Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/128/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. F. U. XXX, XXX XX S. F. U., naposledy vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, (pôvodne vedenej pod spisovou značkou EX 1625/02 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen) o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 537,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania -26 zo dňa 05. 04. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, (pôvodne vedenú pod spisovou značkou EX 1625/02 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom) vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) z dôvodu, že oprávnený napriek výzve súdu nenavrhol namiesto súdom povereného a vylúčeného súdneho exekútora žiadneho súdneho exekútora, ktorého by súd mohol poveriť vykonávaním danej exekúcie. Konštatoval, že vylúčený súdny exekútor pokračovať v exekúcii nemôže a skutočnosť, že oprávnený nenavrhol súdneho exekútora, ktorého by súd poveril vykonávaním exekúcie, znemožňuje vedenie exekúcie a je tak dôvodom na jej vyhlásenie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým nedostatok právomoci exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, po tom, čo už vydal poverenie pre súdneho exekútora. Uviedol, že súd oprávneného vôbec neupozornil, že hodlá posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nevyzval ho na podanie vyjadrenia, čím mu neumožnil vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok konania. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je podľa oprávneného v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením v spojení s ustanovením o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ,K“) a keďže mu neprináleží konať o zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie

umožňujúce zamedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia oprávneného. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného procesu indikovaného ustanovením a nasl. revíznym postupom exekučného súdu všetky svoje práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je priamo v rozpore s ústavným právom oprávneného (veriteľa), pričom povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Exekučný súd tak nebol oprávnený zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Oprávnený ďalej namietal, že ustanovenie explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní, nie však v rozsudku rozhodcovského súdu, preto bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Oprávnený navyše namietal zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku uviedol, že je platná. Spochybnil dôvody, pre ktoré exekučný súd považoval uzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že poskytol povinnému úver na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle a nasl. , ktoré mali v tom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere spravoval ustanoveniami , tento nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený namietal aj nesprávne posúdenie ohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Uviedol ďalej, že ustanovenie má dispozitívnu povahu, pričom výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby alternatívne konanie podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov obsiahnutých v odvolaní oprávneného konštatuje predovšetkým, že odvolacie dôvody (a to vo všetkých častiach odvolania) zjavne majú formulárový charakter, keďže nereagujú na obsah odôvodnenia konkrétneho odvolaním namietaného súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberal právnou charakteristikou pôvodného zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, pri právnej argumentácii súd nekonštatoval spotrebiteľský právny vzťah, neskúmal ani platnosť exekučného titulu, ani existenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej doložky. Rovnako sú zmätočné aj odvolacie dôvody dotýkajúce sa neprimeranosti úrokov z omeškania a spornosti správnosti výkladu a aplikácie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd sa preto uvedenými odvolacími dôvodmi, smerujúcimi zjavne voči inému súdnemu rozhodnutiu, nezaoberal a z rovnakého dôvodu aj zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle postupu podľa ustanovenia a na predloženie navrhovaných prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože tieto otázky zjavne nemajú s daným exekučným konaním vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie žiadny súvis.

Keďže nebol zákonný dôvod na prerušenie konania, odvolací súd sa následne zameral na skúmanie vecnej správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania ( ), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie , sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).

Okresný súd Žiar nad Hronom právoplatným uznesením č.k. -19 zo dňa 06. 01. 2013 vylúčil dovtedy povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Nakoľko pre exekučné konanie je typické (s určitými výnimkami) zásada dispozičná, ktorá má výhradný charakter procesnej privilégie v prípade dispozičnej voľnosti oprávneného zvoliť si súdneho exekútora, vyzval exekučný súd oprávneného po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vylúčení pôvodne povereného súdneho exekútora prípisom zo dňa 06. 02. 2013, aby v lehote 10 dní navrhol konkrétneho súdneho exekútora, ktorý bude na základe poverenia súdu v exekúcii pokračovať. Predmetnú výzvu okresného súdu prevzal oprávnený dňa 08. 02. 2013 (č.l. 23 spisu), avšak oprávnený nielenže v súdom určenej lehote, ale až do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu, ostal v tomto smere nečinný a nesplnil si povinnosť označiť ďalšieho, ním navrhnutého súdneho exekútora. Odvolací súd poznamenáva, že nebol zo strany oprávneného daný návrh súdneho exekútora, ktorého by súd mohol poveriť ďalším vedením exekúcie a keďže doterajší súdny exekútor bol z vykonávania exekúcie vylúčený, bolo rozhodnutie exekučného súdu jediným procesným následkom vzniknutej procesnej situácie. Exekučný súd tak správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju odvolaním napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.