Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_21C-184-2012.pdf
PDF · 100.09 KB
No categories available
21C/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne O.. V. T., D.. X.X.XXXX, N. G. XXX, C., štátny občan SR, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Jánom Bištom, Mliečna 68, Košice, proti žalovaným ad 1/ INFINANCE CREDIT, s.r.o., Jilemnického 2, Trenčín, IČO: 44 732 911, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, ad 2/ Aukčný dom, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 36 253 073, ad 3/ SUN TRADE, s.r.o., Zlatovská 27, Trenčín, IČO: 46 187 707, právne zastúpeného Mgr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, Námestie SNP 17, Rajec, o neplatnosť dobrovoľnej dražby s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. trovy konania v sume 1.438,94 eur na účet právneho zástupcu vedený vo S. Ú. N., V..Z.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania v sume 520,66 eur na účet právneho zástupcu vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.9.2012 domáhala zrušenia výsledku dobrovoľnej dražby konanej dňa 6.6.2012 žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade, týkajúcej sa nehnuteľností parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 a rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXX nachádzajúcich sa v obci C.Ô. G.. Ú.. C., okres Poprad, zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Poprad.
Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným (neuviedla o ktorého žalovaného má ísť, poznámka súdu) uzavrela zmluvu o úvere č. (neuviedla) a podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom nebankový úver vo výške 33.000 eur na dobu 6 mesiacov úročený s ročným úrokom 36 %. Poukázala, že v článku III. zmluvy o úvere, resp. všeobecných obchodných podmienok úver bol úročený úrokovou sadzbou 3 % mesačne, čo predstavuje 990 eur mesačne a táto úroková miera je neprípustná a spĺňa podmienky úžery. Poukázala, že jej mesačný príjem v čase poskytnutia úveru predstavoval 1.000 eur a nebolo možné, aby riadne a včas bez toho, aby vážne ohrozila chod domácnosti splácala dohodnuté splátky a zároveň nasporila 33.000 eur. Úverovú zmluvu podpisovala v situácii kedy nevyhnutne potrebovala finančné prostriedky na platenie iného záväzku. Neupresnila ktorý žalovaný uplatnil svoje právo veriteľa a dňa 6.6.2012 na dobrovoľnej dražbe organizovanej žalovaným v 2. rade predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o záložnom práve. Poukázala, že žaloba je podaná po uplynutí trojmesačnej lehoty určenej zákonom o dobrovoľných dražbách, čo bolo spôsobené podvodom, obeťou ktorého sa stala žalobkyňa a pre podobný prípad zákon umožňuje podať žalobu aj po uplynutí trojmesačnej lehoty. Zároveň požiadala o odpustenie zmeškanej lehoty.
Žalobkyňa po začatí konania podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, za ktorý zaplatila súdny poplatok v sume 33 eur kolkovými známkami, avšak vzhľadom na to, že išlo o postavenie spotrebiteľa, súd nariadil vrátiť žalobkyni súdny poplatok uznesením zo dňa 3.10.2012. Súd vyzval žalobkyňu uznesením zo dňa 3.10.2012 na doplnenie a opravenie svojho návrhu. Súd jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietol po neodstránení vád návrhu.
K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade, ktorí žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázali na to, že žaloba je uplatnená bez akéhokoľvek právneho základu, bez plnenia základných zákonných podmienok na podanie žaloby. Poukázal na to, že z celého obsahu žaloby žalobkyne nie je vôbec zrejmé k porušeniu akého konkrétneho zákonného ustanovenia došlo v priebehu procesu vykonávania predmetnej dobrovoľnej dražby. Neoznačila ani jednu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok alebo ktorá by mohla spôsobovať neplatnosť napadnutej dobrovoľnej dražby. Poukázal, že v predmetnom prípade nie je naliehavý právny záujem u žalobkyne. Žaloba podaná žalobkyňou bola podaná po uplynutí zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty a k žalobe nepripojila žiadne listinné dôkazy. Poukázal na to, že síce zákonom je daná trojmesačná lehota, avšak žalobu možno podať po lehote troch mesiacov iba z dôvodu spáchania trestného činu, ku ktorému by došlo v rámci procesu výkonu dobrovoľnej dražby. K týmto skutočnostiam nepredložila žiadny dôkaz. Uplatnili si trovy konania.
Dňa 17.5.2013 súd nariadil pojednávanie s tým, že na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa s tým, že jej splnomocnený zástupca sa telefonicky ospravedlnil v deň pojednávania z neúčasti na pojednávaní z dôvodu migrén, o čom mal predložiť lekársku správu a žiadal pojednávanie odročiť. Nedostavil sa žalovaný v 1. rade, ktorý žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu PN, o čom predložil súdu potvrdenie. Nedostavili sa žalovaní v 2. a 3. rade. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 19.9.2013 s tým, že sa na pojednávanie nedostavila žalobkyňa napriek doručenému predvolaniu. Nedostavil sa jej splnomocnený zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu PN, ktorú predložil súdu v deň pojednávania a žiadal pojednávanie odročiť. Dostavil sa však žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca a nedostavili sa žalovaní v 2., 3. rade. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 21.11.2013 s tým, že na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, u ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Nedostavil sa jej splnomocnený zástupca, u ktorého bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Dostavil sa žalovaný v 1. rade, jeho právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný v 2. rade, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný v 3. rade, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v 2., 3. rade.
Na pojednávaní právny zástupca žalovaných v 1., 3. rade poukázal na nedodržanie prekluzívnej lehoty pri podaní žaloby o určení neplatnosti dražby, ktorá bola konaná dňa 6.6.2012. Ďalej poukázal na to, že žaloba nemá skutkový ani právny základ a že neboli preukázané také skutočnosti, aby sa mohlo prihliadať na dlhšiu ako trojmesačnú lehotu na podanie žaloby.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom právneho zástupcu žalovaného v 1. a 3. rade, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z tvrdení žalobkyne vyplývajúcich iba z písomných podaní súdu vyplynulo, že dňa 6.6.2012 sa konala dražba, ktorú realizoval žalovaný v 2. rade. Predmetnou dražbou mali byť vydražené nehnuteľnosti parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 a stavba rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele č. XXX nachádzajúcich sa v obci C. G.. Ú.. C., okres Poprad, zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Poprad.
Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Na dražbe príklepom licitátora dochádza k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa za zákonom stanovených podmienok. Neplatná je dražba, ktorú určí za neplatnú súd. Môže tak urobiť len v prípadoch ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom. Ak pri takomto postupe boli dotknuté práva inej osoby, môže sa táto osoba obrátiť na súd, aby určil neplatnosť dražby. V záujme právnej istoty vydražiteľa sa ustanovila trojmesačná prekluzívna lehota, počas ktorej môže dotknutá osoba uplatniť svoje právo na súde. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby si musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od udelenia príklepu. Trojmesačná lehota na podanie žaloby je prekluzívnou lehotou a ak si v lehote oprávnená osoba neuplatní právo, jej právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká. Vzhľadom na to, že dražba sa uskutočnila dňa 6.6.2012 a trojmesačná prekluzívna lehota uplynula dňa 6.9.2012 (štvrtok) a žaloba bola podaná až dňa 14.9.2012, táto bola podaná po zákonom určenej lehote. Právo žalobkyne bolo prekludované. Táto trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby súčasne chráni aj vydražiteľa proti právnej neistote a márnym uplynutím tejto lehoty nadobúda istotu, že jeho vlastníctvo nebude spochybnené. Osobitným prípadom keď trojmesačná prekluzívna lehota neplatí sú prípady ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade bolo možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí lehoty, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa nepoukázala, resp. nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že v procese výkonu dobrovoľnej dražby bol spáchaný trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., nebola naplnená ani táto zákonná podmienka. Ťažiskom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu je úmyselné získanie prospechu alebo spôsobenie škody konaním v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách alebo dojednanie výhodnejších podmienok pre niektorých účastníkov dražby za rovnakým účelom. Márnym uplynutím trojmesačnej lehoty zanikol nárok žalobkyne privodiť vlastnícke právo späť na seba ako na predchádzajúceho vlastníka, teda vlastníka v čase konania dražby. Preto súd žalobu zamietol.
Na záver súd uvádza, že k určeniu neplatnosti dražby dochádza v prípade ak porušenie bolo v takom rozsahu, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. V prípade ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, na ktoré žalobkyňa nepoukázala, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže žalobkyňa nepoukazuje na žiadne porušenia ustanovení v procese dobrovoľnej dražby, nie je daná aktívna legitimácia na strane žalobkyne. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade a taktiež súd poukazuje na poučenie žalobkyne v zmysle § 120 OSP, ktorá bola poučená, že má označiť, prípadne predložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto konaní žalobkyňa mala dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli ňou preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Súd poukazuje, že žalobkyňa v skutkových tvrdeniach, ktoré súviseli s navrhovaným petitom nemali žiadnu súvislosť, pretože nepoukázala na žiadne porušenie zákonných predpisov zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých následkom je v prípade toho, že žalobkyňa sa cítila dotknutá na svojich právach, podanie žaloby o určenie dražby za neplatnú. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a v konaní bola iba osobne oslobodená od súdnych poplatkov, vznikla jej povinnosť zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so súdnym konaním. Právny zástupca žalovaného v 1. si vyúčtoval v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov za úkony právnej služby pri zastúpení žalovaného v 1. rade vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci najmenej vo výške 44.100 eur (výška kúpnej ceny, za ktorú žalovaný v 3. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa podanou žalobou na začatie konania domáhala s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 119/2012) za prevzatie, prípravu zastúpenia a 512,85 eur + 7,81 eur, za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 19.9.2013 a 128,21 eur + 7,81 eur, za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013 a 512,85 eur + 7,81 eur v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a písm. a), d), ods. 4 a § 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 19.9.2013 a 21.11.2013 za cestu Trenčín - Poprad a späť, kde jedna cesta trvá 5 začatých polhodín, čo predstavuje celkovo 261,60 eur (20 začatých polhodín x 13,01 eur/1 začatá polhodina v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 19.9.2013 a 21.11.2013) v zmysle § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Celková náhrada trov, ktorú si uplatnil predstavovala 1.438,94 eur. Ako listinný dôkaz na preukázanie hodnoty predmetu sporu predložil notársku zápisnicu č. N 479/2012, NZ 20215/2012, NCRIs 20703/2012 zo dňa 6.6.2012. Súd neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania vo výške 1.438,94 eur.
Právny zástupca žalovaného v 3. rade si vyúčtoval odmenu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky za prevzatie, prípravu zastúpenia a 512,85 eur + 7,81 eur, za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 19.9.2013 a 128,21 eur + 7,81 eur, za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013 a 512,85 eur + 7,81 eur. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 19.9.2013 a 21.11.2013 za cestu Trenčín - Poprad a späť, kde jedna cesta trvá 5 začatých polhodín, čo predstavuje celkovo 261,60 eur (20 začatých polhodín x 13,01 eur/1 začatá polhodina v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 19.9.2013 a 21.11.2013) v zmysle § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Celková náhrada trov, ktorú si uplatnil predstavovala 1.438,94 eur.
Súd však priznal odmenu len za právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia v sume 512,85 eur s režijným paušálom 7,81 eur, teda celkovo 520,66 eur a vo zvyšnej časti trovy konania nepriznal. Súd vychádzal z analógie znenia vyhlášky § 17 ods. 1, 2 pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov. Vzhľadom k skutočnosti, že právny zástupca žalovaného v 3. rade poveril substitúciou právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na úkony, účasť na pojednávaniach a s tým spojenú náhradu za stratu času, ktorá bola priznaná právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade v celom rozsahu, nebolo možné priznať opätovne za ten istý úkon, na ktorom právny zástupca zastúpil viacerých klientov, odmenu. Tento vzťah si majú advokáti vyriešiť v zmysle advokátskeho poriadku, v zmysle ustanovenia, že advokát poverený substitúciou má nárok na odmenu vo výške základnej tarifnej odmeny a nárok na náhradu hotových výdavkov (substitučné), ak sa s poverujúcim advokátom nedohodne inak. Poverujúci advokát zodpovedá substitúciou poverenému advokátovi za riadne a včasné vyplatenie substitučného.
Keďže žalovaný v 2. rade si neuplatnil trovy konania, súd mu trovy nepriznal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.