Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/39/2021

Potvrdené rozhodnutím 3To/164/2023
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2023 pod sp. zn. 4T/39/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.03.2024, takto rozhodol: Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako podané oneskorene, z a m i e t a"

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanému L. Z., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.júna 2023, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

L. Z., nar. XX.XX.XXXX, v G. trvale bytom: U. O. H. XXXX/XX, G., adresa na doručovanie: I. XXXX/X, G.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 11.01.2020 v čase približne o 00:00 hod. v Trnave, na Veternej ulici, v blízkosti pohostinstva Blumen Cafe, fyzicky napadol B. M., ktorého udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, pričom mu v dôsledku napadnutia nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, následne pristúpil k poškodenému B. N., ktorého udrel minimálne jedenkrát rukou zatvorenou v päsť do oblasti tváre a úst, čím spôsobil B. N., trvale bytom G., ul. Y. č. XXXX/XX, zranenia a to tržnú ranu dolnej pery na vonkajšej strane prechádzajúcu aj na vnútornú stranu dolnej pery a dislokáciu dvoch rezákov pravej časti horného zubného oblúku, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 11.01.2020 do 18.03.2020 a následný endodontický zákrok v decembri 2020, pričom obvyklý spôsob života poškodeného bol sťažený po dobu minimálne 14 dní a spočíval v obmedzení hryzenia, nemožnosti plnohodnotnej ústnej hygieny s trvalým následkom odumretia zubov č. 11 a 12,

teda

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví

čím spáchal

prečin výtržníctva podľa Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa ,

a za to sa odsudzuje:

Podľa s použitím , , Tr. zák., Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B. N., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. Y. č. XXXX/XX, škodu vo výške 2.372,48 €. Podľa , súd poškodeného B. N., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. Y. č. XXXX/XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., P. O. Hviezdoslava 798/26, 010 01 Žilina, škodu vo výške 240,93 €.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Trnava podala dňa 23.09.2021 na tunajší súd obžalobu pod sp. zn. na obvineného L. Z. pre prečin výtržníctva podľa Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , na skutkovom a právnom základe uvedenom v texte obžaloby.

Vzhľadom na fakt, že vo veci vydaný trestný rozkaz bol napadnutý včas podaným odporom (v tom čase ) obvineného, nariadil súd termín HP, na ktorom došlo k zrušeniu trestného rozkazu prednesom obžaloby zo strany OP Trnava.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný L. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť zo spáchania skutku nevinný ( ). Následne obžalovaný k veci uviedol, že incident, ktorý je predmetom obžaloby, sa nestal tak ako je opisované, ale stal sa takým spôsobom, že obžalovaný dorazil autom pred podnik okolo pol noci na základe telefonátu jeho priateľky (svedkyne V. K. - pozn. súdu), aby ju došiel vyzdvihnúť, preto prišiel autom pred podnik. Práve vtedy vyšla jeho priateľka a pri nej stáli dvaja muži. On vystúpil z auta, išiel priamo k nej, oddelil ju telom od tých dvoch mužov, nevedel pritom, kto to tam stojí. Tí muži boli opití, mali nestabilný postoj, kývali sa, preto ich oddeľoval od jeho priateľky. Pocítil len dotyk na ramene zozadu, bol tvárou otočený k priateľke. Rukou do neho strkali, videl ich periférne, nastalo teda strkanie rukami a snažil sa odísť. Povedal len „nechajte nás prejsť“ a to trvalo len chvíľku a išli do auta, celé to bola minútová záležitosť. Pri tomto celom si nevšimol iné osoby na danom mieste. Predtým ako na miesto prišiel, doma spal, prišiel len vyzdvihnúť priateľku. Ďalej sa nedialo nič, prišli k autu, nastúpili a išli smerom domov. Na doplňujúce otázky uviedol, že priateľka bola ten večer v bare s priateľmi, mali oslavu, pozvala ju kamarátka, má pocit, že tam bolo viac osôb, zdá sa mu, že kamarátka sa volá X. I., ale nevie to isto. Keď prišiel na miesto, jeho priateľka sa nachádzala pri bráne a muži boli kúsok od nej, on od zaparkovania prešiel asi 5-6 metrov, kým k priateľke prišiel. Nevšimol si, že by priateľka s mužmi komunikovala, vlastne telefonovala s ním, v momente, keď ju zbadal obaja zložili telefón. Priateľka mu vtedy volala preto, lebo chcela ísť domov a nevedela si zavolať taxík, nakoľko nevedela, kde presne je a následne ju začali obťažovať tí dvaja muži - bolo to v podniku a bola vtedy pri stole sama, práve telefonovala s ním a hovorila im, že telefonuje s priateľom, aby jej dali pokoj, ale nereagovali na to, toto obžalovaný priamo nepočul, dodatočne to zistil od priateľky, vtedy sa cez telefón len snažil dopátrať, kde vlastne je, aspoň tak si to pamätá. V momente, keď medzi nich obžalovaný vstúpil, priateľka nijako nereagovala, tí muži niečo pri tom hovorili, ale on ich nevnímal, ani nevie, či hovorili medzi sebou alebo k nim. On osobne nikoho nenapadol, ani verbálne, ani fyzicky, následne doplnil, že pri drgnutí tam asi bol jeho spätný pohyb, snažil sa stabilizovať polohu a keď ho chytili za ruku, tak tá sa prirodzene vrátila, ale nevie o tom, že by sa dostal do kontaktu s telom útočníkov, ani nevedel, kto sú tí ľudia. Prebiehalo to tak, on išiel priamo k priateľke a ona následne išla pred ním, pritom cítil, že ho sotili smerom dopredu, teda k nej, nevie ale o tom, že by sa dostal do iné fyzické kontaktu s týmito mužmi. Išlo o minútovú záležitosť, dostal pár sotení, povedal im, nech ich nechajú prejsť a išli k autu. Týchto mužov videl len periférne, všimol si, že majú nestabilnú polohu a zdá sa mu, že z nich bol cítiť alkohol, ale nie je si istý. Keď nasadli do auta, už sa nestalo nič, odišli smerom domov a chvíľu pobudli doma (asi tak do hodiny), obžalovaný zistil, že má poškriabané ruky a chrbát, preto išiel dodatočne na pohotovosť, nakoľko mu to začalo krvácať, necítil to vtedy, keď sa mu to zranenie stalo, mohlo sa to stať aj tak, že prechádzal kúsok od plota, alebo

ho mohol porezať niekto z nich, event. sa mohol porezať aj o zámok na aute. Lekár sa tiež k tomu nevedel vyjadriť, on vravel, že to mohlo byť o nejakú špinavú vec, preto mu dal aj tetanovku. Vtedy to mal aj zašívané. Bol n a ošetrení a do dverí vstúpili dvaja muži aj s policajtom a jeden z nich začal vykrikovať a ukazovať na priateľku, že to sú oni. On si ich nepamätal, lebo im nevidel do tváre. A myslí si, že ani oni jeho si nemohli pamätať, preto si myslí, že si pamätali len priateľku. Jeden z tých mužov pokrikoval po priateľke, priateľka po ňom naspäť, hádali sa tam, počul tam krik. Myslí si, že jeden z tých policajtov upozorňoval toho pána, nech nerobí krik. On to ani moc nevnímal, bavil sa s doktorom. Potom ich policajti zavolali na podanie vysvetlenia na Starohájsku ul. a oni išli za nimi. Po skutku od partnerky počul, že k nej títo muži prišli v bare v čase, keď ostala sama pri stole, ale ona ich posielala preč, vravela im, že telefonuje s priateľom, nech ju nechajú na pokoji, ale nerešpektovali to. Jeden k nich ju mal chytať za opasok, resp. za výstrih, toto všetko sa malo diať v čase, keď ľudia, ktorý tam boli s ňou, už odišli preč.

Svedok - poškodený B. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že prišli do Blumentálu (spoločne so svedkom B. M. - pozn. súdu) asi okolo jedenástej, dali si pivo, sedeli a debatovali. Slečna sedela asi 5 metrov od nich, jemu za chrbtom. Kamarát s ňou prehodil pár slov, on jej povedal akurát toľko, že ju môže zobrať na rogalo lietať. Potom poškodený šiel na WC, a keď sa vrátil, tak slečna sedela pri ich stole. Vypil ešte pivo a potom išiel preč. Vonku na ulici ako išiel domov, bol napadnutý s tým, že nečakal ten útok, nevedel ani prečo, nepochopil, čo sa vlastne malo udiať. Ako dostal ranu do tváre, chytil si ústa, mal plnú ruku krvi, zostal predklonený a vyletela z neho tá krv von. Pýtal sa „prečo“, ale tam nikoho nebolo. Potom prišiel za ním ten kolega B. M., ten pozeral na neho, čo sa mu stalo. Volali políciu, M. hovoril, že zaútočil aj na neho. V momente útoku neboli spoločne, poškodený bol vtedy na ulici a on (M.) bol vtedy ešte niekde v bare. Tam už potom prišla polícia a riešili to, zobrali ho do nemocnice. A keď čakali na to ošetrenie, tak ešte ten B. mu hovorí, že je tu aj ten človek, čo na neho zaútočil aj s tou slečnou. On išiel dovnútra do tej ordinácie, vlastne si ich ani nevšimol. V tom stave v akom bol, som rád, že je rád. Zuby sa mu hýbali, myslel, že mu úplne vypadnú. Potom absolvoval zašitie, zadrôtovanie zubov v Bratislave v Ružinove. Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že útočníka nevidel, nemal šancu ho zaregistrovať, bolo to nečakané. Pre útokom išiel smerom k Vodárni z toho baru. Bolo to možno 10 metrov max. 15 metrov od baru. Tá dotyčná osoba sa pred ním len tak zjavila. Vlastne hneď bol úder a on nemal šancu ho ani zaregistrovať, osoba pristúpil k nemu spredu. V tom bare vypil 2 pivá, predtým mohol vypiť tiež nejaké 2 pivá doma (všetko veľké pivá) - bolo to možno 2 hodiny predtým, ako prišiel do podniku, nemal problém s chôdzou, ani s koordináciou. So M. vtedy neodchádzal spoločne z toho podniku, on sa s tou slečnou nemienil baviť, nemal prečo. Jemu tá slečna nedala najavo, že by ju obťažoval, nemala prečo, oni spolu prehodili len pár slov, určite neišlo o žiadne obťažovanie. Aj keď útočníka nevidel, vie, že dostal tvrdý úder, jeden úder bol odspodu cez spodné zuby až po nos, pričom mu úder vyrazil horné zuby a okrem toho bol ošuch na ľavé oko. Podľa sily to musel byť mužský úder, preto si myslí, že útočník bol muž. Potom ako dostal ranu sa predklonil, veľmi to krvácalo. Na tú osobu sa ani nepozrel. Potom ako sa to stalo, začal veľmi kričať a asi za 30 sekúnd pribehol M., tento pribehol odzadu, smerom od toho baru. On si útočníka ani potom nevšimol, bol otrasený a držal si ústa. Myslí si, že tento skutok M. nevidel, lebo bol vnútri, keď bol útok, ale počul ho kričať. Ak by bol M. vnútri v bare, určite by ho nepočul. K liečbe zranení poškodený uviedol, že mu v Ružinove drátovali zuby asi dve hodiny bez umŕtvenia. Potom nemohol jesť, len so slamkou piť napr. mlieko, rozmixované kašičky, ranu mal dlho na tej spodnej pere. Pracuje ako klampiar v prašnom prostredí, bol problém, aby mohol niečo robiť v takom prostredí. Tri týždne mohol jesť len tekutú stravu. Potom mu to vybrali , ale zuby sa mu stále hýbali, nemohol tuhú stravu, len nejaké jogurty a pod. Ešte stále tie zuby majú určitý pohyb a nie sú úplne zahojené. Práceneschopný bol asi tri týždne, možno štyri. Potom následne stále chodil so zubami na kontroly, stále to bolelo. Dlho sa to potom hojilo. V bare pred útokom mohol byť tak hodinu. Útok sa stal na chodníku pri bare. Lampy vtedy svietili, ale osvetlenie na mieste napadnutia je slabé. M. potom, čo prišiel vravel, že dostal ranu cez ústa, ale ten to aj tak videl, lebo mal celú ruku krvavú. Prvý úder bol vtedy na to oko a druhý bolo ten silný cez ústa. Vie, že dostal úder päsťou, cítil to aj na tých ústach. Potom po niekoľkých týždňoch mu ten kamarát M. povedal, čo pozná toho útočníka, že tento mal mať z toho zlomenú ruku v sadre. Meno mu nepovedal, to meno zistil až zo spisu. Vtedy to povedal kamarátovi, ktorý videl, že má rozbité ústa, pýtal sa ho, čo sa stalo a ten kamarát mu potom hovoril, že dotyčný mal ruku v sadre. M. vtedy v ten večer vypil v bare tak ako on 2 veľké pivá. M. sa s dotyčnou slečnou bavil, ale nič také tam nebolo. Keď bol pri nich, debatovali aj o rogale, ale keď bol preč, nevie o čom sa bavili. Po jeho napadnutí prišli na miesto policajti tak za 10-15 minút, možno aj skôr, následne išli so M. do nemocnice. Zobrali ho vtedy dovnútra a poslali ho na krčné, aby mu to zošili. On sa vtedy nachádzal vnútri a M. mu hovoril, že sú tu aj oni a tá dotyčná

slečna. On na to nereagoval. Obžalovaného nepozná, nevie o tom, že by ho niekedy videl. Vtedy v bare pila aj tá slečna, nevie konkrétne čo. Známky opitosti nejavila, najprv mu sedela za chrbtom, takže málo videl. A po tom, čo sa vrátil z WC išiel pomerne rýchlo preč. Nevie presne kde bol M. v momente jeho napadnutia, nevidel za svoj chrbát. V tom čase, keď dostal poškodený ranu nebol pri ňom nikto, až potom, ako dostal ranu začali viac vychádzať ľudia z baru. Keď dostal ranu, nebol pri ňom nikto.

Svedkyňa V. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že obžalovaný je jej partner. Z daného večera si pamätá, že išli s kamarátkou von, podnik presne nepoznala, ani jeho názov, bola krátko na Slovensku, nevyznala sa ani v uliciach. Tam následne posedeli, normálne sa bavili ako slušní ľudia; bolo neskoro, kamarátka a jej kamaráti už išli preč, ona nechcela ísť sama, počkala v podniku a volala partnerovi. Nevie presne vymedziť, koľko mohlo byť hodín. Hovorila s partnerom a popisovala mu v akom je podniku, lebo nevedela meno podniku. Tak sa jej partner pýtal, kde je, tak mu to popisovala. Medzitým k nej prišli dvaja muži, ona stále telefonovala so svojim partnerom. Volali spolu celú dobu, bolo to v minútach, nevie koľko to trvalo. Na jednej strane bol pri nej pán, na druhej strane bol druhý pán, hovorili na ňu. Ona sedela pri stole v tom čase a telefonovala, slušne ich ignorovala, venovala sa telefonátu so svojim partnerom. Tí dvaja muži stále stáli pri nej a začali ju chytať. Stále ako hovorila s jej partnerom, stále sa snažili ju obchytkávať. Potom jeden išiel niekam, druhý sa tam motal, nevie či odišiel. Nepozerala na neho. Hovorila s partnerom a keď jej povedal, že môže ísť von, tak išla. Ona potom vyšla von tým istým vchodom ako prišla, lebo jej partner do telefónu povedal, že už môže ísť von. Vonku stretla tieto dve osoby, z nich jednu spoznala. Druhá nevie, kto to bol, ani sa na nich nepozerala. Tí páni stáli oproti nej, bolo jej ťažko prejsť tou cestou k partnerovi. V momente, keď vychádzala z dverí videla, že partner akurát prichádza na aute. Išla von, v tom momente sa videli a partner zaparkoval auto a išiel k nemu. Chceli ísť oproti sebe, ale ona nemohla ísť, lebo ako išla z podniku stáli tam dvaja muži, ona ich slušne poprosila, aby mohla prejsť, ale oni boli opití a tak sa motali. Partner išiel slušne k nej, bol k nej otočený tvárou a objímal ju. Bola to chvíľka, objal ju a išli do auta. Potom ako nasadli do auta sa už nič nedialo. Sadli do auta a išli domov. Doma boli nevie presne koľko, asi viac ako pol hodinu , potom si partner všimol, že mu krváca ruka, čo nepochopili, lebo už boli nejaký čas doma. Tak išli na pohotovosť. Tam nikoho nebolo, stála na chodbe, nepamätá si, že by tam boli nejakí ľudia a zrazu na ňu začal ziapať niekto. Otočila sa a len si pamätá, že tam bol policajt, čo povedal tomu pánovi, aby sa ukľudnil. Ona sa slušne otočila a počkala na partnera. Potom ten pán začal znova kričať a prišiel pán policajt a spýtal sa, či môžu ísť s nimi a vysvetliť situáciu, to, čo sa tam deje. Tam situáciu vysvetlili a išli domov spať. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či si tých dvoch obťažujúcich mužov všimla už skôr, ani čo jej hovorili v bare; nevie opoznať poškodeného prítomného v pojednávacej miestnosti, nevie ani, či je to ten, ktorého mala registrovať, taktiež nevedela ani opísať týchto mužov, i keď jedného z tých dvoch mužov videla viac ako toho druhého, ani nevie, či je to osoba poškodeného, ktorého videla v pojednávacej miestnosti. Vie, že minimálne jeden z tých mužov, čo ju obťažovali v bare, bol ten istý aj vonku, ale totožnosť toho druhého nevie potvrdiť. Títo muži jej niečo hovorili, ale boli veľmi opití, nerozumela im a nechcela sa s nimi baviť. Títo muži nejavili známky agresivity voči nej alebo partnerovi, ten ju len objal a odišli do auta, nedá sa povedať, že by boli agresívni, ale boli ,,mimo“. Nepamätá si, že by došlo k fyzickému stretu medzi obžalovaným a tými dvoma mužmi, podľa nej sa to nestalo. Nevie sa vyjadriť, či na ňu mal niekto v tú noc následne vykrikovať na pohotovosti, ani či to bol jeden z tých mužov.

Svedok B. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že v daný večer išli s kamarátom (poškodeným N.) na pivo, stretli sa pri dome, on sa vracal z mesta, svedok ho presvedčil, aby išli na jedno, na dve pivá. Išli do Blumen cafe, nevie presne koľko bolo hodín, vie, že bola záverečná, tesne pred záverečnou, nevie či zatvárali o desiatej alebo o jedenástej a tak ich ešte presviedčali, nech im barmanka naleje jedno pivo. Vie o tom, že poškodený chcel ešte, aby im naliali po pive, a keď im naliali, tak zobral pivo aj barmanke, aj tomu pánovi, ako poďakovanie za to, že ich tam nechali po záverečnej. Tak sedeli pri stole sami dvaja, v tom čase, keď tam boli, videl tam buď obžalovaného alebo niekoho, kto sa na neho veľmi podobal. On si vtedy myslel, že to je barman, lebo pomáhal barmanke, on si ho moc nevšímal. Bavili sa a oproti nim sedela partia nejakých mladých ľudí. Po istom čase sa všetci zdvihli a odišli preč, ostala tam ešte jedna slečna sama pri stole. On sedel oproti a ona tam s niekým stále telefonovala a usmievala sa. Potom, keď B. odišiel na WC, on si k nej prisadol. Niečo sa jej opýtal, už nevie čo. Začala hovoriť nejakou češtinou, tak sa spýtal odkiaľ je, na to mu povedala, že je z Ústia. Niečo jej hovoril, že aké má tetovačky na ruke, čo si všimol, nepamätá si, čo už bolo presne predmetom. Boli to len také hlúposti, aby reč nestála. Potom, keď prišiel z WC B.,

tak si sadol kúsok od nich k druhému stolu oproti. Potom on na nich tak pozeral, kým sa rozprávali a nakoniec tej slečne povedal, že ju (svedok M.) zoberie na rogalo. To bola jediná veta, čo povedal, možno to povedal aj viackrát. Chvíľku sa tam ešte bavili, dali im posledné kapurkové. Ako sa už zbierali domov čašníčka, aj ten pán a aj tá slečna, v podstate išli von a v tom ako bol za bránou, vybehol na neho chlap, ktorý ho udrel do tváre. Ešte predtým sa pýtal tých ľudí, resp. tej slečny, či niekam ešte nepôjdu a on odniekiaľ vybehol a udrel ho. Jemu sa podarilo utiecť ďalej odtiaľ na taký chodník, on za ním aj asi chvíľu utekal, možno aj nie, ale potom sa vrátil. On ako utekal, následne sa otočil a videl, že za ním už nebeží a videl ako udieral B. do tváre. Vie o tom, že to bol obžalovaný, lebo ho spoznal dodatočne u lekárov na ošetrení, kde sa náhodou stretli, keď bol na ošetrení s rukou, keďže asi sa mu niečo stalo pri tom ako udieral B.. Keď svedok videl, že ho tam udiera, tak sa rozutekal tam a kričal som nech ho nechá a v tom nasadli do nejakého auta, značku nevie. Nasadli do auta a myslí, že aj s tou barmankou a s tou slečnou a išli preč. B. sa medzitým chytil za tvár, skrčil sa, on prišiel k nemu a videl, že bol celý od krvi. Vtedy si myslel, že to nemá vážne, len nejaký škrabanec. Ale tej krvi mu tieklo veľa, tak volali políciu a tí policajti ho zobrali na pohotovosť aj s ním. On ošetrenie nepotreboval, mal len peru natrhnutú, tak to neriešil. Tam v tej čakárni zbadal tú slečnu a potom niekde z dverí vybehol aj pán obžalovaný. Tým policajtom svedok hovoril, že to je ona, tá slečna. Bola to náhoda, že sa tam stretli, on ich predtým nikdy nevidel, iba v tom šenku ako sedeli prvýkrát. B. išiel na ošetrenie, ako tam čakali, tá slečna na neho vykrikovala, že on ju obťažoval, aj on bol hlučný, čo ho mrzí, ale bolo to vtedy také... Ona hovorila, že ju obťažoval, také veci na neho vykrikovala, on sa bránil, v podstate si k nej vtedy sadol, nijakým spôsobom ho nevyháňala, dokonca mu povedala odkiaľ je, také bežné reči. Potom ešte vie, že policajti sa bavili s obžalovaným. Hovorili niečo v tom zmysle, že oni vedia kto koho napadol, že on má zranenú ruku a poškodený tvár. A potom ho ešte odviezli na výsluch. Tam povedal, ako to bolo a neskôr bol ešte nejaký výsluch, kde hovoril to isté. Ešte potom počul niečo, že obžalovaný sa vtedy bránil tým, že ho mal poškodený padnúť a tým sa zraniť, čo ale on videl, že sa nestalo. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že s poškodeným v ten večer vypili 2 pivá, opitý neboli, určite by im opitým nenaliali. On sám predtým ako stretol poškodeného vypil 3 pivá, ale potom išiel peši až na koniec Špačinskej, trvalo do možno hodinu, je to aj 5 km. On vtedy odchádzal z baru prvý, išiel skôr, možno aj odchádzali naraz, bolo to rýchle, potom čo dostal na tvár, tak utiekol. Bol napadnutý pri odchode z baru, je tam taká bránka, záhrada, v podstate za tou tesne za bránkou, bola tam nielen bránka, celý priestor bol oplotený, ale on nebol tak blízko, aby sa dotýkal, nevie, či poškodený nešiel tak blízko plota, aby sa ho dotýkal. Pred úderom poškodený nebol zranený. Na mieste boli prítomní on, poškodený, tá slečna, čo sa s ňou bavil pri stole, myslí si, že aj tá barmanka a možno ešte niekto ďalší, to nevie, okrem tých už len útočník. Myslí si, že dotyčná svedkyňa bola prítomná na HP (pozn. svedok označil svedkyňu K.), ale veľmi si ju nepamätá, vie len, že bola blondínka a mala potetované ruky. Ku konkrétnemu priebehu napadnutia svedok uviedol, že útočník odniekiaľ vybehol a v podstate mu dal päsťou do tváre, to bolo všetko, on sa snažil utiecť. Vôbec ho nenapadlo, že ešte napadne poškodeného, lebo on tam vtedy povedal jednu vetu. Svedkovi až dodatočne došlo, že to bolo asi kvôli tomu, že sa bavil s tou slečnou, že je to asi jej frajer, alebo manžel. Keď sa dal na útek, bežal od brány doprava, smerom k zberným surovinám, oproti je chodník. Tam niekde sa aj otočil. Potom videl ako obžalovaný napadol poškodeného, bolo to cez cestu, trávnik a chodník, bolo to cca 60 metrov, resp. doplnil v podstate ide chodník z kríža

- chodník oproti, je tam taká bytovka, tam sa nachádzal on, je tam cesta, tráva, potom chodník, je tam pravotočivá zákruta, niekde na tom rozhraní tej zákruty). Poškodený stál svedkovi čelom, obžalovaný mu stál chrbtom, potom sa otočil, tak ho videl aj z boku a z profilu. Počas toho, ako obžalovaný napadol jemu mu bol tvárou v tvár. Jemu obžalovaný vtedy nič nehovoril, len ho udrel, či niečo hovoril poškodenému, to nevie. Vtedy keď zbadal obžalovaného udrieť poškodeného, snažil sa mu pomôcť, kričal, aby ho nechal a utekal tam, ale obžalovaný nasadol do auta a išli preč, on bol vtedy v polovici cesty. Počas útoku sa dotyčná slečna nachádzala tesne za nimi, oni spolu odchádzali, mohlo to byť nejaké dva - tri metre bol medzi nimi odstup, boli do záverečnej, tak odchádzali spolu. Slečna vtedy v podstate len išla s telefónom, zdá sa mu, že niekomu vyvolávala. On sa vtedy ešte pýtal či niekam nejdú, na diskotéku. Nepýtal sa to priamo nej, ale všetkých, čo tam boli a vtedy ho trafil. Jeho osobu aj poškodeného obžalovaný napadol približne v rovnakom mieste, možno jeho o kúsok ďalej. Na pohotovosti sa s obžalovaným nebavil, iba so svedkyňou po sebe kričali, pritom vtedy pri stole sa bavila, smiala sa, tešila sa, bolo to na nej vidieť. Keď sa potom bavil s policajtami, tí mu nič také nehovorili, v podstate to, čo počuli od nich počas hádky. Keď bol vypovedať, vtedy mu akurát povedali, že obžalovaný tam barmana nerobí. Že tam v tom čase len vypomáhal, lebo boli kamaráti, alebo niečo podobné. On tam nechodí , takže nevie presne. Donieslo sa mu, že obžalovaný sa mal venovať boxu, ale vtedy nič také nevedel. Videl obžalovaného vtedy prvýkrát, aj danú slečnu videl prvýkrát.

Celý priebeh incidentu s poškodeným nevidel, nevie koľko rán dostal, či dostal ešte nejakú za jeho chrbtom, potom ako sa otočil dostal poškodený možno 2-3 rany, bolo to rýchle, keď sa otočil, už bola bitka začatá. Na mieste lampy svietili, bolo približne vidieť, čo sa deje, tieto svietili, aj keď napadli poškodeného, navyše v záhrade bolo viacero takých malých lámp a sú tam aj reklamné osvetlenia, blízko je osvetlená pumpa. K osobe útočníka uviedol, že on si všimol len šedivé vlasy, v tej rýchlosti si myslel, že je to ten, čo tam s nimi bol, ten barman, podobal sa na neho a vtedy si myslel, že je to obžalovaný, že on tam bol vtedy barman. Útočník bol vysoký, určite vyšší ako on, možno cca 180 cm, štíhlej športovej postavy. Je si istý, že je to tá istá osoba, čo napadla jeho, nikto iný tam vtedy nebol. Určite to bolo tak, že potom, čo jeho udrel, zbadal poškodeného a udrel aj jeho, určite to nebol nikto, čo išiel náhodne okolo.

Z výpovede svedkyne - poškodenej JUDr. V. W. (spl. VŠZP, a.s.), ktorej výpoveď z prípravného konania bola v zmysle prečítaná, nakoľko s týmto postupom súhlasil prokurátor OP Trnava aj obžalovaný, vyplýva, že menovaná si ako zástupkyňa VŠZP, a.s. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 240,93 € titulom poskynutia zdravotnej starostlivosti poškodenému B. N.. K veci sa ďalej nevedela vyjadriť, prítomná pri skutku nebola.

, >

""I. / Z výpovede svedka F. M., ktorého výpoveď z prípravného konania bola v zmysle prečítaná, nakoľko s týmto postupom súhlasil prokurátor OP Trnava aj obžalovaný, vyplýva, že svedok je príslušníkom PZ, zaradeným na OOPZ, ORPZ Trnava. Dňa 11.01.2021vykonával nočnú službu spoločne s kolegom B. a boli vyslaní operačným strediskom na preverenie napadnutia muža pred pohostinstvom Blumen Café v Trnave. Poškodený po príchode na miesto potvrdil, že bol napadnutý neznámym mužom a to tak, že tento ho udrel päsťou do oblasti tváre spôsobil mu pomliaždenie tváre a ranu na dolnej pere. Zranenie poškodeného bolo viditeľné, tento v tvárovej oblasti krvácal. Na mieste sa nachádzal aj kamarát poškodeného, ktorý mal byť tiež napadnutý, ale nebol vážnejšie zranený, ošetrenie nežiadal. Poškodený nevedel uviesť dôvod napadnutia, mal za to, že bol napadnutý bezdôvodne. Vzhľadom na zranenie bol poškodený eskortovaný na urgentný príjem do FN Nemocnice Trnava. Po príchode bolo zistené, že sa na mieste nachádza aj osoba páchateľa, ktorého opoznali ako poškodený tak aj jeho kamarát, ktorý bol na mieste ako doprovod. Obžalovaný im následne k veci uviedol, obaja muži mali obťažovať jeho partnerku (V. K.), po príchode na mieste tieto osoby odsotil, nie je si ale vedomý spôsobenia akýchkoľvek zranení, ani nemal takýto úmysel. Svedok nevedel uviesť, či sa ku skutku vyjadroval aj partnerka obžalovaného. Obžalovaný bol v danom čase na ošetrení zranenia ruky, svedok v zápisnici uviedol, že sa mal za preukázané, že k zraneniu došlo úderom päsťou do zubov.

So záverov odborného vyjadrenia doc. MUDr. Vladimíra Popelku, PhD. č. 18/2020 z č.l. 119 a nasl., ktoré bolo v konaní vykonané v zmysle , so súhlasom strán vyplýva, že tržná rana pravej strany dolnej pery úst a čiastočné vykĺbenie dvoch rezákov pravej hornej čeľuste vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou úderom menšieho tupého predmetu. Podľa charakteru týchto poranení, obe zranenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym násilím, pri útoku útočníka, ktorý menším tupým predmetom udrel poškodeného do oblasti pravej strany hornej a dolnej čeľuste. Násilie bolo strednej intenzity a pôsobilo v smere kolmom k povrchu pravej strany úst. Predmetom mohla byť aj päsť zatvorenej ruky, prípadne iný menší predmet podobného charakteru. Obe poranenia sa nachádzajú v tesnej anatomickej lokalizácii a vznikli pravdepodobne súčasne pri jednom údere tupým menším predmetom. Z uvedeného vyplýva, že poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou dostal jeden úder od útočníka menším tupým predmetom, ktorým mohla byť päsť zatvorenej ruky alebo iný menší tupý predmet podobného charakteru. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že ho útočník udrel do tváre rukou zovretou v päsť, ale koľkokrát ho udrel si nepamätá. Keď znalec, porovná mechanizmus úrazu vyplývajúci z charakteru poranení s mechanizmom, ktorý uviedol poškodený, obe poranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený. Poranenia nemohli vzniknúť takým spôsobom, ktorý uviedli svedkovia Z. a K., že bol poškodený len odsotený útočníkom. Na základe lekárskych správ poškodený utrpel pri predmetnom úraze poranenia hlavy. Išlo o tržnú ranu dolnej pery úst veľkosti 3cm, ktorá prechádzala cez celú peru z kožnej vonkajšej strany do vestibula - slizničnej časti dutiny ústnej - vnútorná strana pery zo strany zubov. Rana išla naprieč dolnou perou. U poškodeného došlo k čiastočnému vykĺbeniu dvoch zubov 1. a 2. zuba pravej strany hornej čeľuste. Poškodený bol dňa 16.1.2020 vyšetrený na Stomatochirurgickej klinike UNB Bratislava-Ružinov, kde zuby boli zafixované Ehrlichovou zubnou dlahou. V čase vyšetrenia znalcom II. mesiac po úraze poškodený mal stále nasadenú dlahu a mal absolvovať kontrolné stomatochirurgické vyšetrenie. Tržná rana dolnej pery úst si vyžaduje dobu liečenia a PN podľa uvedenej rozpravy 7 dní. Čiastočné vykĺbenie dvoch trvalých zubov si

vyžaduje len opakované ambulantné ošetrenie stomatológom, resp. stomatochirurgom a nie je potrebná práceneschopnosť. Pri stabilizácii zubov dlahou celková doba liečenia podľa vyjadrenia atestovaného stomatochirurga je 5 týždňov. V tomto období je nasadená dlaha, prvé dni sa vynecháva tvrdá potrava a je možná len kašovitá a sú nutné ambulantné kontrolné vyšetrenia stomatochirurgom. Celková doba liečenia v prípade uvedených zranení je 5 týždňov, avšak liečba je cestou ambulatných kontrol. PN v prípade zranení poškodeného je do 7 dní. Poškodený bol celkovo PN od 11.1.2020 do 31.1.2020, čo je 3 týždne. Podľa konzultácie stomatológa a stomatochirurga v prípade poškodeného mal byť PN 7 dní a ostatné ošetrenie, resp. liečba mohla byť bez PN a bola vykonávaná ambulantne. Poškodený do 7 dní počas hojenia rany dolnej pery úst a čiastočného vykĺbenia zubov bol obmedzený v hygiene dutiny ústnej. Musel si opakovane vyplachovať ústa a bol obmedzený v rozprávaní a stravovaní. Po zhojení rany poškodený nebol obmedzený v stravovaní. U poškodeného ambulantne boli zafixované dva trváce zuby pravej hornej čeľuste dlahou. Táto dlaha však poškodeného neobmedzovala v stravovaní, okrem úvodného vynechania tvrdej potravy, poškodený nebol obmedzený v bežnom spôsobe života. Poškodený nebol obmedzený v bazálnych životných potrebách /hygiena tela, obliekanie, pohyb, domáce práce, WC, poškodený nebol odkázaný na pomoci druhej osoby a dokázal sa o seba postarať. Celkové obmedzenie v bežnom spôsobe života bolo do 7 dní. U poškodeného nedošlo k poraneniu životne dôležitého orgánu tela. Poranenie neohrozovali poškodeného na živote. Poranenia si nevyžiadali dlhšiu dobu liečenia - dlhšiu ako 6 týždňov. Poranenia nezohyzdili poškodeného poranenia nespôsobili zníženie pracovnej spôsobilosti a u poškodeného nedošlo ani k ostatným taxatívne uvedeným prípadom vážnej traumy /zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas/. U poškodeného došlo k trvalému následku - jazva pravej strany dolnej pery úst. V čase vypracovanie (pozn. dňa 02.03.2020) nevedel znalec vylúčiť vyklavosť dvoch zubov. K tomu sa môže znalec však vyjadriť najskôr po roku od zranení. Poranenie poškodeného súdny znalec klasifikuje z lekárskeho hľadiska ako úraz ľahký. V zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, obodoval znalec bolestné poškodeného na celkovo 15 bodov ( pričom hodnota 1 bodu bola v rozhodnom období v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. pre rok 2020 21,84 eura - pozn. súdu).

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Andreja Thurzu, PhD., z č.l. 82 a nasl., ktoré bolo v konaní vykonané v zmysle so súhlasom strán, vyplýva, že medzi najzávažnejšie zranenia, ktoré utrpel poškodený B. N., patrí 3cm tržná rana dolnej pery na vonkajšej strane prechádzajúca aj na vnútornú stranu dolnej pery. A tiež dislokácia dvoch rezákov pravej časti horného zubného oblúku. Výrazné poranenia v pravej časti tváre (zuby, pera) ako aj nevýrazné v ľavej časti tváre - obočie a sufúzia na ľavom oku svedčia pre dva tupé údery. Charakter týchto zranení naznačuje s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, že mechanizmom ich vzniku bola forma aktívneho fyzického násilia, silného tupého úderu do pravej prednej časti tváre. Zranenia boli s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobené aktívnym násilím. Mechanizmus ich vzniku korešponduje so spôsobom, aký uviedol poškodený. Iný spôsob je veľmi málo pravdepodobný. Doba liečenia poranení sa uvádza spravidla v rozsahoch, ktoré sú pre daný typ zranenia najčastejšie. Tieto intervaly sú typické pre dobu liečby bez komplikácií. MUDr. Jurík ako odborný konzultant znalca Doc. Popelku v odbornom vyjadrení správne uviedol, že pacienti po úvodnom ošetrení spravidla môžu požívať kašovitú stravu a neskôr aj tvrdú potravu. Ide o zovšeobecnenie, ktoré predpokladá nekomplikovaný priebeh terapie a mierny rozsah dislokácie s úspešnou repozíciou zubov. Nemožno súhlasiť, že by v tomto konkrétnom prípade poškodený spadal medzi tieto ideálne prípady a nebol obmedzený v bežnom spôsobe života. Už len naloženie Erichových dláh pre stabilizáciu dislokovaných zubov predstavuje záťaž, ktorá znemožní bežný spôsob ústnej hygieny a obmedzí pacientov artikulačný komfort. O indikácii tejto formy stabilizácie zhryzu rozhodol maxilo-faciálny chirurg. Liečba zranení daného rozsahu neprebieha vo forme dlhodobej hospitalizácie a nevyžaduje dlhodobú PN v závislosti od typu povolania pacienta. Tržné poranenia pery a prípadné fraktúry kostí sa po zašití a repozícii zahoja, ak s týmto procesom neinterferujú komplikácie. Najčastejšie a nezriedkavé komplikácie, ktoré môžu proces hojenia spomaliť resp. znehodnotiť, sú zápaly, často súvisiace s obmedzenou možnosťou ústnej hygieny. Pacient s naloženými Erichovými dlahami nedokáže vyčistiť ústnu dutinu, ako bol zvyknutý. Okrem uvedených komplikácií je bežné, že dislokované zuby postupne odumrú a je nevyhnutné ich protetické ošetrenie. Vybratie ich nervu - endodoncia - je to stomatologický zákrok, ktorý predchádza protetickému ošetreniu napríklad zubnou korunkou. Terapeutické zákroky môžu byť bolestivé a podľa lekárskych záznamov mal endodontické ošetrenia zubov 11 a 12 pacient v sekvencii návštev zubnej lekárky vykonané v decembri 2020, teda takmer rok po úraze. Rozsah tržnej rany na pere (3cm) predpokladá dobu

hojenia na hranici 7 dní v prípade, že hojenie prebehne bez komplikácií. Na komplikácie nevplýva len špecifickosť anatómie daného tržného poranenia, ale aj imunitnej predispozície a celkového zdravia daného organizmu. Na priebeh hojenia t.akejto rany na pere môže vplývať množstvo negatívnych faktorov od expozície nevhodnému ovzdušiu, potreby frekventovaného pohybu pery až po nevyhnutnosť prekrytia respirátorom v čase pandémie a podobne. Z doloženej zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že ku komplikáciám v aplikácii liečby v hojení tohto poranenia došlo napriek opatreniam, ktoré komplikáciám mali preventívne zabrániť resp. ich následne priamo liečili. V skúmanom prípade je lekárskymi správami z Kliniky čeľustnej a tvárovej chirurgie UNE Ružinov dokladovaný výskyt komplikácií počas hojenia zranení. Bolestivosť zranenia je individuálna a patrí medzi zranenia so strednou intenzitou bolestivosti vzhľadom na interferenciu s mimikou, rozprávaním a príjmom potravy. Zranenia poškodeného vyžadovali bezprostrednú liečbu (zašitie pery, repozíciu zubov a fixáciu zhryzu) s následným obdobím pokojového režimu. Ďalšia liečba zranení prebiehala formou zákrokov v nemocnici (komplikácie hojenia reponovaných zubov a pery s 10 týždňami fixácie Erichovými dlahami) a zákrokov na zubnej ambulancii (endodontických ošetrení odumretých zubov), ktoré prebiehali až do decembra 2020. Rozsah zranení, posúdených maxilofaciálnymi chirurgami bol vyhodnotený ako taký, ktorý vyžadoval naloženie Erichových fixačných dláh. Erichové dlahy sú diskomfortný, avšak nevyhnutný spôsob terapie, ktorej podstatou je stabilizácia mobilizovanej situácie s cieľom umožniť hojenie a to v správnom postavení zubov. Dátum úrazu: 11.1.2020. Dátum naloženia fixačných Erichových dláh: 16.1.2020 Dátum sňatia fixačných Erichových dláh: 18.3.2020 Celkovo s Erichovými fixačnými dlahami cca 60 dní. Bolestivosť: mimo bolestí spojených priamo so zranením, poškodený uvádza bolestivú terapiu nasádzanie Erichových dláh od 15 do 25 v trvaní 1,5 hodiny a bolestivú repozíciu zubov 12 a 11 do pôvodnej oklúzie a iné. Komplikácie: zistenie fistulácie v oblasti zuba 12, zároveň v zdlahovanom postavení predčasný okluzálny kontakt na zube 12 porušená oklúzia. Komplikácie sa počas liečby môžu vyskytnúť. Bolestivosť je subjektívna a pri výskyte komplikácií ako zápal, fistulácie či mobilizácia/ vylučovanie odlomených fragmentov kosti je sotva odhadnuteľná. Zdravotná dokumentácia dokladuje výskyt komplikácií a protrahovanú terapiu s fixačnými Erichovými dlahami, ktorá sa z bežných 5 týždňov predlžila na takmer 10 týždňov. Že by za výskyt komplikácií zodpovedal v nejakom rozsahu pacient svojou nezodpovednosťou, nič zo zdravotnej dokumentácie nenasvedčuje. Pacient uvádza náročné povolanie (klampiar) v ktorom sa vyskytuje nezriedka v hygienicky nevhodnom prostredí a polohách, ktoré hojenie môžu komplikovať. Posúdenie obmedzenia na bežnom živote závisí na charaktere zranenia, ako aj na vývoji jeho liečby a hojenia. Toto bolo dokladované lekárskymi správami ako komplikované. Strata stehov pri hojení pery, či predčasný okluzálny kontakt na zube 12, svedčia o nežiadúcich komplikáciách, ktoré vždy s vysokou pravdepodobnosťou vedú k trvalému zjazveniu na pere a k trvalému narušeniu zhryzu s otáznou perspektívou dislokovaných rezákov 12 a 11. Znalecké skúmanie dlhodobých následkov s časovým odstupom, preukázalo odumrenie uvedených dvoch zubov a ich následné nevyhnutné endodontické ošetrenie. Tieto zuby sa podieľajú na odhrýzaní potravy, bežnej artikulácii a sú kľúčovým prvkom úsmevu. Ich postupné odumretie bežne navodí viditeľnú zmenu odtieňa, neskôr pravdepodobne vyžiada protetické ošetrenie vo forme zubnej korunky, v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutnej extrakcie a následnému riešeniu implantátmi, prípadne mostíkom. Charakter zranení, ktoré si vyžiadali nasadenie Erichových fixačných dláh z voľnej ruky, ako aj sled komplikácií hojenia týchto zranení jednoznačne sťažil bežný spôsob života poškodeného na minimálne 14 dní. Obmedzenia v hryzení či nemožnosti plnohodnotnej ústnej hygieny pretrvali minimálne po dobu, kým mal pacient naložené fixačné Erichove dlahy teda do 18.3.2020. Následky na zuboch devitalizácii zubov 12 a 11 (odumretí) doriešil endodontickým zákrokom MDDr.Dunčičovej až v decembri 2020. Znalec V zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, obodoval znalec bolestné poškodeného na celkovo 96 bodov, teda na sumu 2.096,64 € ( pričom hodnota 1 bodu bola v rozhodnom období v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. pre rok 2020 21,84 eura - pozn. súdu). Znalec následne uviedol, že odborné vyjadrenie doc. Popelku vychádzalo zo stavu ku dňu 24.02.2020, na základe vtedy dostupných lekárskych správ. Znalec uvádza, že v vychádza zo stavu ku dňu vypracovania (23.05.2021) a teda zohľadňuje obdobie hojenia vzniknutých poranení.

Podľa súd vykonal nasledovné listinné dôkazy: · lekárske správy čl. 136 - 144 · uplatnenie nárokov poškodeného čl. 145 - 154 · aktualizovaný odpis registra trestov · lustrácia v databáze súdov SR · lustrácia GP SR

· lustrácia v databáze CDB · lustrácia v databáze priestupkov CESDAB · lustrácie v SP

Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že poškodenou Všeobecnou bol uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 240,93 €, ktorý bol aj patrične špecifikovaný s ohľadom na charakter poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Poškodený B. N. si vyčíslil náhradu škody nasledovne - 2.096,- € bolestné, 275,84 € - hotové výdavky, 98, € cestovné, 1.094,82 € - náhradu za stratu na zárobku, nemajetkovú ujmu 2.000,- € a trovy PZ vo výške 425,97 €). Z doručených lekárskych správ vyplýva, že poškodený utrpel úraz, s ktorý mu bol následne opakovanej ošetrovaný, pričom druh a charakteristika liečby je zhodná so závermi znalcov v odbornom vyjadrení a znaleckom posudku. Z lustrácie RT obžalovaného vyplynulo, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie v registroch GP a CDB neboli zistené žiadne pre právny stav relevantné skutočnosti. Z lustrácie v registri CSESDAP bolo zistené, že obžalovaný má vykázaných 9 priestupkov, prevažne v cestej doprave, ktoré možno bez výhrad označiť za priestupky nižšej závažnosti.

Podľa bol tiež vykonaný obrazový záznam predložený obžalovaným v rámci podania zo dňa 05.06.2023, obsahom ktorého je fotografia obžalovaného s rodinou, ktorým obhajoba preukazovala, že obžalovaný v rozhodnom období nemal dlhé vlasy ako opisuje svedok.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na a , , vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s , t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. Z jeho výpovede vyplýva, že priznáva svoj pobyt na mieste činu v tom smere, že sa dostavil na základe komunikácie so svojou partnerkou (svedkyňou K.). Obžalovaný poprel, že by vedome udrel poškodeného alebo svedka M. alebo sa o to pokúsil. Zranenia, ktoré utrpel nevedel vymedziť s ohľadom na ich vznik, vyslovil domnienku, že ide ,,porezanie sa na bránke alebo plote“ na mieste samom. Obžalovaný teda priznal maximálne odsotenie dvoch mužov, ktorých stretol a ktorí v zmysle dokazovania boli poškodený a svedok M.. V podstate podobne vypovedala aj svedkyňa K.. Čo sa týka vierohodnosti výpovede svedkyne, táto je poznačená partnerským vzťahom s obžalovaným a osobným angažovaním svedkyne do prípadu (ak svedkyňa vypovedala v rozpore s výpoveďou poškodeného a svedka M., keď M. a N. vypovedali, že poškodená nejavila známky odporu s ich prítomnosťou a komunikáciou s nimi, svedkyňa K. vypovedala, že im obťažujúci charakter ich správania uviedla, tu je nutné dodať, že [okrem faktu, že pre právne posúdenie veci ide o terciárny problém] pravdivé môžu byť obe verzie, nakoľko percepcia obťažujúceho charakteru komunikácie je rôzna, teda to, čo jeden vníma ako obťažujúce a ako také naznačuje, druhý nemusí nutne pochopiť). Ak teda poškodený a najmä M. viedli so svedkyňou komunikáciu, ktorú vnímala ako obťažujúcu a toto naznačila aj obžalovanému, ide o vcelku logické objasnenie motivácie obžalovaného, nie však o ospravedlnenie konania.

Poškodený a svedok M. sa rozchádzajú vo svojich výpovediach v určitých detailoch, najmä v otázke, kto a kedy opustil Blumen Café ako prvý, M. tvrdí, že on a potom ako bol napadnutý obžalovaným utiekol a zrejme preto obžalovaný zaútočil na poškodeného, ktorý vychádza z baru až po M.. Poškodený N. naopak vypovedal, že on vychádzal z baru pred M. a bol prekvapený a napadnutý pri vychádzaní z baru, pričom dostal 2 údery, jeden slabý presnejšie skoro vôbec netrafený a jeden veľmi silný na ústa, cez spodnú peru. Tento priebeh skutku je v súlade aj s obsahom znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, teda fakt, že k vzniku zranení mohlo prísť len jedným úderom, resp. jedným silným a jedným slabým úderom. Pokiaľ ide o verzie svedkov, ako preukázaná sa javí verzia svedka M., ktorý po prvotnom neúspešnom údere utiekol a z diaľky vnímal útok na poškodeného N.. K opisu skutku M. totiž nepriamo vyplýva aj to, že N. nemusel ísť hneď za M., ale s krátkym odstupom, preto to N. nemusel ani registrovať a následne, keď sa zranený N. predklonil (z výpovede M. aj svedka M. jednoznačne vyplynulo, že poškodený masívne krvácal z oblasti ústnej dutiny, čo vlastne potvrdil aj poškodený, rovnako ako to, že ostal po údere otrasený) v tejto polohe zostal. Ak teda poškodený uviedol, že M. zostal vnútri (kde

inak v zmysle výpovedi bolo pomerne málo osôb, pričom bolo uvedené, že osoby odchádzali, lebo podnik sa zatváral), tento by ho (aj podľa vyjadrenia poškodeného) nemusel počuť kričať. Túto verziu uvádzali obaja svedkovia de facto konštante (nebolo nutné odstraňovať rozpory s PK, keďže tieto neboli v podstatných otázkach). Za zmienku stojí aj fakt, že obžalovaný a svedkyňa K. videli pred barom 2 osoby (zjavne M. a N.), teda nie jednu osobu, s ktorou mali mať konflikt (N.) a pri odchode z mieste druhú osobu vybiehajúcu z baru (M.); v tejto súvislosti ale platí, že nie je náležité vyberať jednotlivé dielčie aspekty inak nie vierohodnej výpovede a tie používať ako dôkaz, keďže by išlo vlastne o ,,vyberanie si toho, čo sa zhoduje“ s ustáleným záverom. Práve z tohto dôvodu sa súd priklonil k verzii M. a v danej časti výpoveď N. (ktorú inak považoval taktiež za konzistentnú a vierohodnú) vyhodnotil ako prostý omyl, taktiež z dôvodu úrazu hlavy práve v tomto momente. Nie je náležité tiež opomenúť, že obžalovaný bol po skutku zranený a vznik jeho zranení opísal súdu len všeobecne a z tohto titulu nevierohodne (nevie o tom, kde presne sa zranil, ani o tom nevedel, asi pri prechode okolo pletiva, zranenie spozoroval až s odstupom času, napriek tomu, že o ňom nevedel, dodatočne sa ukázalo tak závažné, že s ním musel ísť v noci na urgentný príjem do nemocnice). Hoci sa nesporne javí ako nenáležitý záver svedka M. o tom, že je zjavné, že obžalovaný musel byť páchateľ, lebo má na ruke ranu od úderu päsťou, je možné ho zohľadniť ako názor svedka, ktorý videl zranenia obžalovaného a poškodeného a teda ide o vyslovenie názoru policajta. Ak by súd mal dokumentáciu zranení obžalovaného, bolo by možné sa k tomuto vyjadriť bližšie, avšak tento dôkaz v konaní nebol zabezpečený ani navrhnutý. Pre posúdenie veci nie je právne podstatné ani to, či obžalovaný bol v bare prítomný pred skutkom (jeden zo svedkov si ho opakovane mýlil s barmanom), alebo skutočne prišiel až na naliehanie svojej partnerky - svedkyne K., rozdiel by potom bol len v tom, že obžalovaný napadol poškodeného a svedka M. zrejme skutočne za poznámku M., či ešte niekde spolu nejdú, ktorú vyslovil pri odchode. Z vykonaného dokazovania sa však javí za dostatočne preukázané, že obžalovaný na miesto prišiel vlastným motorovým vozidlom v momente odchodu poškodeného a M., kedy svedkyňa obžalovanému do telefónu uviedla, že sa cíti v prítomnosti mužov nepríjemne a teda poznámka M. pri východe ho v očiach obžalovaného dostatočne stotožnila, že ide o osobu, ktorá vnútri komunikovala s V. K..

Pokiaľ obhajoba namieta, že v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz o tom, že by to bol obžalovaný, ktorý zranil poškodeného, tak jej treba pripomenúť výpoveď M. a podporne N., v kombinácií s overením možnosti priebehu udalostí znalcami v rámci a odborného vyjadrenia, ktorí navyše vylúčili ako možnú obhajobnú verziu obžalovaného. Fakt, že obžalovaný bol po takomto útoku zranený a musel vyhľadať ošetrenie a fakt, že ihneď po skutku boli volaní príslušníci PZ, ktorí krátko po ohlásení na miesto prišli - len dokresľuje, že poškodený nemohol utrpieť zranenie po inom incidente.

Pokiaľ ide o text skutkovej vety, súd ho spresnil v tom smere, že uviedol špecifikáciu zranení a obmedzenia poškodeného v prísnom súlade s textom neskôr vypracovaného a presnejšie zdravotnú dokumentáciu zohľadňujúceho znaleckého posudku MUDr. Thurza (ktorý mal z tohto dôvodu vyššiu výpovednú hodnotu ako odborné vyjadrenie zo skoršieho obdobia). Rovnako bol priebeh skutku upravený tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že obžalovaný načrtol súdu nereálny (nie však bez ďalšieho vylúčený) scenár, ktorý bol ale vylúčený vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami svedkov a znaleckými posudkami, ale aj ostatnými vyššie analyzovanými dôkazmi.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe, v zhode s podanou obžalobou (v znení kozmetickej modifikácie skutkovej vety), nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku, uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o ďalšie argumenty obhajoby, že obaja svedkovia by obžalovaného neopoznali, pokiaľ by nebol inak označený (či už v PK alebo priamo pred súdom), žiada sa dodať, že poškodený ani svedok

M. neopisovali iný incident pred daným barom (z časového hľadiska je aj vylúčený), preto je jasné, že na danom mieste a v danom čase bol pri nich práve obžalovaný, ktorý to navyše ani sám nepoprel, naopak priznal, že sa tam dostavil, hoci priebeh skutku popiera. Obžalovaný prítomnosť na mieste priznal aj príslušníkom PZ, navyše bol opoznaný minimálne M. ako partner K., iný scenár ako útok z dôvodu konfliktu ohľadom osoby K., by znamenal krajne nelogický náhodný útok, navyše vylúčený vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ ide o rozhodovanie v trestnej veci, všeobecný súd nemusí dať (t.j. ani v merite veci) odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.

Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci L. G. c. Španielsko a K. Z./Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).). Na doplnenie uvedeného súd udáva, že ,,súdy rozhodujúce o vine a treste nie sú povinné sa vysporiadať s každým argumentom obhajoby. Sú však povinné reagovať adekvátnym spôsobom na všetky argumenty, ktoré sú spôsobilé spochybniť rozhodnutie o vine a treste“ (viď. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; ďalej len „ESĽP“: W. proti Slovensku, Ignatenco proti Moldavsku). Konajúci súd považuje uvedené predpoklady za splnené.

*** Výrok o treste ***

V prípade obžalovaného neprichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť (ani podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže tento spáchanie skutku poprel; ani § 36 písm. j) Tr. zák., keďže bol pred spáchaním postihnutý za viacero priestupkov, pričom ich závažnosť nie je vysoká, ale ich počet vylučuje priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti). V prípade priťažujúcich okolností tu súd tiež vzhliadol iba priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov), teda v danej veci je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nepriaznivý (0:1). Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch (podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. vo väzbe na rozsudok KS ZA sp. zn. z 11.1.2011, JTK 6/2011): 0-36 mesiacov ( základná výmera v tejto trestnej veci), 12-36 mesiacov (výmera pre obžalovaného po aplikácií ust. § 38 ods. 4 Tr. zák.).

V prípade osoby obžalovaného, súd tomuto uložil trest pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov vzhľadom na fakt, že u obžalovaného ide o osobu rodinne ukotvenú, zrejme dočasne zárobkovo podľa vlastného vyjadrenia nespôsobilú, u ktorej je predpoklad, že už samotná hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný, bude plniť prevýchovný účel. V prípade obžalovaného je však nutné uvažovať nie o celkom symbolickom treste, keďže priebeh skutku naznačuje tendenciu k impulzívnemu správaniu, vo väzbe na existenciu pomerne dobrého fyzického fondu umožňujúceho silný úder, zraňujúci dospelého fyzicky zdatného muža, ktorým poškodený nepochybne je, teda ide o vyššiu hrozbu v prípade straty sebakontroly pre okolie obžalovaného. Taktiež nie je vhodné ukladať mu alternatívny trest (najmä peňažný trest), keďže obžalovaný nepriznáva dostatočný majetok a uvádza isté zdravotné problémy, ktoré robia nepoužiteľným aj trest povinnej práce. Vzhľadom na fakt, že obžalovaný nie je recidivista, javí sa ako dostatočné uložiť mu skúšobnú dobu pri spodnej hranicu jej výmery, nie však na jej samotnom okraji (v trvaní 24 mesiacov), vzhľadom na vyššie uvedený charakter skutku.

Pri obžalovanom ide o osobu, ktorá je prvýkrát súd prejednávaná v trestnom konaní a jej správne delikty nie sú závažného charakteru, hoci ich počet neumožnil priznanie poľahčujúcej okolnosti (viď vyššie). V prípade obžalovaného je však nutné uvažovať nie o celkom symbolickom treste, resp. o treste na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby a to vzhľadom na charakter skutku - náhle napadnutie 2 mužov pred barom, bez zjavnej a otvorenej provokácie, navyše spôsobenie zranenia osobe, de facto ,,druhej v poradí“ potom, čo zrejme primárny objekt (M.) utiekol a fyzické napadnutie osoby, ,,ktorá na mieste ostala“, naznačuje komplikácie pri zvládaní vlastnej agresie, ale vyššiu mieru

nebezpečenstva pre záujem chránený zákonom (na ochrane života a zdravia, event. aj verejného poriadku). Uvedené je ale nutné dať do kontextu osoby obžalovaného, ako osoby doposiaľ trestnoprávne bezúhonnej, čo v plnej miere podporuje závery uvedené vyššie. Naopak prísnejší trest by sa súdu nejavil ako spravodlivý, najmä vzhľadom na fakt, že obžalovaný je osobou, ktorú nemožno označiť za recidivistu, či problémového jedinca.

***K výroku o náhrade škody***

Súd po vykonanom dokazovaní priznal poškodenému N. nárok na náhradu škodu vo výške 2.372,48 € (pričom čiastka 2.096,64 € tvorí bolestné v zmysle MUDr. Thurzu a suma 275,84 € tvorí náhradu hotových výdavkov, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi - dokladmi o kúpe zdravotných pomôcok, dokladov za zdravotné výkony a pod.). Pokiaľ ide o náklady za cestovné, tieto neboli preukázané ako cestovné formou hromadnej ale individuálnej prepravy, vrátane cien za pohonné hmoty, z tohto dôvodu ich súd nepovažoval za nesporné. Náhradu za stratu na zárobku súd rovnako nepovažoval za preukázanú a spoľahlivo ustálenú, nakoľko obžalovaný bol v súvislosti s utrpenými zraneniami zárobkovo obmedzený, avšak k ustáleniu konkrétnej výšky ujmy je nutné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, čo platí aj o nároku na nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide o trovy PZ, tieto boli uplatnené a predbežne vyčíslené, ich výška však závisí od priznania uplatneného nároku na náhradu škody, preto je dôvodné o nich rozhodnúť v režime ust. Nárok zdravotnej poisťovne mal súd za preukázaný v plnom rozsahu, preto ho priznal v zmysle uplatnenia.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.