Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_17C-131-2010.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/131/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: K. L., nar. XX.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX D., Z.. Q.. I. XX, t.č. bytom XXX XX D., U. X, proti odporkyni: Q. L., rod. H., nar. XX.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Š., D. XXXX/X, zast. Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom 924 1 Galanta, Športová 470/11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení :
I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňom 10.9.2007, patrí nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. X na X p. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra P. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a parcele registra P. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny, pre obec Š., katastrálne územie Š. a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 8100/307708.
II. Nehnuteľnosť uvedená vo výroku I. sa prikazuje do výlučného vlastníctva odporkyne bez povinnosti výplaty podielu navrhovateľovi.
III. Týmto sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 600,- eur, a to každý v 1/2-ici, t.j. každý vo výške 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 28.4.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo dňa 10.9.2007, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu pod č.k. 10C/53/2007 - 28 zo dňa 26.7.2007 o rozvode manželstva účastníkov konania.
V priebehu konania, po začatí pojednávania, účastníci konania pred súdom uzatvorili súdny zmier v znení, ktoré bolo schválené súdom.
Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že do BSM patrí iba nehnuteľnosť uvedená vo výroku I. tohto uznesenia.
Súd mal za preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, že do BSM iné veci, hnuteľné, nehnuteľné či záväzky, ako uvedené v súdnom zmieri nepatria.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto spoluvlastníctvo vyporiadava súdnym rozhodnutím. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva. Potom sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, prípadne cena, ktorú mala vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pritom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch.
V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť na zníženie hodnoty spoločnej veci, nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Naopak, na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno
prihliadnuť. Je to z toho dôvodu, že zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva v tejto vyššej hodnote.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo napr. žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.
V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súd tiež prihliadne na záujmy maloletých detí. Tu treba mať na zreteli, že obvykle veci nižšej hodnoty, slúžiace potrebám maloletých detí, patria zásadne deťom. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú ktorému z manželov do výlučného vlastníctva, treba prihliadnuť na to, aby veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo boli využité v súlade s potrebami maloletých detí. Tomu z manželov, ktorému boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy maloleté deti, nemožno len z tohto dôvodu určiť vyšší podiel na spoločnom majetku.
Súd prihliada tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, napr. v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období, keď ešte zdieľali spoločnú domácnosť.
Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť rozsudku, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva. Pre takéto určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v rámci tohto rozhodovania treba vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť, do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva obom bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom
Podľa § 99 ods. 1 O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 ods. 3 veta prvá O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.
Vzhľadom na uvedené súd schválil súdny zmier, pretože účastníci konania predniesli taký jeho návrh, ktorý sa neprieči zákonu a ani ho neobchádza a veci patriace do BSM si vyporiadali tak, ako to vyplýva z výrokov II. a III., t.j. v zmysle § 150 OZ.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v
ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Účastníci sa dohodli na náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku IV. uznesenia.
O vyrubení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM (výrok V.) súd rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. položka 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eura.
Súdny poplatok predstavuje výšku 1% zo sumy aktív BSM, t.j. zo sumy 60.000,- eur (hodnota nehnuteľnosti patriacej do BSM). Keďže každý účastník má zaplatiť 1/2-vicu poplatku, predstavuje to sumu pre každého z nich vo výške 300,- eur.
Poučenie:
Proti výrokom I. až IV. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.). Proti výroku V. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci vzdali práva na podanie odvolania účinne v súlade s § 207 ods. 1 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.