Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/254/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: S. I., bytom D., N. X zastúpená JUDr. Laura Bíróová, advokátka so sídlom Bratislava, Klincová 37/B proti odporcovi: N. H., bytom U. K., I. 1B zastúpený: S.. S. K., bytom D. D., R. I. 2, o zaplatenie sumy 5.185,- € s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 5.185,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.037,- eur od 1.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.1.2013 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume 944,82 eur pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 311,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 633,82 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy, ktorá prestavuje nedoplatok kúpnej ceny a to z titulu neuhradenia 5 posledných splátok kúpnej ceny vo výške 1.037,-- € za mesiace august až december roku 2012, ktorá kúpna cena bola dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 29.9.2008, ktorú vo výške 1,5 mil. Sk, ktorú mal splácať v 48. splátkach v sume 1.037,- € mesačne (31.250,- Sk) počnúc mesiacom január 2009 až do úplného vyrovnania. V návrhu uviedla, že na list ohľadne zaplatenia dlžnej sumy reagoval zástupca odporcu, ktorý uviedol, že z dôvodu reklamácie a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.9.2012 navrhuje započítať vzájomné pohľadávky účastníkov konania, teda pohľadávku navrhovateľky a pohľadávku odporcu titulom nároku na zníženie kúpnej ceny a opravu veci, na ktorý reagovala tým, že reklamácia nebola navrhovateľke riadne doručená o vadách predmetu kúpy navrhovateľku odporca neinformoval a poukázal na a to márne uplynutie zákonných lehôt na uplatnenie nároku s prípadných vád predmetu kúpy.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť a uviedla, že jej bol doručený znalecký posudok č. 54/2013 a poukázala na posudok č. 41/2013, ktorý hovorí o nulovej vypovedacej hodnote, avšak posudok bol vypracovaný 19.3.2013 a nehovorí nič o predmete sporu, teda o prácach vyplývajúcich z faktúry č. 116/12, ktoré práce boli vykonané v roku 2012 a o vykonaní prác nehovorí z tejto faktúry ani posudok č. 54/2013. K jednostrannému zápočtu uviedla, že v rámci obrany si odporca uplatňuje nárok na náhradu škody, preto by mal preukázať porušenie zákonnej alebo záväzkovej povinnosti pre vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie, pričom odporca by neuniesol bremeno ani v jednom prípade a v zniesla námietku premlčania, pretože právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla a z výpovede zástupcu odporcu vyplýva, že škoda vznikala v roku 2003, teda všeobecná premlčacia lehota uplynula v roku 2006, ak by súd posudzoval ako okamih vzniku škody skutočnosti uvádzané v reklamáciách odporcu, ktoré neboli navrhovateľke nikdy doručené a z listov ktoré jej odporca doručoval vyplýva, že škoda vznikala pol roka po užívaní stavby, ktorej sa odporca ujal na základe

zmluvy dňom 30.9.2008 tak taktiež uplynula objektívna premlčacia lehota 3 rokov. Poukázala na to, že väčšina dokladov, ktoré odporca predložil boli vypracované dodatočne, nimi dochádza k zavádzaniu súdu a podľa predložených dokladov odporcom najmä faktúry č. 116/12 boli vykonané tie práce, ktoré uvádza znalecký posudok č. 54/2013 ako ocenenie prác, ktoré sa majú vykonať do budúcna. Vyjadrila sa, že ak odporca dal odstrániť škody dňa 30.9.2012 za sumu 12.984,- € , ktorú sumu aj zaplatil, avšak v prílohovej časti oboch znaleckých posudkov nie je možné zistiť, či boli práce vykonané a navrhovateľka mu odporúča uplatniť si svoje nároky titulom zodpovednosti za vady zhotoveného diela voči spoločnosti Alexiva s.r.o.. Ďalej uviedla, že obranu nie je možné posúdiť z titulu zápočtu a to s poukazom na námietku premlčania ako aj z dôvodu, aby sa v konaní nepokračovalo dokazovaním existencie a neexistencie náležitostí, ktoré musia byť preukázané pri zodpovednosti za škodu.

Zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, nakoľko pohľadávka navrhovateľky zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 29.10.2013. Uviedol, že odporca robil všetko preto, aby zakúpené nehnuteľnosti dal do náležitého stavu, nakoľko krátko po ich odkúpení sa v nehnuteľnosti vyskytli závažné vady, ktoré sa snažil odstrániť, pokúšal sa dohodnúť o znížení kúpnej ceny, pretože ide o vady vážneho charakteru, ktoré spôsobili narušenie statiky, ktoré ohrozujú zrútenie časti zakúpenej nehnuteľnosti a neodbornými zásahmi do nej došlo k zmene účelu časti motorestu s tým, že zo strechy bola urobená terasa, teda došlo k ohrozeniu a stále trvá ohrozenie zrútenia tejto časti nehnuteľnosti, ktorú sa snažil odporca opraviť, avšak bezúspešne a preto požiadal o zistenie príčin týchto vád Ing. W., ktoré sa na nehnuteľnosti vyskytujú, ktorý odpovedal v znaleckom posudku z roku 2013, že príčinou bol neodborný a nekvalifikovaný stavebný zásah do objektu po požiari, ktorý bol v roku 2003. Znaleckým posudkom č. 54/2013 bola vyčíslená škoda na objekte, ktorú bude musieť odporca vynaložiť na odstránenie vád v celkovej výške stanovenej na 17.522,20 € a preto odporca musel započítať tento nárok, keďže navrhovateľka nebola ochotná znížiť kúpnu cenu, teda škodu započítať voči žalovanej sume s tým, že boli splnené všetky podmienky vrátane vedomosti poškodenia a kto za ňu zodpovedá a nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku, nakoľko pohľadávka dňom doručenia zápočtu zanikla. Ďalej uviedol, že škoda na objekte ešte nevznikla respektíve vznikla v dôsledku neodborných zásahov do časti nehnuteľnosti, ktoré boli vykonané po požiari v roku 2003 a o škode sa odporca dozvedel zo znaleckých posudkov, ktoré nesúvisia s faktúrou predloženou do spisu, teda nesúvisia s opravou terasy a strechy. Nehnuteľnosť sa začala prerábať po dvoch zimách a vtedy sa odporca dozvedel o škodách, ktoré sa začali prejavovať už skôr, avšak príčinu zistil až na základe znaleckého posudku. Ďalej sa vyjadril, že odporca po dvoch až troch rokoch kúpy zistil vady, ktoré sa snažil opraviť s tým, že myslel si, že ide o poruchu materiálu, avšak poruchy boli závažné a s poukazom na uviedol, že o škode sa dozvie a kto za ňu zodpovedá v súvislosti s 2-ročnou lehotou, pričom odporca sa dozvedel o škode až v dôsledku znaleckého posudku, že sú to statické vady a právna povinnosť, ktorú porušila navrhovateľka spočívala v neodborných zásahoch do stavby zrejme bez stavebného povolenia. Vyjadril sa, že v roku 2003 došlo k požiaru v nehnuteľnosti a príčinou škody bol neodborný zásah do nich v dôsledku čoho došlo k zmene účelu a charakteru stavby o čom sa odporca dozvedal postupne po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva, pričom predložené znalecký posudky hovoria o tom, čo je príčinou škody a kto za ňu zodpovedá a v dôsledku jednostranného zápočtu došlo k zániku žalovanej sumy. Odporca uviedol, že poukázal na to, že strecha zateká, dal ju však opraviť, čoho dôkazom je vystavená faktúra, avšak náhrada škody sa netýka nákladov z titulu opravy strechy ale poškodenia terasy a na škody poukazoval viackrát a to aj koncom roku 2011 a začiatkom roka 2012, pričom ide o budovu, ktorá v minulosti vyhorela, bola neodborne opravená a keď ju kupoval, tak to bolo všetko urobené dobre, avšak po zimách začalo zatekať a po druhej zime v roku 2010 sa začali vady prejavovať, dal to opraviť a škoda ktorá je na nej bude musieť byť odstránená tým, že ju dá zbúrať a postaviť, alebo bude musieť zakryť novu strechou.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania ich zástupcov doplnil dokazovanie oboznámením sa s kúpna zmluvou, s prílohou, s oznámením správy katastra, s LV, s výzvou na zaplatenie kúpnej ceny, s kópiou poštovej zásielky, s opakovanou výzvou, so stanoviskom k výzve, s príjmovým dokladom, s faktúrou 116/12, s upozornením na skryté vady, s odpoveďou PZN, so č. 41/2013 a č. 54/2013, s uplatnením zľavy z kúpnej ceny, s odpoveďou PZN, s vyjadrením k jednostrannému zápočtu, s jednostranným zápočtom odporcu doručovanému 29.10.2013 a s vyjadrením navrhovateľky k jednostrannému zápočtu doručované 19.11.2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 29.9.2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti špecifikovaný v čl. 1 zmluvy zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. C. a na LV č. XXXX. N. čl. X kúpnej zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene pre navrhovateľku ako

predávajúcu v 1.rade vo výške 1,5 mil. Sk , ktorú sa odporca zaviazal splácať v splátkach po 31.250,- € (1.037,- €) v počte 48 splátok počnúc mesiacom január 2009 až do úplného zaplatenia. Podľa článku 5 zmluvy sa kupujúci vyjadril, že pozná stav prevádzaných nehnuteľností a že tento zodpovedá jeho opisu. Podľa oznámenia Správy katastra U. K. bola kúpna a záložná zmluva zapísaná dňa 5.11.2008. Podľa LV č. XXXX je odporca výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto LV a v X-ici na LV č. XXXX. V zmysle faktúry č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX boli odporcovi fakturované stavebné práce - oprava terasy K. U. vo výške XX.XXX,- €. Q. zo dňa XX.X.XXXX odporca oznámil navrhovateľke skryté závady, ktoré sa objavili približne po pol roku užívania, najmä keď sa topil sneh a to zatekanie strechy v reštaurácii, zatekanie priestorov pod terasou ako aj vlhnutie susediacich múrov. U. žiadal o odstránenie uvedených závad alebo ich odstráni na svoje náklady, ktoré budú odpočítané z kúpnej ceny. V liste zo dňa X.X.XXXX, ktorým právna zástupkyňa navrhovateľky odpovedala na list zo dňa XX.X.XXXX sa uvádza, že veci vrátane stavby súp.č. XXX boli predané kupujúcemu v stave v akom stoja a ležia, predávajúci nemali vedomosť o vadách stavby, listy odporcu z XX.X.XXXX neboli predávajúcim doručené a navrhovateľka so závadami, ktoré mali byť v lsite popísané, nebola oboznámená a údajné vady predmetu kúpy neboli kupujúcim riadne, včas a podľa zákona uplatnené a preto nárok zvád predmetu kúpy zanikol, pretože záručná doba uplynula XX mesiacmi počítanými odo dňa, keď odporca predmet kúpy prevzal a začal užívať, teda XX.X.XXXX a taktiež v predmetnom liste vzniesla námietku premlčania, ktorá začala plynúť dňom XX.X.XXXX a uplynula dňom XX.X.XXXX. V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX znalca X.. T. W. sa v závere uvádza, že riešenie problému masívneho zatekania bližšie popísaného pri posúdení stavby v časti terasy je jednoznačné odstránenie nášľapných a podkladných vrstiev podlahy a následné vytvorenie novej konštrukcie plochej strechy pokiaľ využitie má byť ako terasa.

Právny zástupca odporcu vykonal jednostranný zápočet, ktorý mal vzniknúť tým, že pohľadávka navrhovateľky vyplývajúcej z kúpnej zmluvy a to z titulu nedoplatku kúpnej ceny a pohľadávka odporcu, ktorá vznikla titulom náhrady škody na odkúpenom objekte, pričom odporca sa dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá na základe znaleckého posudku č. 41/2003 a znaleckého posudku č. 54/2013, ktorým znalec určil výšku škody na sumu 17.522,20 € ako odhad hodnoty stavebných prác potrebných na odstránenie vád odkúpených nehnuteľností. Zo znaleckého posudku č. 54/2013 znalca X.. X. F. bolo zistené, že bolo potrebné zistiť odhad hodnoty stavebných prác potrebných na odstránených vád zistených na diele, ktorý činí 17.522,20 €.

Podľa ( ďalej len ) Podľa ( ďalej len ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ).

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom, činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď proti právnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne ich porušenia ustanovenia § 415. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom.

Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné.

Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Táto musí byť preukázaná a nemožno ju len predpokladať. Vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Podľa ( ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

V ust. § 581 odseku 2 sú uvedené pohľadávky, proti ktorým nemožno jednostranným prejavom vykonať započítanie. Ide najmä o premlčané pohľadávky, t.j. také, ktoré sú premlčané už v okamihu, keď sa pohľadávky stretli.

Podľa ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu).Pohľadávky musia byť spôsobilé

na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl.Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Ak sú dlžníci zaviazaní plniť solidárne (§ 511), ktorýkoľvek z dlžníkov môže započítať svoju pohľadávku proti veriteľovi v celom rozsahu. Ak sa pohľadávky navzájom kryjú, zaniká tým aj záväzok ostatných spoludlžníkov. Započítať nemožno ani pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Ide o tzv. naturálne záväzky, ako sú napríklad výhry zo stávky alebo z hry, pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry, okrem prípadov, ak išlo o výherný podnik prevádzkovaný štátom alebo ktorý bol úradne povolený. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť (§ 845). Zákon nevylučuje možnosť, aby účastníci dohodou, t.j. dvojstranným právnym úkonom, vykonali započítanie aj pohľadávok uvedených v odsekoch 1 a 2 (dohoda o započítaní).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok navrhovateľky je daný dôvodne, nakoľko preukázala nedoplatok kúpnej ceny v stanovenej výške, ktorá kúpna cena mala byť splatená v splátkach, pričom odporca nezaplatil 5 splátok kúpnej ceny a to za mesiace august až december roku 2012, pričom išlo o splátky po 1.037,- € mesačne. Argumentácia odporcu a jeho zástupcu, že k zániku pohľadávky navrhovateľky došlo jednostranným zápočtom vykonaným odporcom z titulu jeho pohľadávky na náhradu škody súd uvádza, že súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. V danom prípade odporca nepreukázal svoj nárok na náhradu škody, ktorú ako uviedol jeho zástupca táto škoda ešte nevznikla a rovnako podľa názoru súdu nie sú pravdivé tvrdenia odporcu a jeho zástupcu, že o škodách sa mal dozvedieť až zo znaleckých posudkov, pričom odporca sa zrejme týmto právnym zdôvodnením snažil uplatniť svoju pohľadávku, ktorá mu inak patrila z titulu nárokov z vád predmetu kúpy, ktoré neuplatnil v zákonnej 2- ročnej lehote a preto tento nárok jeho zástupca zamieňal s údajným nárokom na náhradu škody, ktorého predpoklady však neboli preukázané, pretože nimi sú najmä porušenie právnej povinnosti a zástupca odporcu nevedel preukázať akú povinnosť mala navrhovateľka porušiť, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a taktiež ani vznik škody nebol preukázaný. V súvislosti s argumentáciou o premlčaní tohto nároku na náhradu škody sa súd stotožňuje a uvádza, že tento nárok je premlčaný, nakoľko všeobecná 3-ročná premlčacia lehote uplynula v septembri 2011 a iba v rámci tejto 3-ročnej premlčacej lehoty môže plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, ktorá nemôže prekročiť 3-ročnú premlčaciu lehotu a preto argumentácia zástupcu odporcu, že o škode sa dozvedel až zo znaleckých posudkov v roku 2013 je právne bezvýznamná. Prípadné nároky z vád alebo titulu náhrady škody si mal odporca uplatniť v primeranej lehote, v dôsledku čoho by sa nevystavil riziku uplatnenia námietky premlčania zo strany navrhovateľky. Súd zároveň dodáva, že zistenie škody a jej príčin, tieto nie sú podstatné z hľadiska posúdenia nároku na náhradu škody, teda keď sa niekto dozvie o škode, nie je podstatné, aby mal zároveň vedomosť o príčinách tejto škody a je právne úplne irelevantné tvrdenie, že o príčinách škody sa dozvedel odporca až v roku 2013 na základe znaleckých posudkov, pretože táto argumentácia neobstojí z hľadiska uplatnenia obrany odporcu tak ako v konaní uvádzal. Tvrdenia zástupcu odporcu o porušení právnej povinnosti navrhovateľky, ktoré mali spočívať v neodborných zásahoch do stavby, nie sú porušením právnej povinnosti voči odporcovi a teda tento ďalší predpoklad náhrady škody nebol riadne zdôvodnený. Na základe uvedeného súd návrh ako dôvodne podanému vyhovel a zároveň priznal navrhovateľke aj príslušenstvo, ktorým sú úroky z omeškania v zmysle , a vládneho nariadenia č. 87/1995. Úroky z omeškania súd navrhovateľke priznal od ňou žiadaným dátumov, nakoľko uvedenými dátumami sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho dlhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že plne úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 311,- € a z trov právneho zastúpenia 3 x po 180,93 € + 1 x režijný paušál po 7,63 € ,2 x po 7,81 €| , + cestovné 15,74 e ( z Bratislavy do Nitry a späť 2 x 92, 1 l / 1,45 €, spotreba 100 km / 5,9 l) + náhrada za stratu času za

4 polhodiny po 13,01 € = 52,04 €. Spolu trovy právneho zastúpenia 633,82 €. Súd nepriznal náhradu za úkony - výzvy právnemu zástupcovi odporcu, list právnemu zástupcovi, vyjadrenie k odporu a k jednostrannému zápočtu, nakoľko nešlo o úkony súvisiace so sporom, vyjadrenie k odporu nebolo kvalifikovaným vyjadrením iba zaslaním predchádzajúcej korešpondencie medzi právnymi zástupcami a tak isto súd posúdil aj predchádzajúce vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.