Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/281/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr.Táne Veščičíkovej v právnej veci žalobcov: 1/ E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX W.. P. C., P.-XX, G., M. XXXXX, N. a v 2/ P.U. X., K.. L.ej, nar. X.X.XXXX, bytom XXXX W.. P. C., P.-XX, G., M. XXXXX, N., obaja žalobcovia zastúpení E.. E. N., bytom P. Č.. X, F., proti žalovaným: 1/. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, H., 2/ H. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. Č.. XX, H., obaja zastúpení E.. H. Z., advokátom, N.. H. D. Č.. X/X H. a 3/ J. X.H., nar. X.X.XXXX, bytom X. Z. Č.. X, H., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.6.2012 č.k. -143 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vo výroku taktiež uviedol, že o trovách konania medzi účastníkmi bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2009 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2.rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3.rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj 3-izbového bytu č. 4, nachádzajúceho sa v H. X. P. ul.č. XX, zapísaného na Z. Č.. XXXX kat.úz. H. a to z dôvodu, že uvedenú zmluvu žalovaní uzavreli s úmyslom vyhnúť sa povinnosti splniť svoj dlh voči žalobcom, ktorý žalovaný v 1.rade uznal formou notárskej zápisnice zo dňa 18.6.2009.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade formou notárskej zápisnice spísanej 18.6.2009 pod číslom X. XX/XXXX osvedčil vyhlásenie o uznaní svojho záväzku podľa a zároveň súhlasil s vykonateľnosťou podľa resp. s exekúciou podľa Exekučného poriadku a to vo výške 44.081, eur v prospech svojej sestry P. X. rod. L. (žalobkyne v 2.rade). V zápisnici ďalej uviedol, že svoj záväzok splní najneskôr do 18.6.2011 mesačnými splátkami vo výške 350,-eur.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2009 zistil, že predávajúci H. L. C. H. L. a F. J. X. uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat.úz. H. ako byt č. X s príslušenstvom, nachádzajúci sa v H. X. P. N.. R..Č. XXX. Predmetom prevodu boli aj spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu v podieli XXXX/XXXXXX ako aj spoluvlastníctvo k pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 v podiele XXXX/XXXXXX. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 50.000,-eur, pričom v zmysle článku V bodu 2 zmluvy sa účastníci dohodli, že záväzok kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v časti zaniká v súlade s započítaním s pohľadávkou kupujúceho, ktorú mal voči predávajúcim z titulu pôžičky na základe zmluvy zo dňa 1.6.2004 na základe ktorej si predávajúci ako dlžníci požičali od kupujúceho ako veriteľa sumu 1.500.000,-Sk. Zostávajúca časť kúpnej ceny v sume 209.013,-eur bola uhradená v hotovosti. Súd prvého stupňa poukázal na to, že podpisy predávajúcich na uvedenej zmluve boli osvedčené notárkou E.. H. F. dňa 11.6.2009.

S poukazom na ust. § 39 Obč. zákonníka a § 42a ods. 1 Obč. zákonníka vyvodil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 10.6.2010 bola uzavretá na základe slobodného prejavu vôle jej účastníkov a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Konštatoval, že z výsluchu žalovaných v 1.-3.rade vyplynulo, že táto bola uzavretá z dôvodu uhradenia pôžičky od žalovaného v 3.rade. Takáto forma bola zvolená z dôvodu, že žalovaní nemali finančné prostriedky na vyrovnanie svojho záväzku z pôžičky.

Súd 1. stupňa mal teda za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by v zmysle § 39 Obč. zákonníka odôvodňovali záver o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Konštatoval, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo ešte pred spísaním notárskej zápisnice zo dňa 18.6.2009, ktorou žalovaný v 1.rade uznal svoj záväzok voči žalobkyni a poukázal na skutočnosť, že takýto záväzok nebol uznaný zo strany žalovanej v 2.rade. K tvrdeniam žalobcov o tom, že dôvodom uzavretia spornej kúpnej zmluvy bola snaha žalovaných zbaviť sa majetku z dôvodu oddialenia resp. znemožnenia možného výkonu rozhodnutia voči ním, súd prvého stupňa uviedol, že takéto skutkové tvrdenia zakladajú dôvod pre odporovateľnosť právneho úkonu, teda o určenie jeho neúčinnosti a nie sú dôvodom pre určenie jej neplatnosti. Konštatoval taktiež, že zo strany žalobcov nebolo preukázané nimi tvrdené podvodné konanie žalovaných, keďže voči ním nebolo ani len začaté trestné stíhanie ohľadne konania, ktoré im žalobcovia dávajú za vinu.

Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovia nepreukázali riadny dôvod neplatnosti označenej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Obč. zákonníka a preto nárok žalobcov ako nedôvodný zamietol. Nevykonanie ďalšieho žalobcami navrhovaného dokazovania zameraného na otázku, či žalovaný v 3.rade mal k dispozícii sumu, ktorú mal žalovaným v 1. a 2.rade poskytnúť formou tvrdenej pôžičky súd prvého stupňa odôvodnil tým, že existenciu tejto pôžičky považoval za preukázanú zo samotného jej obsahu a taktiež z dôvodu, že petit žaloby a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo neodôvodňujú určenie neplatnosti zmluvy a petit mal smerovať k odporovateľnosti právneho úkonu.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie postupom podľa . V odvolaní uviedli, že z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa konal a rozhodoval v zásade s evidentným zaujatím vo veci a to s prihliadnutím na vykonávanie, preukazovanie a odôvodňovanie dôkazov navrhovaných žalobcami v porovnaní s posúdením dôkazov zo strany žalovaných. Má za to,že táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že rozhodnutie o trovách konania súd odsunul až na dobu, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej. Súd nebral na vedomie skutočnosti, o ktoré žalobcovia opierali svoj žalobný návrh, ale evidentne sa priklonil na stranu žalovaných. Za nesprávny postup považovali skutočnosť, že súd nebral do úvahy tvrdenia žalobcov o tom, že predmetný byt bol aj ku dňu jeho nezákonného prevodu stále v užívaní v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných v 1. a 2.rade, pričom títo deklarovali skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach č.k. bolo ich BSM zrušené už ku dňu 12.12.2003. Majú za to, že súd sa nedostatočne vyporiadal s dôležitým dôkazom a to notárskou zápisnicou o uznaní dlhu podpísanú žalovaným v 1.rade na základe ktorej sa slobodne zaviazal uhradiť im spreneverenú sumu. Majú za to, že súd neprihliadol na drzé a bezcharakterné prehlásenie žalovaného o tom, že napriek uznaniu nie je ochotný uvedený záväzok splniť, čo sa podľa žalobcov jednoznačne prieči dobrým mravom a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom na podanie odvolania. Bez povšimnutia súdu zostali finančné sumy získané žalovanými za predaj dvoch bytov, pôvodne z majetku žalobcov v celkovej výške cca 1.000.000,-Sk, ktoré boli žalovanými taktiež spreneverené. Ani pri posúdení takýchto skutočností súd nemal za preukázané, že konanie žalovaných je nanajvýš zištne, nemravné, bezcharakterné a takto aj zbavenie sa majetku v úmysle vyhnúť sa splácaniu prehýraných finančných prostriedkov napĺňa všetky znaky zákonom daného obmedzenia platnosti akéhokoľvek nimi vykonaného zmluvného prejavu.

Žalobcovia majú taktiež za to, že pri nezaujatom posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo je málo presvedčivé poučenie súdu o tom, že žalobcovia mohli svoj nárok oprieť o ust. Obč. zákonníka smerujúce k odporovateľnosti právneho úkonu a to z toho dôvodu, že samotný návrh bol podaný vo všeobecnej rovine a možnosť posúdenia spôsobu rozhodnutia súdu vo veci boli takto tomuto dané na výber. Nik zo žalobcov a ani ich právny zástupca nenavrhol súdu rozhodovať vo veci výlučne podľa § 39 Obč. zákonníka.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2.rade. Títo žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím dôvodom žalobcov uviedli, že pre rozhodnutie o ich návrhu je právne bezvýznamnou skutočnosť namietaná odvolateľmi, že v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy bol predmetný byt v užívacom režime žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov aj keď súdom bolo zrušené ich BSM. Právny účinok takéhoto rozsudku mal vplyv na právny režim vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k nadobúdaniu majetku po právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto rozsudkom spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému bytu nezaniklo a s poukazom na ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka boli títo oprávnení s predmetom zmluvy nakladať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. , keď vykonal účastníkmi označené dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcov k týmto považuje za potrebné dodať:

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia svoj nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu 3-izbového bytu zakladali na tvrdenom úmysle žalovaných v 1. a 2.rade vyhnúť sa možnému predaju tohto bytu v rámci prípadne nariadenej exekúcie. Žaloba teda vychádza z tvrdenia o úmysle žalovaných v 1.a 2.rade vyhnúť sa splneniu ich povinnosti vrátiť dlh voči žalobcom. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že takéto skutkové tvrdenia nezakladajú dôvod pre určenie neplatnosti označenej kúpnej zmluvy.

Podľa ust. § 42a Obč. zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkové právne úkony podľa ods. 2-5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

V uvedenom zákonnom ustanovení je upravený hmotnoprávny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Tento inštitút umožňuje veriteľovi žalobou na súde sa domáhať, aby súd vyslovil, že dlžníkové právne úkony uvedené v ods. 2-5 pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Takáto neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu smeruje iba voči ukrátenému veriteľovi, keďže inak sa s týmto právnym úkonom spájajú všetky právne následky, ku ktorým smeroval. Úspešne odporovať teda možno iba taký právny úkon, ktorý je právnym úkonom platným. Už samotná táto skutočnosť teda vylučuje možnosť úspešne sa na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy na základe takých skutkových tvrdení, ktoré odôvodňujú odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. S poukazom na tieto závery nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov spočívajúcu v tvrdení, že súd prvého stupňa mohol na základe ich žaloby rozhodnúť sám aj o odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ sa totiž žalobcovia v petite svojej žaloby domáhali určenia neplatnosti zmluvy, bol súd takýmto petitom viazaný a bez zmeny žaloby zo strany žalobcov, ktorí disponujú predmetom konania nebol oprávnený zmeniť tento predmet konania na konanie o odporovateľnosť právneho úkonu.

Pokiaľ teda zákonodarca z takéto konania, ktoré žalobcovia v konaní skutkovo vymedzili odvodzoval iba možnosť úspešnej odporovateľnosti, ktorá zároveň predpokladá platnosť takéhoto právneho úkonu, je vylúčené takéto konanie súčasne kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by zakladalo absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcov, týkajúcu sa nimi tvrdeného podvodného konania zo strany žalovaných v 1. a 2.rade. Rozhodnúť o podvodnom konaní je oprávnený iba súd v trestnom konaní, ktoré však voči žalovaným v 1. aj v 2.rade nebolo ani začaté.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka o neobjektívnom hodnotení dôkazov označených žalobcami s poukazom na to, že súd rozhodnutie o trovách konania odložil na osobitné rozhodnutie po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Takýto postup súdu umožňuje ust. a tento teda nepreukazuje nesprávny postup a nemožno ho považovať ani za prejav zaujatosti súdu.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavom výroku ako vecne správny podľa potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa odložil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnom skončení konania vo veci samej, bude jeho povinnosťou rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.