Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/31/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2013 v trestnej veci proti obž. F. X. pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 18.8.2011 takto

rozhodol:

Podľa () z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obž. F. X..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ivan Lazarák uznaný vinným z trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 vo forme pokračovania na skutkovom základe, že

- v dobe od marca 2002 do septembra 2003 v K. v pobočkách nižšie uvedených poisťovní najmenej osemkrát nahlásil vznik poistných udalostí v súvislosti s predstieraním dopravných nehôd, pri ktorých malo dôjsť k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. FIAT BRAVA evidenčného čísla PP 283 AK, šedej metalízy, rok výroby 1999, ktoré mal v leasingovom nájme od spol. OB LEASING a.s. Bratislava a poškodenie vozidla fingoval tak, že na tomto opätovne namontovával diely auta, ktoré boli poškodené pri iných nehodách - poistných udalostiach, pričom v skutočnosti k hláseným poistným udalostiam nedošlo a takto si počínal v týchto prípadoch:

1/ dňa 13.3.2002 v pobočke poisťovne ERGO a.s. Bratislava v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 9080200078 zo dňa 11.3.2002 a to poškodenie vozidla pri jazde zo N. N. do K., kedy sa mal vyhýbať lesnej zveri, prejsť na krajnicu cesty, kde mal naraziť do hrubých konárov a v dôsledku čoho mali byť poškodené súčasti posilňovača riadenia a predného nárazníka, pričom z technického a konštrukčného hľadiska k takémuto poškodeniu dôjsť nemohlo a v dôsledku plnenia poistnej udalosti bolo vyplatené poistné v sume 17.811,-- Sk 591,22 eur) ku škode poisťovne ERGO a.s. Bratislava na základe hromadnej poistnej zmluvy pre havarijné poistenie č. 8000183628 zo dňa 19.6.2000;

2/ dňa 14.3.2002 v pobočke poisťovne ALLIANZ SP a.s. v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 0204491 zo dňa 13.3.2002 a to poškodenie vozidla pri jazde v N., kedy mal v dôsledku šmyku vbehnúť do priekopy a tu naraziť do betónového múrika, v dôsledku čoho malo dôjsť k poškodeniu liatinového disku, ktorého krádež ohlásil dňa 3.10.2001 poisťovni ALLIANZ na základe poistnej udalosti č. 0114597 i s pneumatikami, za čo mu poisťovňa poskytla plnenie v čiastke 39.507,-- Sk (1.311,39 eur), avšak dňa 14.3.2002 sa tieto disky i s pneumatikami nachádzali namontované na vozidle, ďalej malo dôjsť k poškodeniu ramena poloosi a k poškodeniu tlmiča, ktorý nebol totožný s jeho originálom a ktoré súčiastky nepochádzali z vozidla FIAT BRAVA a tiež k poškodeniu ľavého predného blatníka a spodného plastového krytu motora, teda tých istých častí vozidla, ako pri poistnej udalosti č. 9080200078 zo dňa 11.3.2002 hlásenej a vysporiadanej poisťovňou ERGO a.s. (bod 1/ obžaloby), pričom k tejto poistnej udalosti nedošlo, avšak obvinenému bolo vyplatené poistné v čiastke 41.631,-- Sk (1.381,90 eur) ku škode poisťovne ALLIANZ SP a.s. Bratislava na základe poistnej zmluvy na havarijné poistenie č. 700102146 zo dňa 14.9.2001;

3/ dňa 3.9.2002 v pobočke poisťovne ALLIANZ SP a.s. v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 0214437 zo dňa 3.9.2002 a to poškodenie vozidla pri jazde cez Y. X., kedy sa mal vyhýbať lesnej zveri, v dôsledku čoho vybehol mimo vozovku a tak malo dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, celého pravého svetlometu, 2 hmloviek s uložením, pravého predného ramena a pravej prednej pneumatiky, pričom to isté poškodenie vozidla ohlásil pri poistných udalostiach dňa 11.3.2002 v poisťovni ERGO a.s. č. 9080200078 a dňa 13.3.2002 v poisťovni ALLIANZ SP a.s. č. 0204491, pričom k tejto poistnej udalosti nedošlo, avšak obvinenému bolo vyplatené poistné v čiastke 49.730,-- Sk (1.650,73 eur) ku škode ALLIANZ SP a.s. Bratislava na základe poistnej zmluvy č. 700102146 zo dňa 14.9.2001;

4/ dňa 12.12.2002 v pobočke poisťovne ALLIANZ SP a.s. v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 0220808 zo dňa 10.12.2002 a to poškodenie vozidla pri jazde zo N. J. I. v smere na K., kedy sa mal vyhýbať lesnej zveri, dostal šmyk, pričom mal čelne naraziť do protisvahu, v dôsledku čoho ohlásil poškodenie predného nárazníka motora so závesmi, 2 svetlometov, 2 blatníkov s vložkami podbehov, 2 priečnikov, rejdového čapu, nápisov blatníkov, nápravnice, predného ľavého disku, kompletného riadenia a chladiča s držiakom, pričom to isté poškodenie vozidla ohlásil pri poistných udalostiach dňa 18.11.2002 v poisťovni KOOPERATIVA a.s. č. 9502430765 a dňa 19.11.2002 v tej istej poisťovni pri poistnej udalosti č. 9502248761, ktorá nehody odškodnila a tak spôsobil poisťovni ALLIANZ SP a.s. škodu vo výške vyplateného poistného v čiastke 119.702,-- Sk (3.973,38 eur) na základe poistnej zmluvy č. 700102146 zo dňa 14.9.2001;

5/ dňa 13.1.2003 v pobočke poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa a.s. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 9502628456 zo dňa 10.1.2003 a to poškodenie vozidla pri jazde cez O. v smere na E., kedy mal dostať šmyk a s vozidlom narazil do betónového múru, pričom mal poškodiť prednú časť vozidla a to 2 hmlovky s rámikmi, ľavý blatník s podbehom, 2 svetlomety, nárazník a prednú masku, pričom to isté poškodenie vozidla deklaroval dňa 10.12.2002 v poisťovni ALLIANZ SP a.s. (skutok pod bodom 4/ obžaloby), v dôsledku čoho mu bolo vyplatené poistné plnenie v sume 75.594,90 Sk (2.509,29 eur) ku škode KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Bratislava na základe poistnej zmluvy na havarijné poistenie č. 6511108918 zo dňa 28.6.2002;

6/ dňa 2. 5. 2003 v pobočke poisťovne KOOPERATIVA a.s. v Poprade ohlásil vznik poistnej udalosti č. 9503064461 zo dňa 1.5.2003 a to poškodenie vozidla pri jazde cez P., okr. G., kedy mal dostať šmyk a naraziť vpravo do stromu a pätníka pri ceste a tak malo dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, prednej kapoty, pravého predného tlmiča a disku kolesa, mriežky chladiča, 2 hmlových svetiel, predného svetlometu a pružinovej jednotky, pričom identické poškodenie vozidla deklaroval pri nehodách dňa 10.12.2002 a 10.1.2003 a ten istý poškodený nárazník i s totožným poškodením deklaroval i pri nehodách zo dňa 11.3.2002 a 3.9.2002, pričom v skutočnosti k žiadnej nehode a tým i poistnej udalosti nedošlo, v dôsledku čoho KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Bratislava vyplatila obvinenému sumu 52.683,20 Sk (1.748,76 eur) na základe poistnej zmluvy č. 6511108918 zo dňa 28.6.2002;

7/ dňa 4. 6. 2003 v pobočke poisťovne KOOPERATIVA a.s. v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 9503199016 zo dňa 3.6.2003 a to poškodenie vozidla pri jazde cez most vo N., pričom malo dôjsť k poškodeniu nárazníka, ľavého predného blatníka, hmlového svetla a ľavého predného svetla, pričom na vozidle boli namontované tie isté poškodené diely ako pri poistných udalostiach hlásených 19.11.2002 a 10.1.2003, pokiaľ ide o poškodený blatník, identické poškodenie nárazníka bolo hlásené i pri nehodách zo dňa 11.3.2002, 3.9.2002 a 1.5.2003, v dôsledku čoho mu KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vyplatila poistné plnenie vo výške 31.388,60 Sk (1.041,91 eur) na základe poistnej zmluvy č. 6511108918 zo dňa 28.6.2002;

8/ dňa 23.6.2003 v pobočke ALLIANZ Slovenská poisťovňa a.s. v K. ohlásil vznik poistnej udalosti č. 0311578 zo dňa 19.6.2003 a to poškodenie vozidla pri jazde medzi obcami E. a L., kedy mal naraziť do betónového premostenia, pričom malo dôjsť k identickému poškodeniu ľavého blatníka, ktoré bolo hlásené pri poistných udalostiach zo dňa 10.12.2002, 10.1.2003 a 3.6.2003, prednej kapoty rovnako poškodenej pri poistnej udalosti zo dňa 1.5.2003 a nárazníka rovnako poškodeného pri udalosti zo dňa 11.3.2002, pričom z technického hľadiska sa nehoda nemohla stať, v dôsledku čoho poisťovňa ALLIANZ SP a.s. vyplatila obvinenému poistné plnenie v sume 49.875,-- Sk (1.655,55 eur) na základe havarijnej poistnej zmluvy č. 700102146 zo dňa 14.9.2001;

pričom ani o jednej poistnej udalosti neinformoval vlastníka vozidla a tak ku škode poisťovne ERGO a.s. Bratislava získal pre seba neoprávnene sumu 17.811,-- Sk (591,22 eur) , ku škode poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Bratislava získal sumu 159.666,70 Sk (5.299,96 eur) a ku škode poisťovne ALLIANZ Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava získal sumu 260.938,-- Sk (8.661,55 eur) a tak spôsobil celkom škodu v sume 438.415,70 Sk (14.552,73 eur) a v tejto čiastke získal pre seba i neoprávnený prospech,

Za to mu súd uložil podľa § 250c ods. 3, § 53 ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 peňažný trest vo výmere 3.000,- €.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu súd uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa účinného do 1.1.2006 súd poškodených ČSOB poisťovňu a.s., poisťovňu KOOPERATIVA a.s. a ALLIANZ, Slovenská poisťovňa a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o náhrade škody a obž. F. X., ktoré následne aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania uvádza pri citácii výrokov napadnutého rozsudku, že samosudca nemal dôvod na rozhodnutie o odkázaní poškodených na občianskoprávne konanie, keďže v priebehu prípravného konania aj v konaní pred súdom zástupcovia poškodených strán riadne uplatnili svoje nároky na náhradu škody na skutkovom základe ustálenom v obžalobe, pričom ich nároky boli uplatnené včas. V zmysle , keďže súd uznal vinu u obžalovaného v celom rozsahu tak, ako boli skutky uvedené v obžalobe, nebol dôvod nerozhodnúť o nárokoch poškodených v adhéznom konaní a pre postup podľa neboli dané dôvody. Navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní postupom podľa , zrušil rozsudok v časti výroku o odkázaní poškodených na občianskoprávne konanie a o týchto nárokoch sám rozhodol.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom novozvoleného obhajcu a toto rozdelil na dve skupiny, prvé týkajúce sa procesných dôvodov odvolania, druhé týkajúce sa skutkových dôvodov odvolania. K procesným dôvodom odvolania uvádza, že trestné stíhanie voči obžalovanému sa začalo na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 24.3.2005, no znalecký posudok, ktorý bol vo veci vyhotovený, bol spracovaný dňa 16.3.2005. Keďže z odôvodnenia rozsudku súdu 1. stupňa vyplýva, že predmetný dôkaz bol podstatným, ak nie takmer jediným dôkazom o ktorý súd svoje rozhodnutie oprel, má za to, že uvedeným procesným postupom boli porušené práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces podľa a Poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu, z ktorého podľa jeho názoru plynie, že takýto procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu je odôvodnený iba v prípade, ak ide o neodkladný alebo neopakovateľný úkon, avšak uvádzaný znalecký posudok bol vykonaný 3 roky po škodových udalostiach bez fyzickej ohliadky vozidla, výlučne na základe fotografií, a teda nemôže byť takýto úkon považovaný za neodkladný a neopakovateľný. Súd, podľa názoru odvolateľa, je nesporne povinný vylúčiť také dôkazy, ktoré nemôže použiť pred súdom pre ich procesnú vadu, resp. také dôkazy, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia, hoci nešlo o neodkladné a neopakovateľné úkony, čím sa uprelo právo obvineného na obhajobu. Ďalšie procesné pochybenie vidí odvolateľ v tom, že súd v konaní nevypočul svedkov, výsluch ktorých obžalovaný navrhol, ale ani neuviedol prečo týmto návrhom obžalovaného na výsluch svedkov nevyhovel. Svedecké výpovede svedkov P., X. sú pre obžalovaného dôležité z hľadiska priamej účasti týchto osôb na odťahovaní vozidla a odstraňovaní následkov škôd. Dodáva, že súd v trestnom konaní nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami, ale môže sám, podľa svojej úvahy rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, no ak navrhnutý dôkaz nevykoná, nemôže sa zbaviť povinnosti uviesť dôvody, pre ktoré navrhnutý dôkaz nevykonal, no v žiadnom prípade nemôže návrh na vykonanie dôkazu prednesený procesnou stranou opomenúť tak, ako to v danom prípade urobil súd prvého stupňa. Podľa názoru odvolateľa došlo týmto postupom k porušeniu ustanovení , , a toto pochybenie zásadným spôsobom zasiahlo do práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Obdobné pochybenie odvolateľ vidí aj v nevypočutí zamestnancov poisťovní Kooperativa a svedkov Q. I., P. G. a K. S.. Obžalovaný tiež navrhol vykonať ako dôkaz oboznámenie listinných dôkazov v podobe poistných spisov, obsahujúcich originálne záznamy o hláseniach a šetreniach predmetných poistných udalostí, pričom namietal správnosť záverov znaleckého posudku a konštatoval, že fotografie, z ktorých znalec vychádzal, pochádzajú z iných škodových udalostí (iné miesto a čas) a pri ich predkladaní došlo k zrejmej chybe. Všetky dotknuté poisťovne poskytli poistné plnenie po vlastnom preverení škodových udalostí a on to plnenie v dobrej viere prijal. Až po uplynutí dlhšej doby sa voči nemu začalo trestné stíhanie, avšak bez akýchkoľvek písomných podkladov poisťovní. Do vyhlásenia rozsudku, podľa jeho názoru, nebol predložený ani jeden poistný spis a súd sa uspokojil s tvrdením poisťovne Allianz, že došlo k strate týchto spisov a iné poisťovne sa nevyjadrili vôbec. K skutkovým dôvodom uvádza, že súd sa pri rozhodovaní opieral najmä o znalecký posudok Ing. U., analýzu spoločnosti Autorent, objednanú poškodenou Allianz a.s. poisťovňou, o výpoveď obžalovaného z prípravného konania a výpovede svedkov L., J., Z., N., Ing. N.. Z nich je v neprospech neho len znalecký posudok, podľa jeho názoru vyhotovený v rozpore s , najmä vykonaný bez fyzickej obhliadky vozidla, na základe fotografií, ktorých pôvod dosiaľ nebol preukázaný. Znalec v posudku viacnásobne konštatuje vinu obžalovaného a vnáša neobjektívne a zosmiešňujúce hodnotenia nad rámec jeho úlohy vymedzenej orgánom činným v trestnom konaní. Znalec sa podľa jeho názoru dopúšťa hrubého porušenia povinnosti podať nezaujaté a nestranné odborné posúdenie veci. Výpovede svedkov J. a N., ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, súd hodnotil ako nevierehodné, no nie je zrejmé na základe čoho. Svedkovia Z. a N. neuviedli žiadne relevantné skutočnosti a svedkyňa L. konštatovala počet poistných udalostí a analýza spoločnosti Autorent bola vykonaná a zaplatená na základe objednávky poškodeného. K početnosti nehodových udalostí uviedol, že tie samé o sebe nemôžu byť dôvodom vyvodenia trestnej zodpovednosti. Je držiteľom vodičského oprávnenia od r. 1992, avšak v r. 1996 mal nehodu s ťažkými následkami, ktorú zavinil a bol mu uložený zákaz činnosti po dobu 5 rokov. Ani potom nebol schopný viesť motorové vozidlá z dôvodu psychickej traumy a šoférovať začal až v r. 2002. Za tú dobu stratil vodičské skúsenosti a aj preto mal sériu nehôd, ktoré boli predmetom poistných udalostí. Následne sa vyjadruje k jednotlivým skutkom a v závere navrhuje, aby odvolací súd ho spod obžaloby oslobodil alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle ust. (konal podľa , a to vzhľadom na ust. zák. č. 301/05 Z.z.), preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolania tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného nie sú dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom dospel k záveru, že tento vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako to pre správne zistenie skutkového stavu vyžaduje ust. , teda vykonal všetky dostupné a pre rozhodnutie podstatné dôkazy. Vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Nezistil aj vzhľadom k námietkam obžalovaného v dôvodoch odvolania, aby dôkazy, o ktoré prvostupňový súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného oprel, neboli získané zákonným spôsobom a nezistil ani zo strany prípravného konania, či súdu, procesnoprávnych ustanovení, ktoré by malo za následok porušenie práva obžalovaného na obhajobu, resp. na spravodlivý súdny proces.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy okresný súd v posudzovanej veci vykonal, ktoré skutočnosti mal, resp. nemal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, ako aj to, ako jednotlivé dôkazy hodnotil vzhľadom na rozsah, úplnosť, logickosť a správnosť týchto dôvodov na ne krajský súd v podrobnostiach poukazuje.

Obžalovaný vypovedal ku skutkom v prípravnom konaní, kde spáchanie žalovaných skutkov v celom rozsahu poprel, popísal, akým spôsobom malo dôjsť k jednotlivým nehodovým udalostiam, akým spôsobom tieto poistné udalosti hlásil, ako boli realizované opravy motorového vozidla a poistné udalosti poisťovňami likvidované. Obsah jeho výpovede rozobral prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku a správne tiež poukázal na rozdiely medzi jeho výpoveďami a skutočnosťami, ktoré uvádzal bezprostredne po nehode v poisťovni. Na hlavných pojednávaniach obžalovaný využijúc svoje zákonné právo odmietnuť výpoveď, ku skutkom nevypovedal, následne rozobral jednotlivé skutky v dôvodoch odvolania. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov K. L., Ing. K. N., I. J., Ing. F. Z., I. N., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.12.2008 vypočul znalca Ing. U., so súhlasom okresného prokurátora a obžalovaného prečítal výpovede svedkov M. K., JUDr. S. X., K. P., D. K., Q. I., P. G., K. S., oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.

Svedkyňa K. L., splnomocnená zástupkyňa poisťovne Allianz, popísala akým spôsobom prišla do kontaktu s písomnosťami, vzťahujúcimi sa k poistným udalostiam, ktoré sú predmetom trestného stíhania, uviedla, že obžalovanému bola ich poisťovňou na hlásených poistných udalostiach, za 4 poistné udalosti, vyplatená suma 260.938,- Sk. Počet poistných udalostí hlásených obžalovaným na jednom motorovom vozidle vzbudilo podozrenie u pracovníkov poisťovne, preto bola vykonaná kontrola týchto písomností a bola spracovaná aj odborná analýza v súvislosti poškodeniami motorového vozidla obžalovaného spoločnosťou Autorent, na základe ktorej potom podali trestné oznámenie vo veci. Splnomocnený zástupca poisťovne Ergo a.s. Ing. K. N. sa vyjadril k poistnej udalosti uvádzanej pod bodom 1/ rozsudku, v tom čase pracoval ako likvidátor, po nahlásení poistnej udalosti vykonal ohliadku vozidla, urobil zápis, fotodokumentáciu a vykonal aj ďalšiu ohliadku motorového vozidla v servise pri oprave vozidla. Dodal, že oprava vozidla bola vykonávaná v dvoch servisoch. Vozidlo v čase ohliadky počas opravy už bolo rozobraté, pamätá si, že motorový priestor bol zaolejovaný a nebolo možné jednoznačne určiť, či zaolejovanie pochádza z poškodeného servoriadenia. JUDr. M. K. v prípravnom konaní vypovedala ako právna zástupkyňa poisťovne Kooperativa a.s., uviedla, že ich poisťovňa vyplatila obžalovanému poistné plnenie za dopravné nehody v čiastke 159.666,70 Sk už po odpočítaní príslušnej spoluúčasti a v tejto výške aj uplatnila nárok na náhradu škody.

Svedok I. J. v prípravnom konaní vypovedal k jednotlivým poistným udalostiam, k spôsobu ohliadnutia poškodeného vozidla aj k rozsahu preplatených poistných udalostí po odpočítaní dlžného poistného, pričom zdôraznil, že nemal pochybnosti o vzniku poistných udalostí, poškodenia vozidla, ktoré obžalovaný deklaroval, podľa jeho názoru reálne mohli vzniknúť pri obžalovaným uvádzaných poistných udalostiach. Na hlavnom pojednávaní dodal, že pokiaľ likvidoval ďalšie nehody obžalovaného, pozrel si aj dokumentáciu z predchádzajúcich likvidácií, nikdy však nenašiel podobnosť alebo zhodu, vždy to bola nehoda iného charakteru a tomu zodpovedajúcich častí vozidla. Nevedel si spomenúť, či pri nehodových dejoch boli vykonávané doobhliadky. Nevedel sa presne vyjadriť k jednotlivým poistným udalostiam, uviedol, že ich bolo viac než jedna, presný počet však tiež uviesť nevedel, ani v ktorých rokoch. V súčasnej dobe už v poisťovni nepracuje. Svedok Ing. F. Z., pracovník oddelenia interného auditu poisťovne Allianz vo svojej výpovedi uviedol, že na základe šetrenia v spoločnosti počas doby trvania poistnej zmluvy s obžalovaným tento ohlásil 7 poistných udalostí, ich spoločnosť si nechala vypracovať odbornú analýzu, na základe ktorej znalec V. E. konštatoval, že 4 poistné udalosti, likvidované ich pracovníkom I. J., sa nemohli stať tak, ako to uviedol obžalovaný a zadokumentoval likvidátor, tie sú aj súčasťou obžaloby. On sám v rámci šetrenia si zabezpečil spisy zo všetkých poistných udalostí, porovnal poškodenia vozidla podľa fotodokumentácií a zistil, že poškodené diely, ktoré mali byť opravené, boli použité pri viacerých poistných udalostiach, čo konštatoval aj znalec v odbornej analýze. V prípravnom konaní konštatoval, že voči pánovi J. za poškodzovanie poisťovne v prospech klienta boli vyvodené aj personálne dôsledky a ku dňu 30.4.2005 mal byť s ním zrušený pracovný pomer s ich spoločnosťou dohodou. Na hlavnom pojednávaní si pre odstup času na konkrétne prejednávané skutky nevedel spomenúť, po prečítaní výpovede svedkovi z prípravného konania a po nahliadnutí do fotodokumentácie uviedol, že si spomína na tieto udalosti. Podľa jeho názoru to bola amatérska práca a na otázku prokurátorky konštatoval, že sa nestretol s prípadom, že za 18 mesiacov by bolo hlásených 17 poistných udalostí vo vzťahu k jednému motorovému vozidlu v rôznych poisťovniach, ako to bolo u obžalovaného, no v r. 2002 a 2003 bolo hobby autičkárov, že si poisťovali autá vo viacerých poisťovniach. Keďže nebol vytvorený dostatočný informačný systém medzi jednotlivými poisťovňami, dochádzalo k tomu, že jednu poistnú udalosť hlásili vo viacerých poisťovniach na viacerých miestach. Svedok Bc. I. N., predtým podriadený Ing. Z., sa bližšie k jednotlivým skutkom vyjadriť nevedel, pokiaľ nejakú listinu pre potreby polície za spoločnosť Allianz písal, tak to bolo z poverenia Ing. Z.. Svedkovia K. P. a D. K. sa vyjadrili k likvidácii poistných udalostí v poisťovni Kooperativa a.s., obaja zhodne uviedli, že pri likvidácii jednotlivých poistných udalostí nezistili podvodné konanie zo strany obvineného. K oprave vozidiel vypovedali svedkovia P. G., K. S. a Q. I., z ich výpovedí plynie, že po oprave vozidiel poškodené diely ponúkajú vlastníkom vozidla, aby si ich vzali, no nevedeli sa vyjadriť konkrétne ako to bolo v prípade obv. F. X., teda či si tento uvedené poškodené diely prevzal.

V predmetnej veci bol znalcom Ing. U. spracovaný znalecký posudok. Jeho úlohou po analýze spisov jednotlivých poistných udalostí, pri ktorých malo dôjsť k nehodám osobného motorového vozidla Fiat Brava, EČ PP283AK bolo zistiť, či poškodenie vozidla zodpovedá priebehu hlásených dopravných nehôd v zmysle konkrétnych poistných udalostí a či vzhľadom na popis dopravných nehôd uvedených obvineným v porovnaní so zabezpečenými dôkazmi mohlo dôjsť k zaznamenaným poškodeniam vozidla a prípadne určiť zhodné poškodenie vozidla pri jednotlivých poistných udalostiach. Znalec na základe predložených listinných materiálov, najmä dokumentácií z jednotlivých poistných udalostí od jednotlivých poisťovní spracoval chronologickú analýzu jednotlivých poistných udalostí s ich vzájomným porovnaním, konštatoval ďalej, že pri viacerých poistných udalostiach boli použité tie isté poškodené diely, tvrdil, že poškodené súčiastky boli na vozidlo nainštalované a k dopravnej nehode spôsobom, ako to uvádzal obžalovaný, v skutočnosti nemohlo dôjsť a ani nedošlo, pri opravách vozidla obžalovaného mali byť podľa fotodokumentácií použité diely z iných vozidiel, ktoré nie sú kompatibilné, čo taktiež hodnotil ako nereálne a svoje závery oprel o fotodokumentáciu zo spisov z jednotlivých poistných udalostí, ale aj vlastnú fotodokumentáciu z iných poistných udalostí, na základe ktorej preukazoval k akým poškodeniam dochádza na vozidlách pri dopravných nehodách podobných s nehodami, ktoré prezentoval obvinený. Spolu bolo analyzovaných 17 poistných udalostí. Podrobne závery znaleckého posudku Ing. I. U. rozoberá aj prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku. Na svojich záveroch zotrval znalec aj pri výsluchu tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní znalec dodal, že podklady pre vypracovanie znaleckého posudku mu predložili poisťovne, ale aj polícia. Predloženú dokumentáciu z polície vrátane fotografií potom porovnával s dokumentáciou, ktorú mu predložili v poisťovni. Podľa jeho názoru s predloženou dokumentáciou v poisťovniach ani na polícii sa nedalo manipulovať, niektoré miesta nehôd z poistných udalostí bol dodatočne obzrieť. Závery znalca Ing. U. sú totožné aj so závermi odbornej analýzy spracovanej V. E., ktorú súd ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní oboznámil.

K námietkam obžalovaného prezentovaným v dôvodoch odvolania, že znalecký posudok Ing. U. nie je dôkazom zákonným, vzhľadom k tomu, že bol zabezpečený pred vznesením obvinenia obvinenému, krajský súd v prvom rade zdôrazňuje, že v tomto konaní, pri vykonávaní dokazovania, sa postupovalo v zmysle platného do 1.1.2006, ktorým zásada kontradiktórnosti konania nebola tak zásadným spôsobom, ako je to v novom , upravená. K začatiu trestného stíhania došlo na základe uznesenia o začatí trestného stíhania podľa (). Týmto momentom bola splnená podmienka na obstarávanie a vykonávanie dôkazov podľa , a to nielen pre neodkladné a neopakovateľné úkony. Dňa 9.12.2004 uznesenie o pribratí znalca je zo dňa 7.1.2005 a znalecký posudok mal byť znalcom spracovaný 16.3.2005. Znalecký posudok bol teda spracovaný pred vznesením obvinenia obv. F. X., ku ktorému došlo uznesením zo dňa 24.3.2005 a obvinenému bolo toto uznesenie doručené 27.4.2005, no už v čase po začatí trestného stíhania v predmetnej veci, čo nebolo v rozpore so zákonom, najmä za situácie, že obvinený bol poučený po vznesení obvinenia pri svojich výsluchoch o svojich právach, vrátane práva uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, ako aj o práve preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Bol tiež včas písomne upovedomený o možnosti preštudovať spis a podávať návrhy na doplnenei vyšetrovania. Krajský súd nezistil vo vzťahu k obvinenému porušenie práv na obhajobu. Po vznesení obvinenia bol k tomuto znaleckému posudku dňa 17.5.2005 v prípravnom konaní znalec Ing. U. vypočúvaný, obvinený sa s obsahom tohto znaleckého posudku mohol oboznámiť aj pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ktorého sa osobne zúčastnil 20.5.2005, avšak ani tu nevzniesol žiadne námietky proti zákonnosti získania tohto, resp. ani iných dôkazov, ani záverom znaleckého posudku. Nemal návrhy na vykonanie ďalších dôkazov a námietky voči zákonnosti tohto dôkazu, resp. k záverom tohto znaleckého posudku nevzniesol ani pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom dňa 4.12.2008, v tom čase bol zastúpený obhajcom. Z týchto dôvodov potom ani krajský súd nepovažoval túto námietku obžalovaného za opodstatnenú a aj podľa názoru krajského súdu tento dôkaz mal a mohol prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania ako dôkaz zákonný použiť a hodnotiť.

Obžalovaný ďalej v dôvodoch odvolania namietal, ako je to už aj vyššie konštatované, že súd nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, o jeho návrhoch nerozhodol a následne v odôvodnení rozhodnutia neuviedol prečo týmto návrhom obžalovaného nevyhovel. Ani túto námietku obžalovaného súd nepovažoval za opodstatnenú. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2010 navrhol vypočuť svedka N., ktorému návrhu súd vyhovel a tohto svedka vypočul na hlavnom pojednávaní dňa 9.12.2010. Dňa 26.10.2010 takisto predložil návrh na doplnenie dokazovania, ktorý sa nachádza na čl. 742 spisu, kde navrhol vypočuť svedkov D. K. a K. P. a taktiež zabezpečiť originály poistných spisov s odôvodnením, že zo spisov by bolo zrejmé, že bola vykonaná ich kontrola v poisťovni Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. a neboli zistené žiadne pochybenia pri likvidácii poistných udalostí. Súd následne neúspešne predvolával navrhnutých svedkov, no napokon, ako to z obsahu spisu plynie, na hlavnom pojednávaní 18.8.2011 za súhlasu obžalovaného a okresného prokurátora výpovede týchto svedkov prečítal. Taktiež vyžiadal aj zaslanie navrhovaných spisov z poisťovne, poisťovňou boli zaslané 2 spisy, aj keď nie tie, ktoré boli žiadané, a poisťovňa uviedla, že spisy sa im nepodarilo zaobstarať. Súd opätovne urgoval zaslanie uvedených spisov, no aj napriek urgencii požadované spisy súdu zaslané neboli. Kópie predmetných spisov, ktoré navrhoval obžalovaný od poisťovne zabezpečiť, sú súčasťou spisového materiálu na čl. 195-338 a nielen z týchto kópií, ale aj z obsahu vo veci vykonaného dokazovania plynie skutočnosť, ktorá mala byť predložením vyžiadaných spisov poisťovňou preukázaná, teda, že poisťovňa pri kontrole jednotlivých spisov nezistila žiadne pochybenia pri likvidácií poistných udalostí, až následne po zistení, že poistné udalosti sa opakujú, došlo ku komplexnej kontrole a porovnaniu s ďalšími poistnými udalosťami a až v dôsledku novo zistených skutočností bol daný podnet na začatie trestného stíhania. Evidentne teda už vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú overené kópie podstatného obsahu poisťovacích spisov, každý spis obsahuje pripojenú fotodokumentáciu a pri jej porovnaní s fotodokumentáciou v znaleckom posudku nezistil krajský súd, aby fotografie, z ktorých znalec vychádzal, pochádzali z iných škodových udalostí a teda ani túto námietku obžalovaného nebolo možné považovať za opodstatnenú.

K ďalšiemu návrhu obžalovaného na vypočutie svedkov S. P. a S. X., o ktorom podľa názoru odvolateľa, prvostupňový súd nerozhodol, krajský súd opäť poukazuje na obsah zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 18.8.2011 na čl. 792, kde prvostupňový súd uznesením podľa účinného do 1.1.2006 rozhodol, že nevykoná výsluchy navrhnutých svedkov S. P. a S. X.. Naviac ďalej súd konštatuje, že procesné strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a v dôsledku toho bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a bolo udelené slovo k záverečným rečiam. Tu je potrebné ešte uviesť, že prvostupňový súd sa snažil na základe návrhu obžalovaného uvedených svedkov P. a brata obžalovaného S. X. na hlavné pojednávanie predvolať a vypočuť, no v dôsledku aj neúčasti obžalovaného na hlavných pojednávaniach musel hlavné pojednávania bez zabezpečenia ich prítomnosti odročovať a ich prítomnosť na hlavnom pojednávaní nezabezpečil ani samotný obžalovaný aj napriek tomu, že mu to bolo súdom uložené. Aj bez ich výsluchu, podľa názoru krajského súdu, dôkazná situácia bola objasnená dostatočne. Za takejto situácie potom krajský súd ďalej konštatuje, že nezistil v postupe súdu žiadne procesné pochybenie, v dôsledku ktorého by malo dôjsť k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.

Rozsah a obsah vykonaného dokazovania, ktoré je vyššie rozpísané, podľa názoru krajského súdu, umožňoval urobiť záver v tom zmysle, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutky tak, ako ich okresný súd ustálil, sa stali a že ich spáchal obžalovaný.

Podľa názoru krajského súdu postupoval prvostupňový súd pri ustálení skutkového stavu správne, keď vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku znalca v odbore cestná doprava Ing. I. U., z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä poistných zmlúv, kópií spisov z jednotlivých poistných udalostí, odbornej analýzy spracovanej V. E. v spojení s výpoveďami svedkov, najmä svedka Ing. F. Z., zástupcov poškodených strán, ale aj výpoveďami svedkov Q. I., P. G., K. S.. Krajský súd sa stotožnil aj s vyhodnotením jednotlivých dôkazov vo veci vykonaných, najmä výpovede svedka J.. Dôkazná situácia mohla byť aj jednoznačnejšia, ak by orgány činné v trestnom konaní už v prípravnom konaní zabezpečili daňové doklady od firiem,ktoré mali pri poistných udalostiach vykonávať opravy a tieto by porovnali s dokladmi, ktoré boli obžalovaným predkladané do poisťovní o opravách a ktoré sa nachádzajú v jednotlivých poisťovacích spisoch. V rámci hodnotenia dôkazov ešte krajský súd poukazuje na skutočnosť plynúcu z vykonaného dokazovania, že obžalovaný uvedené motorové vozidlo mal súčasne v čase spáchania skutkov poistené havarijne v 3 poisťovniach, pričom pri hlásení poistných udalostí tiež klamlivo uvádzal, že v inej poisťovni vozidlo poistené nemá, čo tiež svedčí o jeho úmysle uviesť poisťovne do omylu a vyvracia jeho obranu, že v dôsledku dopravnej nehody z roku 1996, po uplynutí 5 ročného zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mal psychickú traumu zo šoférovania, stratil vodičské skúsenosti a aj preto mal sériu nehôd, ktoré boli predmetom poistných udalostí. Podľa názoru krajského súdu je totiž nepravdepodobné, že takáto traumatizovaná osoba, ak by mala v priebehu roka a niečo 7 nehôd, aby si 8-krát sadla za volant, navyše medzi prvou a druhou nehodou uplynuli len 2 dni /11.3.2002 a 13.3.2002/, tiež je zvláštne, že v prípade nehôd 1,3, a 4 v krátkom časovom období sa mal vyhýbať divej zveri.

Na základe týchto dôkazov, podľa názoru krajského súdu, bolo možné urobiť záver o tom, že obžalovaný predstieral nehodové udalosti a poškodenie vozidla, tieto skutočnosti opakovane oznamoval poisťovniam, kde uvádzal, že pri týchto poistných udalostiach malo dôjsť k poškodeniam jednotlivých častí vozidla, pričom poistné udalosti vôbec nenastali, poškodenie vozidla deklaroval poškodenými časťami vozidla z predchádzajúcej, inej poistnej udalosti, nahlásenej poisťovni, za ktorú už prijal poistné plnenie.

Vzhľadom na uvedené skutkový stav, ale aj právna kvalifikácia tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu je správna. Obžalovaný sa konaním, popísaným v skutkovej vete rozsudku, dopustil trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1,3 Tr. zák., lebo od iného vylákal poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, následkom čoho mu bolo neoprávnene vyplatené plnenie v čiastke 438.415,70 Sk, teda v rozsahu väčšej škody, resp. väčšieho prospechu.

Pochybenie nezistil krajský súd ani pri ukladaní druhu a výmery trestu, prvostupňový súd pri rozhodovaní o nich prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. rozhodujúce, teda prihliadal najmä na stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, jeho pomery, možnosti nápravy. Charakteristika obžalovaného z miesta trvalého bydliska je vcelku pozitívna, bývalý zamestnávateľ ho hodnotí negatívne, vychádzajúc z odpisu z registra trestov v minulosti pred spáchaním skutku prišiel do rozporu so zákonom, v troch prípadoch bol súdne trestaný, v jednom prípade pre nedbanlivostný trestný čin, všetky odsúdenia majú charakter zahladenia, teda na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, ale najmä skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti malo dôjsť pred viac ako 10-timi rokmi a odvtedy podľa dostupných záznamov obžalovaný do rozporu so zákonom neprišiel, možno súdom prvého stupňa uložený peňažný trest podľa § 250c ods. 3, § 53 ods. 1,3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 vo výmere 3.000,- € pri súčasnom uložení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, považovať za trest zákonný a primeraný. Evidentne pri ukladaní tohto trestu bolo nevyhnutné zohľadniť aj dĺžku trestného stíhania, najmä v konaní pred súdom, kde obžaloba bola podaná dňa 21.6.2005 a k vyhláseniu prvého odsudzujúceho rozsudku došlo až dňa 18.8.2011, avšak aj tu je potrebné zdôrazniť, že túto dĺžku konania, najmä svojimi neúčasťami na hlavných pojednávaniach spoluzapríčinil aj samotný obžalovaný.

Nad rámec konštatovania súdu prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, je potrebné zdôrazniť, vychádzajúc z celkovej dôkaznej situácie, že k dokonaniu skutkov, pre ktoré bol obžalovaný uznaný vinným, mohlo dôjsť len za predpokladu, že k preverovaniu skutočností uvádzaných obžalovaným poisťovniam v jednotlivých poistných udalostiach, ich pracovníci nepristupovali, minimálne nedbanlivostnou formou, s plnou zodpovednosťou, najmä za situácie, ak ten istý pracovník poisťovne v krátkom časovom období opakovane riešil poistné udalosti toho istého poisteného na tom istom motorovom vozidle a v podstate aj na tých istých častiach motorového vozidla. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne plynie, okrem už vyššie konštatovaného aj to, že pracovník poisťovne, ktorý vykonával ohliadku, fotodokumentáciu a prípadne aj doohliadku poškodeného motorového vozidla, mohol a mal zistiť, že ide o fingovanú poistnú udalosť, že na opravu boli použité diely z iného motorového vozidla ako opravovaného, že poškodenie vozidla nezodpovedá popisu samotného obžalovaného ako k nehodovej udalosti malo dôjsť, pri skúmaní predchádzajúcich poistných udalostí svedok J. musel zistiť, že sú zhodné poškodenia dielov na vozidle pri opakovaných poistných udalostiach a že technicky k nehodám ani dôjsť nemohlo. Tieto závery potvrdzuje aj vyjadrenie svedka Z., on pri skúmaní spisov zistil, ako to plynie z jeho výpovede, že poškodené diely, ktoré mali byť opravené, boli použité pri viacerých poistných udalostiach a na základe tohto zistenia dal spracovať odborné vyjadrenie. Svedok Z. pri jeho výsluchu v prípravnom konaní konštatuje, že proti ich pracovníkovi J. za poškodzovanie poisťovne v prospech klienta mali byť vyvodené personálne dôsledky. V tomto smere je potom potrebné najmä vo vzťahu k poisťovniam Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. a Kooperativa a.s., vo vzťahu ku ktorým sa mal obžalovaný dopustiť opakovaného konania, konštatovať, že ku vzniku škody, ktorú si riadne a včas uplatnili došlo aj ich čiastočným spoluzavinením.

Prvostupňový súd odkázal poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody na občianskoprávne konanie s konštatovaním, že zástupcovia poškodených spoločností sa nezúčastnili všetkých pojednávaní v tejto trestnej veci a nie je možné zistiť, či ku dňu vyhlásenia rozsudku bola nejaká škoda niektorej z poškodených spoločností čo i len čiastočne uhradená. S dôvodom, pre ktorý súd rozhodol o odkázaní poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych sa krajský súd nestotožnil a v tomto smere odvolanie okresného prokurátora má opodstatnenie. Skutočne postačovalo, ak nie výsluchom splnomocnencov poškodených strán,minimálne vyžiadaním správ od poškodených spoločností, zistiť, či si svoj nárok v inom konaní uplatnili a či im škoda bola čiastočne alebo v celom rozsahu uhradená a tieto závery konfrontovať s vyjadrením obžalovaného. Krajský súd si zabezpečil vyjadrenia jednotlivých poisťovní, z ktorých plynie, že škoda im doposiaľ uhradená nebola, poisťovne Allianz a Kooperativa si škodu v inom konaní neuplatnili, za poškodenú poisťovňu ERGO Ing. K. N. už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.10.2008 prehlásil, že si žiadnu škodu neuplatňujú.

V zmysle takto doplneného dokazovania neboli teda pochybnosti o tom, že poškodené strany poisťovňa Kooperativa a.s. a Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. si škodu v tomto konaní riadne a včas uplatnili, jej výška bola zákonným spôsobom ustálená v skutkovej vete rozsudku; do momentu rozhodovania súdu prvého stupňa škoda poškodeným stranám uhradená nebola a ani si ju neuplatnili v inom konaní, teda boli splnené podmienky pre rozhodnutie o zaviazaní obžalovaného k náhrade uplatnenej škody v prospech poškodených strán, avšak, ako je to už vyššie konštatované, podľa názoru krajského súdu k vzniku škody došlo čiastočne spoluzavinením pracovníkov poškodených strán a aplikujúc ust. , kde sa uvádza, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne poškodený, rozhodnutie súdu prvého stupňa o odkázaní poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach považoval krajský súd za zákonné, aj keď z iných, ako ním uvádzaných dôvodov, teda z dôvodu, že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody aj s poukazom na ustanovenie citovaného O.z. by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo.

Z dôvodov vyššie rozvedených krajský súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora, nezistiac dôvod pre zmenu rozsudku či už v prospech alebo v neprospech obžalovaného, postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný