Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Cob-209-2013.pdf
PDF · 148.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/209/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/ A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č. 13, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, príspevková organizácia, Limbová 1, 833 40 Bratislava, IČO: 00 607 231, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/85/2013 - 64 zo dňa 13.09.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/85/2013 - 64 zo dňa 13.09.2013 m e n í tak, že odporcovi nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení:
Odporcovi u k l a d á povinnosť pokračovať v plnení Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č.1003NFAL000106, v znení jej dodatkov č. 1 až 22, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30. novembra 2006, a to v rozsahu plánovanej zdravotnej starostlivosti do 31.12.2013.
V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby sa odporca zdržal vyvodzovania právnych dôsledkov z Výpovede odporcu zo dňa 25.07.2013, a aby odporca pokračoval v plnení Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti až do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný podať návrh na začatie konania vo veci samej do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia - pred začatím konania - zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia neplatnosti výpovede Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti doručenej odporcom.
Z návrhu, ktorý bol súdu doručený 26.8.2013, vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia s eventuálnym petitom, ktorým by súd uložil odporcovi
- aby sa odporca zdržal vyvodzovania právnych dôsledkov z výpovede odporcu datovanej 25. júla 2013, ktorou odporca vypovedal zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretú medzi odporcom a navrhovateľom dňa 30. novembra 2006, č. zmluvy 1003NFAL000106, v znení jej dodatkov č. 1 až 22 (ďalej len Zmluva) formou zastavenia plnenia Zmluvy a aby pokračoval v plnení uvedenej Zmluvy aj po
uplynutí výpovednej doby, a to až do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom trvanie predbežného opatrenia je obmedzené na dobu do 31. decembra 2013,
- povinnosť, aby odporca pokračoval v plnení Zmluvy aj po uplynutí výpovednej doby na základe výpovede odporcu zo dňa 25. júla 2013, a to až do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom trvanie predbežného opatrenia je obmedzené na dobu do 31. decembra 2013,
- aby sa zdržal vyvodzovania právnych dôsledkov z výpovede odporcu datovanej 25.júla 2013, ktorou odporca vypovedal Zmluvu formou zastavenia plnenia Zmluvy, a to až do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom trvanie predbežného opatrenia je obmedzené na dobu do 31. decembra 2013.
Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie, navrhovateľ predložil listinné dôkazy: dodatky k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kópia listu predložená DFN Bratislava, článok v denníku Hospodárske noviny zo dňa 28. júna 2013, kópia dodatku k zmluve medzi odporcom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (ďalej len VšZP), porovnanie ceny za ukončenú hospitalizáciu podľa zmluvy a dodatku VšZP, zoznam nemocníc združených v Asociácii štátnych nemocníc SR, kópia podania na Protimonopolný úrad SR, prepis správ STV 1, RTVS, 4. jún 2013, informácia o projekte zavedenia systému unitárneho zdravotného poistenia v SR.
Navrhovateľ mal za to, že výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je neplatná a výpovedný dôvod je nepodložený, keďže odporca v čase doručenia výpovede nemal možnosť uzavrieť zmluvu s inou zdravotnou poisťovňou, pričom ponuka VšZP podliehala viacerým podmienkam, ktorých splnenie nezáviselo na odporcovi, teda nebol v situácii, v ktorej by mal možnosť uzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou v súlade s § 7 ods. 15 písm. b/ zákona č. 581/2004 z 21. októbra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotných poisťovniach) a tiež nemal ponuku vyššej ceny.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil
- ohrozením záujmov pacientov, pretože po uplynutí výpovednej doby dňa 31. októbra 2013 odporca prestane poskytovať pre poistencov navrhovateľa plánovanú zdravotnú starostlivosť, čo môže mať u viacerých poistencov závažný vplyv na kvalitu ich života,
- rizikom porušenia zákonnej požiadavky naplnenia verejnej minimálnej siete, pretože odporca, ako aj každá z ďalších 16 nemocníc, ktoré vypovedali zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s navrhovateľom, sú súčasťou koncovej siete poskytovateľov, a teda súčasťou verejnej minimálnej siete. Navrhovateľ má preto povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach mať uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s odporcom. Vypovedaním zmluvy dostáva odporca navrhovateľa do situácie, že bude porušovať zákonné povinnosti a vystavuje sa riziku, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by to mohol vykladať ako dôvod na zrušenie povolenia na poskytovanie verejného zdravotného poistenia.
- rizikom nenapraviteľnej ujmy na poistnom kmeni a povesti navrhovateľa, pretože iniciatíva odporcu a ostatných nemocníc prichádza v absolútne nevhodnom období, kedy sa poistenci rozhodujú, či zotrvajú vo svojej zdravotnej poisťovni alebo ju zmenia. Takýto postup, o ktorom už informovali aj média, môže vzbudiť medzi poistencami zdravotnej poisťovne Union, všeobecnú pochybnosť o tom, či je schopná zabezpečiť pre nich zdravotnú starostlivosť a ovplyvniť poistencov spoločnosti Union a iných poisťovní pri ich rozhodovaní o zmene poisťovne. Strata poistencov a nezískanie nových poistencov z dôvodu konania odporcu môže viesť k zníženiu hodnoty poistného kmeňa navrhovateľa, pričom rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede už nebude schopné napraviť ujmu spôsobenú konaním odporcu navrhovateľovi.
Navrhovateľ tiež uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva SR a vláda SR sú momentálne v procese implementácie tzv. unitarizácie zdravotného poistenia, procesu, ktorého výsledkom má byť zavedenie modelu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Dosiahnutie unitarizácie pravdepodobne vyústi do pokusu o vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. V takom prípade by bolo potrebné poskytnúť
akcionárom zdravotných poisťovní primeranú náhradu, ktorej výška náhrady sa bude okrem iného odvíjať od hodnoty poisťovne, resp. jej poistného kmeňa, teda aj od počtu poistencov.
S poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 4, 7, 9 a 10 O.s.p. súd prvého stupňa konštatoval, že predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorého účelom je len predbežne, a teda dočasne upraviť alebo zaistiť oprávnené nároky, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pričom podľa § 76 ods. 1 O.s.p. písm. e/ a f/ predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti a možno ho nariadiť iba za predpokladu, že sú kumulatívne splnené tri základné podmienky. Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk, a to osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia hrozby reálnej, resp. bezprostrednej ujmy navrhovateľa v dôsledku ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Pri tomto posudzovaní súd prvého stupňa dospel k nasledujúcim záverom:
- Pri posudzovaní samotného nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a ktorý má byť aspoň osvedčený, t.j. že sa javí aspoň ako pravdepodobný, konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku, ktorému žiada priznať predbežnú ochranu. Navrhovateľ totiž tvrdil, že odporca podľa § 7 ods. 15 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach neplatne vypovedal zmluvu, keď uviedol, že má možnosť uzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. Uviedol tiež, že výpoveď daná odporcom je neurčitá, keďže neobsahuje žiadnu bližšiu informáciu o tom, či odporca má naozaj možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. Odporca teda ani nepreukázal, či mal vôbec právo vypovedať zmluvu; preto navrhovateľ považuje výpoveď v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre neurčitosť.
Súd z dokumentu „Výpoveď zmluvy č. 1003NFAL000106 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 30.11.2006 v znení neskorších dodatkov“ zistil, že odporca v súlade s § 7 ods. 15 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach a ako uviedol i sám navrhovateľ aj v súlade so zmluvou oznámil navrhovateľovi, že má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. Navrhovateľ priložil k návrhu na vydanie predbežného opatrenia návrh dodatku číslo 12 k zmluve uzatvorenej medzi VšZP a odporcom vrátane návrhu cien a príplatkov za ukončené hospitalizácie ponúknutý VšZP. Výklad cien za ukončené hospitalizácie však vychádzal len z jeho vlastnej analýzy a bez vyjadrenia odporcu. Dôvodnosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa však nemôže súd v konaní o predbežnom opatrení overovať. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že ponuka VšZP je viazaná na splnenie určitých podmienok, pričom všetky tieto podmienky sú mimo vplyvu odporcu. Súd sa oboznámil s týmito podmienkami a splnenie každej z nich sa mu zdalo reálne. Navrhovateľ tiež priložil výstrižok v článku z Hospodárskych novín zo dňa 28. júna 2013, kde sa mal riaditeľ VšZP vyjadrovať k ponuke zvýšenia ceny a jej podmienkam. Tento výstrižok z novín však nemôže pre súd slúžiť ako dôkaz preukázania nereálnosti ponuky, ktorú odporca mal dostať od VšZP. Ide totiž len o vyjadrenie riaditeľa poisťovne pre médiá v určitom čase v bližšie nešpecifikovanom kontexte, ktorý súd tiež nemôže v rámci konania o vydanie predbežného opatrenia riadne overiť. Samotné preukázanie platnosti alebo neplatnosti výpovede z hľadiska zákonných ustanovení bude predmetom konania vo veci samej. V tomto konaní preto súd vychádzal iba z dokladov, ktoré mu predložil navrhovateľ.
- Druhou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie hrozby reálnej alebo bezprostrednej ujmy navrhovateľa, potreby dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
Navrhovateľ tvrdí, že odporca tým, že vypovedal zmluvu - inak platnú do 31. decembra 2013 - ku dňu 31. októbru 2013, ohrozil existenciu navrhovateľa ako zdravotnej poisťovne. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí navrhovateľ v ohrození záujmu pacientov, ktorým nebude poskytnutá plánovaná zdravotná starostlivosť a v riziku nenapraviteľnej ujmy na poistnom kmeni navrhovateľa a jeho povesti. Keďže výpoveď uvedenej zmluvy bola navrhovateľovi
doručená dňa 26. júla 2013, výpovedná doba uplynie dňa 31. októbra 2013; po tomto dátume odporca prestane poskytovať plánovanú zdravotnú starostlivosť pre klientov navrhovateľa.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 581/2004 Z.z. je navrhovateľ ako zdravotná poisťovňa akciovou spoločnosťou, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník. Je teda podnikateľským subjektom založeným na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ktorý má vykonávať činnosť podľa tohto zákona. V rámci tejto činnosti uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu ako mu to určuje zákon. V prípade, že nie je zdravotná poisťovňa schopná zabezpečiť zákonom predpísaný rozsah zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, zákon predpokladá sankcie, ktorými môže byť zdravotná poisťovňa postihnutá. Vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby ho súd ochránil pred následkami výpovede Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú uzatvoril s odporcom ako samostatný podnikateľský subjekt. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá si zaslúži predbežnú ochranu, vidí navrhovateľ v ohrození záujmu poistencov, ktorým nebude poskytnutá plánovaná zdravotná starostlivosť. S týmto dôvodom sa súd nestotožnil, keďže navrhovateľ - ako sám uviedol - už 26. júla 2013 vedel, že možnosť poskytovania plánovanej zdravotnej starostlivosti pre jeho poistencov bude od 1. novembra 2013 do 31. decembra 2013 ohrozená. Mohol teda urobiť potrebné kroky na odvrátenie tejto hrozby a zabezpečiť poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti svojim poistencom u iných poskytovateľov. Namiesto toho požiadal súd, aby suploval túto jeho povinnosť a ochránil jeho klientov. V tejto súvislosti prvostupňový súd zdôraznil, že platnosť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti končí 31. decembra 2013 a výpoveď zo strany odporcu svedčí o tom, že odporca nemal v úmysle platnosť tejto zmluvy predĺžiť. Navrhovateľ tak musel a mal podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, lebo keby aj súd nariadil odporcovi povinnosť zabezpečiť plánovanú zdravotnú starostlivosť v mesiacoch november a december 2013, záujmy pacientov by po uplynutí tejto lehoty aj tak neboli chránené. Uvedené preto svedčí o účelovosti návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí v ohrození záujmov pacientov, preto žiadal, aby súd zaviazal odporcu poskytnúť poistencom navrhovateľa plánovanú zdravotnú starostlivosť aj po uplynutí výpovednej doby, teda po 31. októbri 2013. Nejde tu teda o ochranu, alebo prevenciu z bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľa, ale jeho klientov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nenašiel príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu (vypovedanie zmluvy) a ohrozením záujmov pacientov. Toto ohrozenie záujmov pacientov navrhovateľ vo svojom návrhu popísal veľmi vágne, všeobecne, pričom ani približne neuviedol o aké množstvo pacientov sa jedná a o aké plánované operácie ide.
Navrhovateľ tiež uviedol, že je tu riziko nenapraviteľnej ujmy na jeho poistnom kmeni a jeho povesti. Argumentoval tým, že poistenec má podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení možnosť podať do 30. septembra kalendárneho roka prihlášku do vybranej zdravotnej poisťovne s tým, že táto sa od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka stane jeho zdravotnou poisťovňou. Iniciatíva odporcu a ostatných nemocníc prišla teda v absolútne nevhodnom období, kedy sa poistenci rozhodujú či zotrvajú vo svojej zdravotnej poisťovni, alebo ju zmenia. Postup nemocníc, o ktorom informovali už aj médiá, môže vzbudiť paniku medzi jeho poistencami a všeobecnú pochybnosť o tom, či je schopný zabezpečiť pre nich zdravotnú starostlivosť, teda ovplyvniť ich tak pri rozhodovaní o zmene poisťovne. Tvrdil tiež, že v prípade, ak stratí teraz poistencov, respektíve kvôli konaniu odporcu nedokáže prilákať nových poistencov a z tohto dôvodu dôjde k zníženiu hodnoty jeho poistného kmeňa, prípadné rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede už nebude schopné napraviť ujmu spôsobenú týmto navrhovateľovi.
Odporca ako jedna zo strán Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti využil svoje právo vypovedať zmluvu s lehotou 3 mesiace. Navrhovateľ ako druhý účastník tejto zmluvy má právo domáhať sa určenia neplatnosti takejto výpovede pred súdom. Navrhovateľ ale tvrdí, že odporca svojím konaním, teda využitím práva vypovedať zmluvu, spoločne s ostatnými nemocnicami, ktoré postupovali rovnako, môže zničiť povesť navrhovateľa a spôsobiť odliv, prípadne zabrániť nárastu poistného jeho kmeňa. Z ustanovení zákona vyplýva, že vydanie predbežného opatrenia je podmienené existenciou dôvodnej potreby dočasne regulovať konkrétne právne vzťahy medzi účastníkmi, a to z dôvodu hroziacej reálnej ujmy, respektíve jej zväčšovanie. Navrhovateľ však vznik reálnej hrozby nepreukázal, vyslovil iba domnienku, že by vypovedaním zmluvy mohla vzniknúť nenapraviteľná škoda na jeho poistnom kmeni, spôsobená či už odlivom poistencov alebo neochoty nových poistencov poistiť sa u navrhovateľa. Odporca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má pochopiteľnú snahu,
hlavne s prihliadnutím na súčasný neutešený finančný stav zdravotníckych zariadení, zvýšiť platby od zdravotných poisťovní za úkony zdravotnej starostlivosti. Samotný zákon číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (správne má byť zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach) v § 7 ods. 15 písm. b) podporuje túto snahu zdravotníckych zriadení a dáva im možnosť vypovedania zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pred uplynutím doby platnosti a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. V danej veci ide - v súlade so zákonom - o pochopiteľnú snahu zdravotníckeho zariadenia zlepšiť svoju hospodársku situáciu v záujme kvalitnejšieho poskytovania o zdravotníckej starostlivosti. Takéto konanie odporcu v žiadnom prípade nemôže byť považované za konanie ohrozujúce povesť navrhovateľa. Navrhovateľ nemá zákonom stanovené právo na nepretržité trvanie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s odporcom. Ide o vzájomný vzťah dvoch subjektov upravený zákonom a zmluvou. Odporca v súlade so zákonom a zmluvou oznámil navrhovateľovi, že má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. Sám navrhovateľ priložil k návrhu na vydanie predbežného opatrenia návrh dodatku číslo 2 k zmluve uzatvorenej medzi VšZP a odporcom vrátane návrhu cien za ukončené hospitalizácie. Navrhovateľ v rámci tohto konania žiadnym spôsobom nepreukázal nereálnosť tejto ponuky a ani to, že odporca nemá reálnu možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za vyššiu cenu. Výstrižok z novín nemôže súd za takýto dôkaz považovať. Navrhovateľ tiež mal možnosť zvýšiť svoje platby za úkony zdravotnej starostlivosti a tak zabezpečiť svojim poistencom plánovanú zdravotnú starostlivosť za mesiace november a december 2013.
Pokiaľ ide o koordinovaný, zosúladený postup minimálne sedemnástich nemocníc, ako sám navrhovateľ uviedol, tento ich postup nemôže byť predmetom tohto konania. Tiež nie je dôvodom na poskytnutie súdnej ochrany navrhovateľovi.
- Treťou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je, že nariadené predbežné opatrenie nemôže neprimerane obmedzovať odporcu a nemožno ním prejudikovať konečné rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa v konaní vo veci samej mieni domáhať vyslovenia neplatnosti výpovede zo strany odporcu, súd by sa pri vydaní predmetného predbežného opatrenia musel stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že výpoveď daná odporcom je neplatná. Tým by vzniklo nebezpečenstvo prejudikovania konečného rozhodnutia. Súd tiež nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby. Vzhľadom na to, že v tomto prípade navrhovateľ neosvedčil samotný nárok, ktorému sa má priznať ochrana, teda neplatnosť výpovede Zmluvy a vzhľadom na to, že by išlo o úpravu práv iba po dobu dvoch mesiacov od 1. novembra 2013 do 31. decembra 2013 a navrhovateľ by tým dosiahol iba oddialenie ukončenia zmluvy s odporcom a neriešilo by to situáciu navrhovateľa po uplynutí tejto lehoty a nevhodne a zbytočne by sa zasiahlo do práv odporcu, ktorý má právo zabezpečiť respektíve uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za najvyššiu cenu, s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie, sa vydanie tohto predbežného opatrenia súdu javí ako neúčelné a neodôvodnené.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom trovy konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný a úspešnému účastníkovi - odporcovi - v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré je rozdelené do štyroch častí.
V jeho prvej časti vysvetľuje, v čom vidí pochybenie súdu z hľadiska posúdenia osvedčenia nároku vo veci samej. Navrhovateľ má za to, že svoj nárok náležite osvedčil skutočnosťami, že
- výpoveď zmluvy je neurčitá,
- že odporca nemal možnosť uzavrieť zmluvu s inou poisťovňou a
- že odporca nemal možnosť uzavrieť zmluvu za vyššiu cenu.
Uviedol, že osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti považuje za nepreskúmateľné, keďže
postráda vysvetlenie ako sa súd vysporiadal s argumentom navrhovateľa ohľadom neurčitosti výpovede. Rozhodnutie preto trpí vadami podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Pre prípad, ak napadnuté uznesenie obsahuje záver o tom, že výpoveď je dostatočne určitá, navrhovateľ namieta, že uznesenie súdu trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
K odôvodneniu uznesenia súdu v druhom bode odvolateľ uvádza, že strohé konštatovanie že „splnenie každej podmienky sa mu zdalo reálne“ považuje za nepostačujúce. Žiadnym logickým spôsobom totiž nemožno vysvetliť, z akého dôvodu súd považoval za reálne splnenie podmienky VšZP, ktorá viazala uzavretie zmluvy na to, že odporca predloží záväzný návrh cien navrhovateľa, ktorý musí byť v rovnakej alebo vyššej výške s primeraným zohľadnením príplatkov, ako cena VšZP, a to u všetkých oddelení, na ktoré má uzavretú zmluvu s navrhovateľom, k čomu sa vyžadoval súhlas navrhovateľa. V čase výpovede však odporca nemal rozumné dôvody na to, že navrhovateľ bude so zvýšením cien súhlasiť.
Navrhovateľ má tiež za to, že aj novinový článok - najmä ak ide o vyjadrenie riaditeľa VšZP - môže slúžiť v súdnom konaní ako dôkaz, a preto jeho odmietnutie súdom prvého stupňa považoval za nesprávne.
Navrhovateľ namietal, že súd nesprávne odmietol prihliadať na porovnanie cien ukončenej hospitalizácie (CUH), predloženej navrhovateľom, s tým, že pravdivosť predloženej analýzy nemôže bez vyjadrenia odporcu overiť. Navrhovateľ však má za to, že ním predložené dôkazy boli postačujúce na overenie pravdivosti analýzy, i keď určenie ceny zmluvy vyžaduje komplexnú analýzu. Navrhovateľ predložil súdu návrh, ako osvedčiť pre účely predbežného opatrenia pravdepodobnosť toho, že cena ponúknutá VšZP je nižšia, a to porovnanie nominálnej hodnoty CUH pri jednotlivých oddeleniach. Ak navrhovateľ ponúka vyššiu CUH aspoň pri polovici oddelení, súd by mal z toho vyvodiť, že cena VšZP nie je lepšia. Pri tomto výpočte sa nemá prihliadať na rôzne druhy príplatkov, ktoré CUH nezvyšujú a sú viazané na splnenie určitých podmienok.
Navrhovateľ je toho názoru, že súd mal všetky potrebné údaje na to, aby mohol overiť výšku nominálnej CUH na základe Zmluvy a jej dodatkov. Výšku CUH uplatňovanej VšZP mohol súd overiť na základe dokumentu označeného ako Návrh cien za ukončené hospitalizácie zo dňa 17.06.2013, ktorý bol pripravený VšZP a predložený súdu. Na základe ich porovnania mohol súd ľahko overiť, že CUH podľa Zmluvy sú vyššie pri väčšine oddelení; k tomuto záveru mohol tiež dospieť aj vtedy, ak by zobral do úvahy príplatky spomínané v liste VšZP zo 17.06.2013.
V druhej časti odvolania navrhovateľ uvádza, v čom vidí pochybenie súdu z hľadiska posúdenia potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k osvedčeniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Navrhovateľ názor súdu prvého stupňa, že sa nemôže domáhať ochrany, ak ujma nehrozí bezprostredne jemu, ale jeho poistencom, považoval za nesprávny, keďže záujmy navrhovateľa nemožno oddeliť o záujmov jeho poistencov. Argumentoval tým, že po uplynutí výpovednej lehoty bude odporca poskytovať jeho poistencom len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, čo môže mať vo viacerých prípadoch významný vplyv na kvalitu ich života; takúto ujmu nemôže napraviť ani prípadné rozhodnutie o neplatnosti výpovede. Ak by odporca postupoval v súlade s platnou Zmluvou a nevypovedal ju, k ohrozeniu týchto záujmov by nedošlo. Pretože súd nemohol mať rozumné pochybnosti o tom, že po uplynutí výpovednej lehoty dôjde k situáciám, ktoré budú vyžadovať poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, podcenil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že navrhovateľ mohol a mal na odvrátenie hrozby zabezpečiť starostlivosť u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, navrhovateľ uviedol, že odporca patrí do koncovej siete poskytovateľov ústavnej starostlivosti, a z tohto pohľadu je nenahraditeľný.
Navrhovateľ tiež spochybnil názor súdu, že k vypovedaniu Zmluvy došlo z dôvodu nízkych platieb, keďže táto skutočnosť nesúvisí s predmetom tohto konania a vôbec nebola preukázaná.
Keďže predmetom návrhu vo veci samej má byť neplatnosť výpovede a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v období medzi uplynutím výpovednej doby a uplynutím dohodnutej doby platnosti Zmluvy a ide teda o dobu dvoch mesiacov, navrhovateľ odmieta tvrdenie súdu, že jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol účelový, a že z tohto dôvodu nemal právo požadovať súdnu ochranu.
Navrhovateľ odmietol aj názor súdu, že nepreukázal reálnu hrozbu ujmy na jeho poistnom kmeni. Podľa jeho názoru súd nemôže mať rozumné pochybnosti o tom, že ak výpoveď odporcu bola daná v čase, kedy prebieha prepoisťovacia kampaň, je prirodzenou reakciou poistencov predísť tomuto riziku výmenou poisťovne; o uvedenom svedčí aj navrhovateľom predložený dôkaz o počte nových prihlášok za určité obdobie septembra 2013 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012.
Odvolateľ v súvislosti s konštatovaním súdu, že odporca má pochopiteľnú snahu, hlavne s prihliadnutím na súčasný neutešený finančný stav zdravotníckych zariadení, zvýšiť platby od zdravotných poisťovní uviedol, že to s predmetom konania nesúvisí a ani nebolo predmetom dokazovania. Odporca však nemá právo riešiť akékoľvek finančné problémy tým, že porušuje Zmluvu, Zmluvu nezákonne vypovie a odmietne poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s argumentmi navrhovateľa, že konanie odporcu môže spôsobiť riziko odňatia povolenia na poskytovanie verejného zdravotného poistenia.
V tretej časti odvolania navrhovateľ tvrdí, že nariadením predbežného opatrenia by nedošlo k neprimeranému obmedzeniu odporcu, a teda k porušeniu princípu proporcionality, i keď by riešilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti iba v období novembra a decembra 2013. Skutočnosť, že zmluva je uzavretá iba do 31.decembra 2013, nemožno považovať za dôvod na odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany navrhovateľovi.
Z obsahu odvolania je zrejmé, že uznesenie súdu prvého stupňa považuje navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok náležitého odôvodnenia a trpiace vadami podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a tiež vadami podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Vo štvrtej časti odvolania odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že vyhovie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Súčasne upozornil na skutočnosť, že petit predbežného opatrenia je formulovaný ako eventuálny s tým, že je vecou súdu, ktorému návrhu vyhovie.
Odvolanie navrhovateľa spolu s prílohami bolo doručené odporcovi 23.10.2013. Odporca k veci nepodal žiadne vyjadrenie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä
- Zmluvou č. 1003NFAL000106 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 30.11.2006 s prílohami (ktorá - i keď súd prvého stupňa tvrdil opak - je súčasťou spisu) spolu s dodatkami č. 1- 22 (ďalej len Zmluva),
- Výpoveďou zmluvy zo dňa 25.07.2013, doručenou navrhovateľovi 26.07.2013 (ďalej len Výpoveď), č.l. 62,
- Tabuľkou s porovnaním cien ukončenej hospitalizácie (ďalej CUH) navrhovateľa a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej VšZP) za vybrané oddelenia, ktorú vyhotovil navrhovateľ na základe cien VšZP povinne zverejňovaných na jej webovom sídle (č.l. 53),
- dodatkom č. 12 k Zmluve č. 62NFAL 000211 medzi VšZP a odporcom (ktorý bol tiež zverejnený na webovom sídle VšZP), podľa ktorého sa Zmluva uzatvára na dobu určitú do 31.12.2014 a jej Príloha č. 1 - Cena a podmienky úhrady zdravotnej starostlivosti sa predlžuje do 31.12.2013 s tým, že VšZP
je oprávnená kedykoľvek predložiť odporcovi návrh na zmenu jej znenia, ak poskytne poistencom inej poisťovne rovnakú starostlivosť za ceny nižšie ako v Prílohe č. 1, zo dňa 28.06.2013 (č.l. 54),
- Návrhom cien VšZP za ukončené hospitalizácie podľa vybraných oddelení s príplatkami pri niektorých oddeleniach zo dňa 17.06.2013, doručeného odporcovi 20.06.2013 s podmienkami, že odporca predloží záväzný návrh CUH a špeciálne hradené výkony od ostatných zdravotných poisťovní (navrhovateľ a Dôvera), ktorý musí byť v rovnakej alebo vyššej výške s primeraným zohľadnením príplatkov, a to u všetkých oddelení, a nesmie obsahovať ustanovenie o degresívnej CUH v prípade úhrad nad zmluvne dohodnutý rozsah,
- novinovými a článkami - Hospodárske noviny 28.06.2013, prepis správ RTVS z 04.06.2013 dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu (najmä vo veciach s určovacím petitom vo veci samej), ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod danosťou práva je treba rozumieť napr. v prípade ochrany práv zo zmluvy, preukázanie existencie zmluvného vzťahu a označenie skutočností, na základe ktorých sa práva zo zmluvy javia sporné.
Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.
Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami,
vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý).
Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť, teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol.
Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.
Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.
Navrhovateľ Zmluvou platnou do 31.12.2013 preukázal, že medzi ním ako zdravotnou poisťovňou a odporcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti existuje zmluvný vzťah, na základe ktorého sa odporca zaviazal za podmienok dojednaných v Zmluve poskytovať zdravotnú starostlivosť poistencom navrhovateľa zo Slovenskej republiky, poistencom členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska a cudzincom zo štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorené medzinárodné dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť vo vecnom rozsahu, ktorý vyplýva zo Zmluvy a z povolenia odporcu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.
Podľa čl. 8 bod 2/ Zmluvy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený vypovedať zmluvu v súlade s § 7 ods. 15 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. Výpovedná lehota je v tomto prípade trojmesačná. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.
Citovaný § 7 zák. č. 581/2004 Z.z. umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vypovedať zmluvu, ak a) zdravotná poisťovňa porušila podmienky zmluvy a b) má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu.
Z Výpovede odporcu vyplýva, že v súlade s citovaným ustanovením čl. 8 bod 2 Zmluvy v spojení s § 7 ods. 15 písm. b) zák. č. 581/2004 Z.z. vypovedáva Zmluvu z dôvodu, že má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu, a to konkrétne so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. V prípade záujmu navrhovateľa môže byť uvedená skutočnosť preukázaná na osobnom stretnutí štatutárnych zástupcov.
Keďže Výpoveď odporcu bola navrhovateľovi doručená 26.07.2013, výpovedná lehota uplynula 31.10.2013.
Navrhovateľ tvrdil, že Výpoveď odporcu je neplatná podľa § 37 Obč. zák. z dôvodu neurčitosti a tiež je nedôvodná, pretože odporca nemal skutočnú, konkrétnu a reálnu možnosť uzavrieť zmluvu s inou poisťovňou. Ponuka - Návrh cien VšZP za ukončené hospitalizácie podľa vybraných oddelení, s príplatkami pri niektorých oddeleniach, zo dňa 17.06.2013 jednak neobsahovala vyššiu cenu a jednak podmienky v nej uvedené boli mimo vplyvu odporcu.
Preto sa v konaní vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti Výpovede danej odporcom.
Predložené listinné dôkazy tvrdenia navrhovateľa osvedčujú. Pre účely skúmania výšky cenovej ponuky VšZP sa odvolací súd uspokojil s porovnaním CUH navrhovateľa s CUH VšZP, ktoré je uvedené v tabuľke
na č.l. 53, z ktorého je zrejmé, že ceny navrhovateľa sú v porovnávaných položkách vyššie. Komplexná analýza cien zdravotných výkonov, vyšetrovacích a liečebných zložiek ako aj ďalších položiek služieb poskytovaných podľa zmluvy je možná iba v rámci dokazovania vo veci samej.
Návrh cien VšZP za ukončené hospitalizácie zo dňa 17.06.2013 na č.l. 60, doručený odporcovi, súd považoval za irelevantný, keďže obsahoval podmienky, uvedené vyššie, ktoré sú evidentne mimo vplyvu odporcu.
Na základe uvedených skutkových okolností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a aj napriek tomu, že skutkový stav ešte nie je úplne zistený a ním uplatňované právo nie je celkom nepochybné, pre účel tohto konania v postačujúcom rozsahu osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený.
Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd akceptoval odvolaciu námietku navrhovateľa iba v časti ohrozenia záujmov jeho poistencov, pretože ich záujmy nie je možné oddeliť od záujmov navrhovateľa. Keďže podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon, tieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Je nepochybné, že po uplynutí výpovednej lehoty má odporca povinnosť poskytovať poistencom navrhovateľa len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Táto je v § 2 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Odporca súčasne prestáva poskytovať poistencom navrhovateľa plánovanú zdravotnú starostlivosť. Za týchto okolností nemožno však mať rozumné pochybnosti o tom, že aj po uplynutí výpovednej lehoty nastanú situácie, ktoré budú vyžadovať poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencom navrhovateľa, pričom jej neposkytnutie môže mať závažný vplyv na zdravotný stav a kvalitu života človeka, dokonca môže mať za následok aj nenapraviteľnú ujmu na zdraví.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa neodôvodnene podcenil nebezpečenstvo hroziacej ujmy poistencom navrhovateľa, keďže títo sa nemôžu domáhať svojich práv inak ako prostredníctvom navrhovateľa.
Z ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach vyplýva navrhovateľovi ako zdravotnej poisťovni povinnosť vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečil poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Keďže však odporca (a aj ďalších 16 nemocníc, ktoré vypovedali zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s navrhovateľom), je súčasťou tzv. koncovej siete poskytovateľov ústavnej starostlivosti, je z hľadiska možného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre poistencov navrhovateľa u iného poskytovateľa, nenahraditeľný.
Odvolací súd má za to, že navrhovateľ v uvedenom rozsahu preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Na základe preskúmania navrhovateľom uplatneného eventuálneho petitu odvolací súd dospel k záveru, že každý z navrhovaných petitov neprimerane obmedzuje práva odporcu a je v rozpore s princípom proporcionality.
Ako už bolo uvedené vyššie, viazanosť petitom návrhu neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ; rozhodujúci je obsah celého návrhu, pričom vyhovieť návrhu možno aj čiastočne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to v zmysle obsahu návrhu navrhovateľa, avšak v nevyhnutnom rozsahu, ktorým nebudú nad tolerovateľnú mieru obmedzené práva odporcu. Preto uložil odporcovi povinnosť pokračovať v plnení Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č.1003NFAL000106, v znení jej dodatkov č. 1 až 22, a to v rozsahu plánovanej zdravotnej starostlivosti do 31.12.2013. Odvolací súd má za to, že predbežné opatrenie v takto vymedzenom rozsahu zabezpečí povinnosti navrhovateľa voči jeho poistencom (keďže povinnosť poskytovať im neodkladnú zdravotnú starostlivosť je daná zákonom) a tiež značne eliminuje riziko porušenia zákonnej požiadavky naplnenia verejnej minimálnej siete.
Návrh navrhovateľa, aby sa odporca zdržal vyvodzovania právnych dôsledkov z Výpovede odporcu, a to formou zastavenia plnenia Zmluvy a uloženie povinnosti, aby pokračoval v plnení Zmluvy aj po uplynutí výpovednej doby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, považoval odvolací súd za neprimerané a aj nezákonné z dôvodu, že nemožno zakázať uplatňovanie zákonných práv a tiež preto, že platnosť Zmluvy medzi účastníkmi konania končí 31.12.2013, a preto v tejto časti jeho návrh zamietol.
Navrhovateľ avizoval, že predmetom konania vo veci samej bude určenie neplatnosti Výpovede odporcu; predmetom konania o nariadenie predbežného opatrenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v období medzi uplynutím výpovednej lehoty (od 01.11.2013) a uplynutím dohodnutej platnosti Zmluvy (do 31.12.2013).
V zmysle ustanovení § 7 ods. 1, 2, 3 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení majú poistenci každoročne k 30. septembru možnosť zmeniť svoj zdravotnú poisťovňu.
Navrhovateľ tiež zdôraznil, že predmetom tohto konania a ani budúceho konania vo veci samej nie je a nebude uplatňovanie práv z obmedzenia hospodárskej súťaže konaním odporcu a ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nezaoberal navrhovateľom tvrdeného rizika nenapraviteľnej ujmy na jeho poistnom kmeni a povesti a tiež neskúmal ním tvrdené zneužitie procesu unitarizácie zdravotného poistenia. Uvedené je v súlade so závermi rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 76/07, v zmysle ktorého sa súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže navrhovateľ si v návrhu na vydanie predbežného opatrenia trovy neuplatnil, a rozhodnutie v tejto veci sa nevyhlasuje (ods. 4), nebolo potrebné vyzvať ho na vyčíslenie trov.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.