Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-128-2013.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti J. F., nar. X.X.XXXX a Y. F., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky Z. F., bytom W. XX, U. a otca T. F., bytom J. J. X, U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. F., nar. X.X.XXXX zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 210,- eur mesačne a k maloletej Y. F., nar. X.X.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 150,- aur mesačne od 1.9.2013, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2013 k maloletej J. vo výške 90,- eur a k maloletej Y. vo výške 90,- eur , t. j. spolu vo výške 180,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur na každé dieťa t. j. spolu na obidve deti 30,- eur, počnúc mesiacom december 2013, pod následkom straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 51C/61/2009-29 zo dňa 15.5.2009 v časti výroku o výživnom.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 22.7.2013, žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. zo sumy 180,-eur k mesačne na sumu 280,- eur mesačne a k maloletej Y. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne od 1.6.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 1.9.2013 nastúpi J. na gymnázium a maloletá Y. na II. stupeň povinnej školskej dochádzky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí , oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, príjmom matky, príjmom otca a s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 51C/61/2009-29 zo dňa 15.5.2009, v ktorom bolo
manželstvo rodičov rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 180,- eur mesačne a maloletej Y. sumou 120,- eur mesačne. V tom čase navštevovala maloletá J. 1. stupeň základnej školy a maloletá Y. materskú školu. Matka bola zamestnaná, dosahovala mesačný príjem vo výške cca 600,- eur brutto. Otec bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem 829,85 eur brutto, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za rok 2008 dosiahol základ dane 260.412,- Sk, úhrn príjmov dosiahol výšku 285.891 Sk.
V súčasnosti navštevuje J. 1. ročník strednej školy, matka uhradila poplatok ZRPŠ 50,- eur, za lavicu 30,- eur, za angličtinu 35,- eur, 15,- eur za nemčinu, 5 eur za slovenčina, za stravu v škole denne 1,70 eur. Maloletá Y. nastúpila do 5. ročníka ZŠ. Matka vyčíslila výdavky na maloletú J. vo výške 272,- eur mesačne ( strava, obedy v škole, školné, školské pomôcky, oblečenie, mobil, lieky, hygienické potreby, školské akcie a výlety, električenka) a na maloletú Y. vo výške 247,- eur mesačne (strava, obedy v škole, školné, školské pomôcky, tenis, oblečenie, mobil, lieky, hygienické potreby, školské akcie a výlety). Mladšia dcéra má zdravotné problémy, lekárka jej odporučila pobyt pri mori, každý rok chodia k moru, matka tam prenajíma garsónku na 3 týždne, cena je od 35,- eur do 45,- eur denne. Cesta tam a späť vyjde matku a dcéru cca 180,- eur. Stravu si tam zabezpečujú sami. Maloleté deti neužívajú pravidelne lieky.
Matka je rozvedená, je zamestnaná, dosahuje mesačný príjem 550,18 eur netto. Býva v 1-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Náklady na bývanie dosahujú mesačne výšku cca 180,- eur. Spláca úver ŠFRB mesačnou splátkou vo výške 90,- eur. Poberá prídavky na deti.
Matka uviedla, že sa snažila dosť triezvo posudzovať výdavky, napr. čo sa týka oblečenia, určite staršia dcéra minie viacej na oblečenie. Poukazovala na to, že otec sa s deťmi nestretáva, nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva, o deti sa nezaujíma, nezoberie ich do divadla, do kina. je mediálne známy kuchár, varil anglickej kráľovnej, spochybňoval, že príjem, ktorý otec preukázal, je jeho skutočným príjmom. V čase rozvodového konania mal rovnaký príjem ako v súčasnosti a dokázal prispievať na deti sumou 400,- eur. Matka odôvodňovala súhlas s výživným pri rozvode vo výške 300,- eur mesačne na obidve deti tým, že sa obávala exekúcii.
Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Pripúšťal, že v čase rozvodu prispieval na deti sumou 400,- eur mesačne, ale vtedy pracoval v tanečnej škole, ktorá vlastne kopírovala riadnu školu, takže mal veľa voľného času. S deťmi sa nestretáva preto, lebo majú záujem o neho, len keď im niečo kúpi. Má zdravotné problémy, doposiaľ ich nespomínal, bol na preventívnej prehliadke, mal zvýšený cukor, lekárka povedala, že je to pravdepodobne dedičné, zatiaľ nevie akú bude mať liečbu, či bude užívať tabletky, alebo si pichať inzulín, nevie koľko bude doplácať za lieky.
Otec je rozvedený, je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem 640,- eur netto (830,- eur brutto). Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej J. F., ktorá navštevuje vysokú školu a to vo výške 70,- eur mesačne. Býva u priateľky v 3 izbovom byte, na bývanie jej prispieva sumou 180,- eur. Náklady na bývanie dosahujú výšku 250,- eur mesačne, za elektrinu sa uhrádza 49,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 50,- eur mesačne na obidve deti, 30,- eur na staršiu dcéru, 20,- eur na mladšiu.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynuli 4 roky, J. sa stala študentkou gymnázia, Y. nastúpila na druhý stupeň základnej školy.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy že v čase rozvodu uhrádzal výživné vo vyššej výške, (400,- eur) pričom mal príjem dokonca nižší ako v súčasnosti ( o cca 40,- eur). Profesia otca mu umožňuje, aby si zvýšil príjem aj brigádnou formou, vzhľadom na región v ktorom žije, v ktorom sa poriada množstvo spoločenských akcií. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec sa s deťmi nestretáva, nad rámec výživného neprispieva. Bez ohľadu na to, kto tento stav zavinil, táto situácia, pre otca znamená znížené výdavky, resp. neexistenciu výdavkov pri pravidelných návštevách detí. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o takmer 50%, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a nebolo preukázané ani v príjmoch otca. Zvýšené výživné je tak na pomyselnej dolnej hranici a ide o zvýšenie v minimálnej výške. Výživné súd zvýšil od začiatku školského roka kedy došlo k zmene pomerov a to v dôsledku nástupu J. na strednú školu a Y. na II. stupeň základnej školy.
Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2013 (3 mesiace ) a dosahuje výšku
- u maloletej J. 90,- eur ( 30 eur x 3 mesiace naposledy určené výživné 180,-eur v tomto rozhodnutí 210,- eur, rozdiel 30,- eur ).
- u maloletej Y. 90,- eur ( 30 eur x 3 mesiace naposledy určené výživné 120,-eur v tomto rozhodnutí 150,- eur, rozdiel 30,- eur ).
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.