Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-226-2013.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/226/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO : 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK Bratislava, Karadžičova č. 8 proti odporkyni : G. I., Z. K. W., K. XXX/XX, o zaplatenie 552,01 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 365,92 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 171,53 € od 12.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 88,57 € od 12.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,96 € od 12.09.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 45,38 € do rúk právnemu zástupcovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 08.07.2013 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 518,33 € s príslušenstvom.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o pripojený ako na č.l. 5, dodatkov k zmluve o pripojený ako na č.l. 7, faktúrami ako na č.l. 9-16, zmluvou o postúpení pohľadávok ako na č.l. a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pripojený medzi právnym predchodcom navrhovateľ spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom a.s. a odporcom, právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľ odporcovi riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytované služby
vystavil a doručil odporcovi faktúru č. 7005446590 dátumom splatnosti 05.07.2010 na sumu 148,20 €, faktúru č. 7006481299 s dátumom splatnosti 05.08.2010 na sumu 19,73 € a faktúru č. 7007535101 s dátumom splatnosti 05.09.2010 na sumu 18,46 €. Zároveň navrhovateľ voči odporcovi z titulu porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 € v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 7104699842 a v sume 2,50 € v zmysle zmluvných dojedaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre 7008498896. Napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi riadne a včas poskytol služby odporca to neuhradil včas, čím sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zo dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške 518,33 € s príslušenstvom postúpená navrhovateľovi. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať úrok z omeškania z tejto istiny poukazujúc na § 517 ods. 2 OZ. Žiadal ďalej priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník , ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 a/ OZ neprimeranú vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv , ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou, je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v časti 8 tohto zákona a zmluva podľa § 55 a zmluvnou stranou sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľov vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
S poukazom na ustanovenie § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté nielen podľa občianskeho zákonníka, ale i obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzatvorené podľa § 52 a 60 OZ sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd po preskúmaní všeobecných obchodných podmienok ako aj dodatkov k zmluvám navrhovateľa týkajúcich sa dojednanej zmluvnej pokuty dospel k tomuto záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta sa prieči zákonu.
V samotných všeobecných podmienkach nie je zmluvná pokuta uvedená, ktorú požaduje navrhovateľ, je to v dodatku k zmluvám o pripojení pod bodom 3 kde navrhovateľ uvádza, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod. 3.4 alebo bod 3.5 alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok ) a následne deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Z tabuľku č. 1 dodatku v zmluve o pripojení zo dňa 25.11.2009 súd zistil, že je tam uvedená zmluvná pokuta vo výške 331,94 €. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v podstate odporca dlhuje navrhovateľovi podľa predložených faktúr zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 05.12.2009, teda za účinnosti novely Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných podmienok neplatením úhrad riadne a včas podľa bodu 6 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 67 €.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení účinnosti od 1.1.2008 , ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostané majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v čase nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb vyhovel, keďže tieto boli splnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávka k priznanej istine, vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, navrhovateľ mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne tak ako to žiadal navrhovateľ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, a poukazujúc na § 545 a OZ znížil zmluvnú pokutu na 1-inu teda na sumu 82,98 € a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ mal úspech v časti, v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené. V tejto časti bol odporca neúspešný, lebo bol zaviazaný na úhradu. V časti, ktorej bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý, bol navrhovateľ neúspešný. Odporcovia mali v tejto časti úspech, lebo nie sú povinní zaplatiť to, čo žiada navrhovateľ. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery jeho úspech a neúspechu. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie 518,33 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a úrokom. To predstavuje 100 % . Úspešný bol v sume 269,37 €. Predstavuje to 52 %. ( 518,33 € : 100 %, 269,37 € : 5,18 ) z toho čo žiadal. Neúspešný tak bol vo výške 48 %. ( 100 % - 52 % ). Pomer jeho neúspechu a úspechu tak predstavuje 4 %. ( 52 % - 48 % ). To je miera jeho úspechu v tomto konaní. V takomto pomere má preto navrhovateľ právo na náhradu trov konania z účelne a správne vypočítaných trov konania. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov konania celkom v sume 133,41 €. Ide
o súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Ako však už bolo uvedené, navrhovateľ mal úspech vo výške 4 %. Z tohto dôvodu má preto nárok na náhradu trov konania len do výšky 4 %, z dôvodne a účelne vynaložených trov. Preto bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania v sume 5,33 €, ktorá zodpovedá vo výške 4 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).