Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-127-2012.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky F. K., Z.. XX.X.XXXX, bývajúcej V. A. Z. R. F. Č.. X, proti odporcovi J. K., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu V. Q. Č.. XXX, toho času bývajúcemu V. L. T.J. XX, C., D., za účasti matky navrhovateľky D.. T. K., Z.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej V. A.D. Z. R. F. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zaväzuje odporcu platiť výživné navrhovateľke F. K., Z.. XX.X.XXXX, vo výške po 216 € mesačne od 1.11.2013 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 327/2004 zo dňa 11.11.2005.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Dňa 24.5.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky navrhovateľky, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany odporcu, t.j. otca navrhovateľky, voči v tom čase ešte maloletej F. K., ktoré výživné žiadala zvýšiť od 1.5.2012 do budúcna zo sumy 2.000 Sk na sumu 300 € mesačne, zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetný návrh matka navrhovateľky odôvodňovala tým, že výživné zo strany odporcu, t.j. otca navrhovateľky, voči v tom čase ešte maloletej navrhovateľke bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 327/2004 zo dňa 11.11.2005, ktorým bolo výživné upravené na sumu 2.000 Sk mesačne (66,39 €) od 1.9.2005 do budúcna, v tom čase maloletá navrhovateľka mala 10 rokov, navštevovala 5. ročník základnej školy, od roku 2005 sa však náklady spojené s úhradou jej potrieb niekoľkonásobne zvýšili, od septembra 2011 začala navštevovať 2. ročník gymnázia a nástupom v tom čase maloletej navrhovateľky na strednú školu ako aj rastom okruhu jej záujmov výrazne vzrástli náklady vzťahujúce sa na školskú ako aj mimoškolskú záujmovú činnosť, matka v tom čase maloletej navrhovateľky vyčíslila pravidelné nevyhnutné mesačné náklady a výdavky na v tom čase maloletú navrhovateľku nasledovne, strava mimo školských obedov 100 €, strava v školskej jedálni 25 €, cestovné 10 €, mobilný telefón 20 €, internet 20 €, školské potreby a pomôcky 20 €, poistné v škole 2 €, angličtiny 25 €, skladanie na stužkovú 10 €, ošatenie a obuv 80 €, drogéria a kozmetika 30 €, kultúrne podujatia 15 €, lieky a vitamíny 5 €, dermatológia 10 €, zubárske poplatky 5 €, okuliare 6 €, vreckové 20 €, ostatné jednorazové výdavky 20 € pričom ďalej uviedla, že v tom čase matka maloletej navrhovateľky bola zamestnanou v spoločnosti Q. K. a.s., kde dosahovala čistý mesačný príjem cca 860 €, tento pracovný pomer mal trvať do 31.5.2012 a od 1.6.2012 jej mal vzniknúť pracovný pomer v spoločnosti Q. T..Q.. s prisľúbeným príjmom 750 € mesačne v hrubom + 20
% nenárokovateľné odmeny, matke navrhovateľky bol v tom čase vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 22,54 €, ďalej matka v tom čase maloletej navrhovateľky uviedla ďalšie nevyhnutné mesačné náklady a výdavky a to nájom 160,47 €, plyn 7 €, koncesionárske poplatky 4,64 €, elektrina 33,70 €, odvoz odpadu 10,47 €, hypotekárny úver 133,60 €, životné poistenie 33 €, strava 100 €, ošatenie a obuv 50 €, drogéria a kozmetika 30 €, kultúrne podujatia 10 €, cestovné 20 €, k uvedeným výdavkom doplnila, že pokiaľ ide o náklady spojené s nájmom, na tieto vo výške 1/3 prispievala stará matka navrhovateľky, ktorá spolu s nimi žila v spoločnej domácnosti a ktorá v tom čase maloletej navrhovateľke i jej matke vypomáhala ďalšími formami, keďže príjmy matky maloletej navrhovateľky nepostačovali na úhradu všetkých potrieb, otec, t.j. odporca, sa v tom čase zdržiaval a pracoval v Taliansku, podľa tvrdení matky navrhovateľky pracoval ako vodič kamiónovej dopravy, výšku jeho príjmov matka navrhovateľky uviesť nevedela, v tom čase maloletá navrhovateľka trávievala u otca každoročne v lete jeden kalendárny týždeň, matka navrhovateľky tvrdila, že otec záujem o styk v tom čase s maloletou navrhovateľkou prejavoval iba veľmi sporadicky a nad rámec súdom určeného výživného ďalšími formami neprispieval s výnimkou Vianoc a narodenín. K tomuto návrhu matka maloletej navrhovateľky pripojila okrem iného kópie informatívnych dokladov SIPO o úhradách súvisiacich s bývaním za mesiace február, marec a apríl 2012, zmluvu o splátkovom úvere, doklad o investičnom životnom poistení.
Otec, t.j. toho času odporca, sa k predmetnému návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník, ktorý bol navrhovateľke súdom ustanovený z dôvodu, že konanie bolo začaté v čase keď ešte nedovŕšila plnoletosť, vo svojej správe z doby pred nadobudnutím plnoletosti navrhovateľkou zo dňa 2.7.2012 na základe vykonaných šetrení doporučoval zvýšiť výživné na maloletú navrhovateľku primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca maloletej, pričom šetrením zistil, že matka navrhovateľky bola v tom čase zamestnanou v spoločnosti Q. od 1.6.2012, žili v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej navrhovateľky, navrhovateľka v tom čase ukončila 2. ročník gymnázia, mimo školy sa venovala výuke anglického jazyka, otec dieťaťa sa dlhodobo zdržiaval v Taliansku, kde pracoval ako vodič kamiónovej dopravy, na výživu dcéry prispieval po 66 € mesačne, okrem toho na úhradu potrieb navrhovateľky ďalšími formami neprispieval, k sviatkom dcéru obdarúval, dcéra ho každoročne v lete navštevovala v Taliansku v rozpätí 5 - 7 dní.
Po nadobudnutí plnoletosti sa navrhovateľka k návrhu pôvodne podanému jej matkou tak, ako je to uvedené vyššie, v celom rozsahu pripojila.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, matky navrhovateľky, odporcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 327/2004 zo dňa 11.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2005 a ktorým rozsudkom bolo zvýšené výživné zo strany odporcu voči v tom čase maloletej navrhovateľke na sumu 2.000 Sk mesačne od 1.5.2005 do budúcna, pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že v tom čase maloletá navrhovateľka navštevovala 5. ročník základnej školy, jej matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 9.000 Sk a jej otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 13.076 Sk, matka spolu s maloletou navrhovateľkou bývali v 3-izbovom byte, kde s nimi bývala i matka matky navrhovateľky, ktorá bola starobnou dôchodkyňou, úhrada za byt bola 5.500 Sk, žiaden z rodičov okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Matka navrhovateľky je zamestnankyňou spoločnosti Q. T..Q.. B. u ktorého zamestnávateľa je zamestnaná od 1.6.2012 a u ktorého dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 819,80 €.
Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden zamestnávateľ odporcu na území SR.
Odporcovi bol doručený návrh spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 27.10.2012, na ktorú výzvu odporca nereagoval, na jednotlivé pojednávania konané vo veci bol odporca vždy riadne a včas predvolaný, na žiadne z týchto pojednávaní sa však nedostavil a svoju neúčasť na týchto súdu nijako neospravedlnil.
Zo správy správcu konkurznej podstaty úpadcu X., Q.. Q. J..H.. V. A., čo je posledný zamestnávateľ otca na území SR, u ktorého bol zamestnaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného, súd zistil, že odporca v tejto spoločnosti nie je zamestnancom od roku 2005, spoločnosť od roku 2009 je v konkurze a nemá žiadnych zamestnancov.
Z výpovedí navrhovateľky a matky navrhovateľky súd zistil, že výdavky navrhovateľky nad rámec odporcom zasielaného výživného v celom rozsahu hradila a hradí matka navrhovateľky, medzi tieto patrili a patria napr. poplatky za obedy v školskej jedálni 25 €, cestovný lístok MHD 10 € mesačne, poplatok za mobilný telefón 20 € mesačne, obdobne ako i poplatok za internet, výdavky na školské potreby a školské pomôcky v priemere 20 € mesačne, v škole je hradené poistné 2 € na rok, za učebnicu angličtiny bolo uhradených 25 €, s touto výukou súvisia i náklady napr. na slovníky a podobne, študenti sa naďalej skladajú na náklady na budúcu stužkovú po 10 € mesačne, navrhovateľka je vedená v dermatologickej a zubnej ambulancii čo zvyšuje výdavky na ňu v súvislosti s doplatkami na lieky, taktiež je vedená v očnej ambulancii a má zvýšené výdavky na okuliare. Pokiaľ ide o byt v ktorom navrhovateľka býva spolu so svojou matkou a starou matkou, tento bol kúpený formou hypotekárneho úveru, z dôvodu čoho sú okrem nákladov na bývanie vo výške 210 € mesačne hradené i splátky uvedeného hypotekárneho úveru po 133,60 €. Stará matka navrhovateľky je starobnou dôchodkyňou a poberá starobný dôchodok vo výške 270 € mesačne. Navrhovateľka v spornom období absolvovala vodičský kurz, poplatok za ktorý vo výške 350 € jej uhradil starý otec zo strany otca, t.j. odporcu. Navrhovateľka na doučovanie z anglického jazyka hradí poplatky podľa absolvovaných hodín, poplatok za 1 hodinu je 5 €, takéto doučovanie absolvuje v priemere 1 až 2 krát týždenne.
Otec odporkyne sa dostavil na tunajší súd mimo vytýčených pojednávaní dňa 23.8.2013 a žiadal o svoje vypočutie mimo pojednávania, vo svojej výpovedi uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí, ale nie na sumu 300 € mesačne, navrhoval určiť výživné maximálne v sume 90 € mesačne, čo odôvodňoval výškou svojho príjmu, popieral tvrdenia navrhovateľky a matky navrhovateľky pokiaľ ide o náklady na školské obedy, tvrdil, že navrhovateľka na obedy v školskej jedálni nechodieva, taktiež tvrdil, že individuálne sa nevenuje výuke anglického jazyka, i ostatné udávané výdavky označil za prehnané, napr. mobil, ošatenie a podobne, tvrdil, že navrhovateľka chodieva aj brigádovať cez víkendy a prázdniny, odporca okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, na výživu navrhovateľky prispieva mesačne pravidelne po 66 €, v čase jeho pobytov na Slovensku sa s navrhovateľkou pravidelne stretáva zhruba jeden mesiac do roka, jeden týždeň navrhovateľka trávi uňho v Taliansku, počas jeho pobytov na Slovensku spolu trávia dva týždne v čase Vianoc a dva týždne v letných mesiacoch, udával, že v čase týchto stretnutí jej zakupuje veci podľa potrieb navrhovateľky, taktiež poukázal i na to, ako i matka navrhovateľky, že v lete navrhovateľka chodieva na dovolenku s rodičmi odporcu, ktorým následne on prepláca tieto náklady na navrhovateľku, odporca v Taliansku žije s priateľkou, platí nájom 620 € mesačne, jeho priateľka platí ostatné výdavky, ako je elektrina, voda a plyn vo výške cca 250 € mesačne, odporca má ukončené stredné odborné učilište potravinárske, tvrdil, že pracuje na dohodu čo odôvodňoval svojimi zdravotnými problémami, pre ktoré si nemôže nájsť trvalé zamestnanie a dosahuje príjem cca 1.100 €, o čom súdu nevedel predložiť doklad, čo odôvodňoval tým, že mu ho zamestnávateľ neposkytuje, tvrdil, že nevlastní žiaden majetok. Okrem výdavkov na bývanie uviedol výdavky na stravu 200 - 250 € mesačne, výdavky na lieky, mobil, internet, benzín 150 €, poplatky u zubára 500 €, tvrdil, že s priateľkou prežívajú od výplaty do výplaty, na ošatenie si vynakladá okolo 40 €, na drogériu a kozmetiku okolo 20 €, v čase pobytov na Slovensku, tvrdil, že prispieva svojej matke na náklady na dom, v ktorom v takýchto obdobiach býva a ktorý patrí jeho matke a to vo výške cca 100 € a raz ročne hradí poplatok za drevo 270 €, tvrdil, že nemá žiadne úspory.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2013, na ktoré sa odporca napriek riadne doručenému mu predvolania nedostavil, svoju neúčasť nijako neospravedlnil, navrhovateľka upravila svoj návrh a vzala späť časť návrhu v ktorej žiadala o spätnú od 24.5.2012 do 31.10.2013 a výživné žiadala upraviť od 1.11.2013 do budúcna, v uvedenej prevyšujúcej časti žiadala konanie zastaviť. Poukázala zároveň na
to, že na základe ústnej dohody s odporcom jej tento začal spätne po dobu dvoch mesiacov pred uvedeným pojednávaním zasielať výživné spolu vo výške po 216 € mesačne, čiže došlo k reálnemu zvýšeniu výživného z jeho strany na navrhovateľku zo sumy 66 € o 150 €, vzhľadom na ňou udávanú ústnu dohodu s odporcom žiadala, aby súd ich dohodu schválil tým, že by určil v rozsudku výživné zo strany odporcu na navrhovateľku od 1.11.2013 v sume 216 € mesačne a uviedla, že i v mesiaci november 2013 jej odporca výživné v sume 216 € riadne zaslal, ako dôkaz predložila SMS správy o pohybe na jej účte v novembri 2013. K výpovedi odporcu trvala na svojich a matkiných predchádzajúcich tvrdeniach, potvrdila, že naďalej sa stravuje v školskej jedálni, pripustila, že doučovanie z angličtiny ukončila v septembri alebo októbri 2013.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke upravil na sumu 216 € mesačne, keďže dospel k záveru, že táto výška výživného zohľadňuje kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ku ktorým došlo na strane navrhovateľky, u ktorej nepochybne došlo k podstatnému nárastu jej potrieb už v súvislosti so samotným uplynutím doby viac ako 2 krát po 3 roky, pričom podľa ustálenej súdnej praxe uplynutie 3 rokov býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže za uvedené časové obdobie dochádza v súvislosti s fyzickým a psychickým vývinom oprávneného dieťaťa k podstatnému nárastu jeho odôvodnených potrieb, ďalšia podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľky nastala v tom, že táto sa medzičasom stala študentkou strednej školy, čím bez ďalšieho jej odôvodnené potreby podstatne vzrástli, pritom odôvodnenými potrebami navrhovateľky sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pri stanovení výšky výživného súd zohľadnil aj rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané na navrhovateľku a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu jej potrieb, zároveň súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil i zmenu pomerov, ktorá nastala na strane odporcu, t.j. otca navrhovateľky, na strane ktorého podľa jeho výpovede došlo k nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v priemere o 665,95 €, čo je taktiež podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov, ktorá i sama o sebe odôvodňuje rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, súd zároveň zohľadnil i pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky voči navrhovateľke a ako i jej zárobkové, osobné a majetkové pomery, na strane odporcu súd zároveň prihliadol k tomu, že tento žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá je povinná a zároveň sa teda i podieľa na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím sa tieto náklady odporcu pomerne znižujú.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľky a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 96 O.s.p. súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Keďže ako uviedla navrhovateľka vo svojej výpovedi a ako to dokladovala súdu odporca na jej výživu v novembri 2013 prispel už v novostanovenej výške výživného, teda sumou 216 €, nedošlo na jeho strane k vzniku dlžného výživného voči navrhovateľke.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).