Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4T-115-2012.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/115/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2013 v Prešove, takto
rozhodol:
T. N., M.. XX.X.XXXX F. T., G.. U., A. Q. E.. F. K. Č.. XX, U.
je vinný, že
- dňa 30.4.2012 v čase okolo 20.00 hod. v U. M. E.. C., v smere na mesto U. pri kruhovom objazde, ktorý sa nachádza pod diaľničným privádzačom D1, hodil pred prichádzajúce vozidlo na cestu kameň, kde v tom čase prechádzal vodič osobného motorového vozidla zn. K. K., V.. Č.. U.-XXXDN, F.:F., žltej pastelovej farby, na ktorý bez možnosti zabránenia stretu s ním vyšiel, následkom čoho došlo k poškodeniu olejovej vane prevodovky a k aktivovaniu bezpečnostného vankúša airbagu vodiča, čím tak majiteľovi vozidla spoločnosti U. N. P., P..D..G.. P. P. Q., E.. U. Č.. X/C, I.:XXXXXXXX, spôsobil škodu poškodením v celkovej výške 1 054,- Eur,
teda
– poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
- prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry U. podal 7. 11. 2012 obžalobu na T. N. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým rozdielom, že výška škody bola 1.412,78 €.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17.1.2013 bol obžalovaný uznaný vinným pre žalovaný prečin, pričom mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov a zároveň obžalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 1.412,78 €.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, na podklade ktorého odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu dňa 16.4.2013 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre určenie výšky škody je potrebné pribrať znalca za účelom znaleckého skúmania a súd by mal následne skúmať, či škoda už nebola zaplatená a ak áno v akej výške a následne z toho vyvodiť príslušné závery.
Na základe uvedeného súd pribral do konania znalca I.. G. za účelom skúmania nákladov, ktoré by bolo potrebné znášať za účelom navrátenia veci - auta do pôvodného stavu a ozrejmeniu výšky spôsobenej škody. Znalec v odbore cestná doprava I.. P. G. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom znaleckom posudku, pričom uviedol, že náklady na opravu auta - čiastka potrebná na uvedenia auta do pôvodného stavu predstavuje sumu 1.054 €.
Vzhľadom ku tej skutočnosti, že obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinným, súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka L. M. a prečítaním svedeckých výpovedí poškodeného L. Ž. I. P. D. A., ako i prečítaním ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by v ten deň niečo zlé urobil, zároveň uviedol, že nevie nič o hádzaní kameňov, žiaden kameň si nevšimol a nikomu nič nepoškodil.. Dňa 30. apríla 2012 v čase okolo 20.00 hod. išiel smerom na F. za pracovníkom školských lesov, keďže mal záujem o nejaké drevo na záhradnú chatku. Kráčal smerom na F. popri ceste na ulici C. v smere okolo čerpacej stanice spoločnosti P., a keď prišiel ku kruhovému objazd dolu tak si v polovici kopca v smere na L. Š. všimol neznámeho človeka, ktorého nevedel bližšie popísať, ale počul ako tento kričí spieva, ako niečo pokrikuje a nadáva, z čoho usúdil, že je pod vplyvom alkoholu. V tom čase si všimol, že od L. Š. dole kopcom prichádza podozrivo pomaly auto, ktorého vodič sledoval cestu takým spôsobom, že to vyzeralo, akoby niekoho hľadal. Obžalovaný uviedol, že na základe toho, si myslel, že ho chce napadnúť, alebo okradnúť a preto sa schoval do kríkov. V konaní pred súdom obžalovaný uviedol, že v ten večer bolo už šero a, že nevie uviesť či ho vodič prichádzajúceho vozidla zbadal. Ako dôvod prečo si myslel, že ho chce vodič napadnúť uviedol, že sa také veci stávajú, keďže to videl v televíznych novinách. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní taktiež vypovedal, že videl ako vodiča, tak aj neznámeho človeka ako idú jedným smerom od L. Š. s tým, že auto išlo po ľavej strane a ten človek po pravej strane. Obžalovaný uviedol, že videl ako vodič so svojím autom zastal na kruhovom objazde, ale už nevidel, či aj vystúpil, avšak keďže sa zľakol, že ho ide vodič biť tak ušiel do kríkov a v ten deň sa s ním už nestretol. Po chvíli pokračoval na ceste na F., s tým, že ho neskôr zastavili policajti a zobrali ho na políciu. Obžalovaný mal mať na sebe oblečenú vetrovku a tmavo šedé nohavice.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri spontánnom popise skutku síce v podstatných bodoch svojej výpovede vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní, avšak napriek tomu vypovedal o priebehu skutku nezmyselne a nevedel popísať časovo - priestorový priebeh udalostí z toho večera. V prípravnom konaní vypovedal, že najprv videl neznámeho človeka v polovici kopca, ktorý sa mu stratil v diaľke a až neskôr malo prichádzať auto z kopca s vodičom podozrivo sa obzerajúcim, avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak auto ako i neznámeho človeka videl naraz v jednom čase niekde v polovici kopca kedy neznámy zmizol do kríkov, pričom auto bolo už v tom čase za polovicou kopca a blížilo sa ku kruhovému objazdu.
Rovnako rozdielne vypovedal o okamihu kedy sa skryl do kríkov, keďže v prípravnom konaní i v prvej časti výpovede na súde vypovedal, že sa skryl do kríkov keď videl, že vodič prichádzajúceho auta „sleduje cestu“ pričom v inej časti svojej výpovede na otázku sudcu uviedol, že keď vodič zastavil na kruhovom objazde tak si myslel, že ide k nemu ho biť a tak sa skryl do kríkov.
Za takejto situácie bola jeho výpoveď sama o sebe vnútorne nesúrodá a rozporuplná, čím bola výrazne znížená dôveryhodnosť výpovede obžalovaného ako takej.
Naproti tomu priebeh skutku tak, ako je uvedený v obžalobe mal byť podľa prokurátora potvrdzovaný najmä svedectvom očitého svedka L. M., nepriamo i svedectvom D. A. J. U. L. Ž..
Svedok L. M.Á. na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch vypovedal zhodne a konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania a to i v podrobnostiach, pričom jeho výpoveď bola nepriamo potvrdzovaná aj ďalšími zabezpečenými dôkazmi (svedectvami svedkov A. J. Ž.). . Poškodený vypovedal o priebehu skutku tak ako to bolo ustálené vo výrokovej časti rozsudku. V ten večer mal prichádzať okolo 19.55 hod. v smere od Ž. R. U. na dodávke T., kedy asi na úrovni horizontu kopca asi 50 krokov povyše mýtnej brány sa začal na ceste v protismere objavovať nahádzané nečistoty (zvyšky starého betónového pätníka, ako aj papierové krabice), kde zbadal obžalovaného, pričom mali výmenu názorov, kde ho vyzval aby to nerobil, pričom si bol svedok istý, že ide o obžalovaného, ktorý mal rovnako zvonitý hlas ako na hlavnom pojednávaní. Svedok mu videl do tváre, mal kratšie vlasy, mal károvanú košeľu s kockami hnedej farby a tmavé nohavice a v rukách mal nákupnú tašku. V ten večer mal byť obžalovaný len v košeli, kde žiadnu bundu nemal. Obžalovaný mu mal na jeho napomínanie vynadať. Svedok sa mal na kruhovom objazde otočiť a vrátiť sa naspäť, kde odstránil betónový petník z cesty, aby si nikto na ňom nepoškodil auto a za ten čas sa obžalovaný schoval a pokračoval opäť hore na križovatku L. Š. - logistické centrum, kde sa otočil a vracal sa späť. Na ceste naspäť zbadal na mieste kde sa lomilo svetlo - tma, lebo už bolo veľa hodín, ako stojí obžalovaný na lome toho svetla približne cca 50-70 m od kruhového objazdu kde si ho všimol a tak ešte viac spozornel a spomalil. Keď sa k nemu približoval, na takých 20-25 m sa tento náhle sa zohol, zobral kameň do ruky a snažil sa ho hodiť jeho jazdného pruhu. Ten kameň bol o šírke 40 cm a obžalovaný mal s ním problém. V tom čase sa ho pokúsil obžalovaný hodiť avšak tento kameň skončil v proti jazdnom pruhu. Svedok opäť vtedy kričal na neho obžalovaného, že čo to robí, že či si je vedomý, že sa niekto na tom môže zabiť a vtedy prvý krát zavolal na 158, s tým, že už v tom čase vystupoval z auta, a obžalovaný začal od neho utekať smerom na kruhový objazd, kde svedok opäť nastúpil do auta a išiel som za ním a keď tento následne ušiel smerom k vstupnej bráne Eurovii, tak medzitým došlo k nehode a volal druhý krát na 158, s tým, že už nahlásil aj nehodu. Následne auto nechal pred bránou Eurovei a išiel som za obžalovaným vo vzdialenosti 4 metrov. Potom prišla prvá hliadka, ktorá ho vyzvala, aby sa vrátil k autu, pričom svedok obžalovaného dovtedy nestratil z dohľadu a hliadka ho zbadala a išla si po neho sama. Následne ich mali oboch policajti legitimovať, ale obžalovaný nechcel predložiť svoje doklady, vymýšľal si adresu a pod .
Svedok poškodený L. Ž. k vlastnému priebehu skutku neuviedol nič, avšak vypovedal ako mu jeho zamestnanec D. A. zavolal, že so svojím motorovým vozidlom (popísanom vo výrokovej časti tohto rozsudku) nabehol na veľký kameň, čoho následkom bolo poškodenie podvozku a to olejovej vane, prevodovky a došlo k aktivovaniu vodičovho airbagu. Uvedené potvrdil samotný D.W. A..
Súd v konaní skúmal takto proti sebe postavené dve verzie priebehu skutku, ktorých nositeľmi boli samotný obžalovaný a svedok M.. O to starostlivejšie súd vyhodnocoval jednak dôveryhodnosť jednotlivých výpovedí obžalovaného a svedka M.. Vyhodnocoval ich teda s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie. Uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že súd neuverí druhej, je neprípustné.
Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovným záverom:
Priebeh skutku ako ho popísal svedok M. pri svojom výsluchu dňa 8.8.2012 je konzistentný, vnútorne logicky neprotirečivý. Ďalšou nespornou skutočnosťou je to, že k poškodeniu vozidla došlo na kameni a rovnako, že obžalovaný bol dňa 30.4.2012 predvedený z ul. C. F. U. za účelom preukázania svojej totožnosti (č. l. 27 a č. l. 28). Z celého konania nevyplynulo akékoľvek podozrenie o nejakom motíve svedka M. poškodiť obžalovanému. Zároveň mal súd za to, že jeho výpoveď bola konzistentná
i v detailoch so svojimi výpoveďami z prípravného konania. Svedok bez zaváhania identifikoval obžalovaného ako muža, ktoré ho videl hádzať nečistoty na cestu a ako muža, ktorého označil policajtom ako pôvodcu nečistôt na ceste.
Uvedené v spojení s vyššie popísanými vnútornými rozpormi vo výpovedi obžalovaného podstatným spôsobom oslabili a znedôveryhodnili obžalovaným prezentovanú verziu priebehu skutku.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd mal za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného je potrebné po právnej stránke posúdiť ako prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 ods. 1, písm. b/ Tr. zák., pretože vedel, že svojím konaním môže ohroziť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho poruší bol s tým uzrozumený.
Súd ustálil skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom vo vzťahu k žalovanému skutku, tento upravil vo výške spôsobenej škody, ktorá vyjadrovala výšku sumy, ktorá bola potrebná na uvedenie veci do pôvodného stavu a predstavovala sumu 1054 €.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. súd ukladal trest odňatia slobody trestnej sadzbe až do jedného roka.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je dôchodcom, pričom priestupkovo bol raz riešený za priestupok proti verejnému poriadku - znečisťovanie verejného priestranstva. Z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol súdne trestaný.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že išlo o jeden skutok) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu (keďže bol pred spáchaním trestného činu priestupkovo riešený súd mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život) rovnako súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 0:0 a preto trestnú sadzbu neupravoval.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe do 1 roka, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania prečinu a postoj páchateľa k skutku ako aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného
Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný, výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto mu výkon tohto trestu za podmienok v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 /jedného/ roka, oproti pôvodnému trestu, ktorý mu bol uložený súdom pred jeho zrušením odvolacím súdom v trvaní 6 mesiacov, súd výmeru trestu znížil, keďže zo znaleckého skúmania vyplynulo, že výška škody - suma nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu - sa znížila o cca 40%.
V adhéznom konaní súd skúmal uplatnený nárok na náhradu škody, ktorú si riadne a včas uplatnil poškodená spoločnosť U. N. P., P..D..G.., P. P. U. Č.. X/C, Q., I.: XXXXXXXX F. F. X.XXX,XX V., pričom z trestného spisu vyplýva že tejto spoločnosti bola celá škoda uhradená spoločnosťou J. - P. U., J..P.. J. preto súd o náhrade škody už nerozhodoval.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokových častiach rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.