tak obžalovaného ako aj okresného prokurátora nie sú dôvodné a rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené na základe správne vykonaných dôkazov tak, ako to má na mysli ustanovenie a na základe správneho a zákonného vyhodnotenia týchto dôkazov.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného E. C., ktorý popiera spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Ku skutku zo dňa 5.9.2011 uviedol, že po zistení, že mu je družka neverná, došlo medzi nimi k hádke, avšak nedošlo k tomu, aby sa družke vyhrážal, resp. ju fyzicky napadol. Volal svojej mame G. C., ako aj matke poškodenej Z. S.. Jeho matka došla do ich bytu, kde ukľudňovala ich dcéru, ktorá plakala. Neskôr matku odviezol z bytu domov, pričom keď odchádzali z bytu, poškodená začala vrieskať, aby zobral nôž a zabil ju. Následne, keď sa vrátil po odvoze matky, hľadal poškodenú, túto našiel v kúpeľni, kde mala podrezané žily, išla jej krv z rúk a držala ruky pod

tečúcou vodou. Vtedy jej dal facku, nie zo zlosti, ale z toho dôvodu, aby sa prebrala, pričom určite to bola jedna facka pravou rukou otvorenou dlaňou po hlave zozadu. Neskôr zavolal záchranku.

Ku skutku zo dňa 11.9.2011 uviedol, že tento sa neodohral vôbec, nevedel, ktorý deň to bolo 11.9., ale v nedeľu o 16.00 hod. odchádzal preč, prišli po neho traja kolegovia Z. T., Z. E. a N. F.. S. mala vlasy v cope, mala veľký výstrih a nebolo vidno nič. Ešte predtým bol v nedeľu na nákup v Lidli doobeda, pričom keď sa prezliekal v spálni, S. ho ešte orálne uspokojila sama od seba, potom nastupoval do auta, pobozkal S. aj dcéru a odišiel do H.. Keď odchádzal, nemala poškodená na sebe žiadnu modrinu.

Poškodená S. S. vo svojej výpovedi usviedčala obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Uvádzala, že po zistení, že je mu neverná, začal kričať a po 15 minútach ju zbil po tvári, minimálne trikrát po ľavej strane otvorenou dlaňou, pričom sa ona bránila. Potom vytiahol na ňu nôž, ktorý zobral z kuchynskej linky a priložil jej ho k hrudi a povedal, že ju zabije, pričom sa ona veľmi zľakla a začala kričať. Navrhovala, že odíde k babke, aby sa rozišli v dobrom, s čím nesúhlasil a povedal, že z bytu živá neodíde. Vtedy volala jej mama, ktorej povedal, že akú kurvu vychovala a tak zavolal svojej mame, ktorej tiež povedal to isté. Stále sa jej vyhrážal, že ju zabije a v tom prišla jeho mama, zobrala dcéru do izby a tam ju utešovala, aby neplakala. Potom chcel obžalovaný odviezť mamu, a ešte sa pýtal poškodenej, či neodíde. Keď sa vrátil, ešte sa rozprával v kuchyni, potom odišla do kúpeľne a nadrezala si zápästie, aby už mala pokoj od neho, prišiel za ňou, udrel ju, dal jej facku a poskytol prvú pomoc, zavolal sanitku, bola hospitalizovaná do rána a potom ju vyzdvihol v nemocnici. Ďalej poškodená vypovedala, že celý týždeň sa správal ku nej zle. Nedal jej spať, chodil k nej do práce, lebo ona nechcela byť doma a potom zo soboty na nedeľu, keďže bola unavená, zaspala a zobudila sa, ako nad ňou kľačí a škrtí ju a ona sa snažila dať jeho ruky z krku preč. Keďže skríkla, dcéra, ktorá spala vedľa nej, sa zobudila, zišiel z nej dole a dal jej do ruky telefón, aby zavolala svojmu milencovi, čo ona odmietla. Následne išli do kuchyne, kde ho presviedčala, že je všetko v poriadku, ospravedlňovala sa mu, len aby odišiel do H.. Po škrtení mala modriny na krku, tie boli viditeľné voľným okom, modriny mala 3-4 dni. Na druhý deň bola u MUDr. O., ktorej dala správu a ktorej povedala, že ju chcel obžalovaný zabiť, že sa jej vyhrážal a že ju škrtil.

Z výpovede svedkyne MUDr. O. O. zistil okresný súd, že 12.9.2011 prišla poškodená za ňou do ambulancie s tým, že priniesla správu z psychiatrie, že bola tam hospitalizovaná, lebo si podrezala žily a tiež povedala, že si nechcela nič spraviť, len ho postrašiť. Ďalej uviedla, že 10.9. po polnoci asi o 03.30 hod. ju druh napadol a že ju škrtil. Ona však známky škrtenia nevidela, iba drobný hematóm na ľavej strane.

Z výpovede svedkyne G. C., matky obžalovaného, súd zistil, že táto na požiadanie syna prišla do bytu obžalovaného a poškodenej, kde vnučka P. bola splakaná, povedala jej, že na seba kričia a následne vnučku ukľudnila. Potom zaklopala do kuchyne, že ide domov a syn jej ponúkol, že ju odvezie a že sa potrebuje ukľudniť. Vtedy poškodená povedala, aby obžalovaný zobral nôž a zabil ju a to počulo aj dieťa a zase bolo v šoku. Keď prišla domov, neskôr jej zavolal obžalovaný, že poškodená si podrezala žily a že čakajú na záchranku.

Svedkyňa Z. S., matka poškodenej vypovedala, že niekedy v polovici septembra jej volala dcéra vo veľmi zlom stave, že majú prísť pre ňu. Vybavila si preto voľno, lebo býva asi 500 km a keď prišla pre ňu, boli nejaký čas v K. a dcéra jej povedala, že pre údajnú neveru sa jej vyhrážal nožom a že ju zbil a škrtil. Dcéru našla v zúboženom stave, strašne plakala, celá sa triasla, mala kruhy pod očami a neskôr jej ukazovala modriny na pravom ramene. Mala aj modriny na krku a bolo vidno, že sú to modriny staršieho dáta, lebo boli fialové, žlté až do zelena a boli vzadu na celom krku, vpredu menej, ale na jednej strane viac, aj keď svedkyňa si už nepamätala, ktoré. Taktiež uviedla, že jej matka veľakrát hovorila, že S., ktorá jej robí nákupy, došla s monoklom, ktorý zakrývala okuliarmi a takisto o spolužití vie od netere T. C., ktorá je párkrát povedala, že dcéra sa sťažovala, že ju obžalovaný bije.

Z výpovede svedkov N. F., Z. E. a Ing. Z. T. vyplývajú tie skutočnosti, že pri odchode do H. spolu s obžalovaným nevideli na poškodenej nejaké poranenia a o nevere poškodenej im obžalovaný iba stručne hovoril na pracovisku. Svedok Z. E. uviedol, že obžalovaný mu povedal, že po tom, čo zistil neveru poškodenej, táto bola na pohotovosti a že poškodenú zbil.

V prípravnom konaní bola vyslúchnutá aj dcéra obžalovaného a poškodenej mal. I. C., ktorá uviedla, že rodičia sa párkrát zvykli hádať a vtedy 5.9.2011 ležala na ich posteli a počula ako otec začal biť mamu, a

preto začala plakať, čo začul otec a prišiel za ňou do izby a povedal jej, nech neplače a začal znovu biť mamu. Prišla babka, ktorá bola s ňou v izbe a hrala sa s ňou. Rodičia sa stále hádali a keď sa prestali hádať, otec išiel odviezť babku domov a pri nej ostala mama. V ten večer nevidela, ako otec mamu bil, len to počula a počas toho boli rodičia v kuchyni. Nepamätala si, čo konkrétne hovoril otec mame. Takisto nevidela, či držal nôž v ruke, ale podľa zvukov počula, že to bol nôž a niečo robil a bála sa o svoju mamu. Ohľadne dňa 11.9.2011 maloletá uviedla, že sa zobudila po tom, čo otec kričal na mamu, začala plakať, mama ju upokojovala a keď sa vrátila k otcovi, ten ju škrtil, bil a kričal na ňu, ale to nevidela, iba to počula a všimla si aj modriny na maminom krku.

Zo správy FNsP J.A. Reimana v S. zo dňa 6.9.2011 zistil okresný súd, že poškodená bola poukázaná z traumatologickej ambulancie, pohádala sa s druhom a porezala si obe zápästia, nechcela však zomrieť, druh jej prišiel na to, že si našla inú spriaznenú dušu. Zo správy vyplýva, že bola prepustená domov na vlastnú zodpovednosť v sprievode druha a s diagnózou akútna stresová reakcia.

Z lekárskej správy MUDr. O. O. zo dňa 22.9.2011 zistil okresný súd, že dňa 12.9.2011 bola u nej vyšetrená poškodená, ktorá udávala, že 10.9.2011 o 3.30 hod. ju doma napadol a škrtil druh E. C.. Objektívne bol zistený hematóm pod uhlom sánky na ľavej strane. Iné poranenia neboli zistené.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný E. C.. Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, os. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery zistil okresný súd, že obžalovaný E. C. je charakteristikami hodnotený všeobecne. Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t. j. že viedol riadny život a z priťažujúcich okolností s poukazom na znenie § 37 Tr. zák. súd nezistil žiadnu.

Následne dospel okresný súd k záveru, že na obžalovaného, vzhľadom na povahu spáchaného skutku, nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, ale vzhľadom na spôsob spáchania skutku a možnosť nápravy páchateľa okresný súd uložil peňažný trest, ktorý považoval za primeraný a to na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 160 eur. Následne obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov, ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe správne zistených a vykonaných dôkazov.

Aj krajský súd poukazuje jednak na výpoveď poškodenej, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný mal spáchať skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom poukazuje ďalej aj na výpoveď dcéry poškodenej a obžalovaného I. C., ktorá potvrdzovala výpoveď samotnej poškodenej. Ďalej krajský súd poukazuje na výpoveď svedka Z. E., z ktorej je zrejmé, že obžalovaný mu uviedol, že poškodená bola hospitalizovaná a že ju zbil preto, lebo zistil u nej neveru.

Čo sa týka výpovedí svedkýň G. C. a Z. S. tu krajský súd dospel k záveru, že nie je možné veriť jednotlivým výpovediam svedkýň a to vzhľadom na ich vzťah k obžalovanému, resp. poškodenej.

S poukazom na nepriame dôkazy a to lekárske správy aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný E. C.. Vzhľadom na tú skutočnosť a na konanie obžalovaného v rozsahu od 5.9.2011 do 11.9.2011 aj krajský súd dospel k záveru, že toto konanie obžalovaného, jednak napadnutie poškodenej dňa 5.9.2011, jeho správanie sa k poškodenej počas týždňa do 11.9.2011 a konanie konkrétne dňa 11.9.2011 mohla poškodená považovať ako konanie, ktoré mohlo vzbudiť u nej dôvodnú obavu, že jej obžalovaný môže ublížiť na zdraví.

Správne preto rozhodol okresný súd, keď dospel k záveru, že skutok sa stal a ten spáchal obžalovaný E. C.. Nepochybil okresný súd ani pri kvalifikácii konania obžalovaného, keď tento toto kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa

inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Podľa názoru krajského súdu, nedošlo k pochybeniu okresného súdu ani pri rozhodovaní o treste. Uložený peňažný trest ako aj náhrada trestu v trvaní dvoch mesiacov považuje aj krajský súd za trest primeraný a to vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol ani priestupkovo potrestaný nebol, ako aj vzhľadom na následok, ktorý bol konaním obžalovaného spôsobený a na dobu, ktorá uplynula od spáchania žalovaného skutku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.