Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/347/2013

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. B. K. W., narodeného XX.XX.XXXX a K. Y. K. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matky, B. K., bytom R. T.. XX/XX, V. G. Z., právne zastúpenej JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou so sídlom O. XX, K. a otca, Y. M. W., bytom XX K. O. L. P. R.., V., Í. P., o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi takto

rozhodol:

Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.

Konanie s a z a s t a v u j e .

Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka detí svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodnutím zakázal styk otca s oboma maloletými deťmi. Z obsahu jej návrhu vyplynulo, že obe maloleté deti sa narodili v írskom Dubline, kde aj spolu s otcom detí bývali. Počas ich vzťahu sa otec detí ku nej nesprával úctivo, mal výrazné problémy s alkoholom, čo iba prehlbovalo jeho násilnícke sklony, ktoré si často vybíjal na jej osobe. V apríli 2013 ju otec spolu s maloletými deťmi vyhodil zo spoločnej domácnosti a od toho času spolu nežijú. Následne sa v Írsku ocitla sama s deťmi vo finančnej núdzi, a keďže sa z dôvodu nepretržitej starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli vo veku 1,5 roka a dva mesiace, nemohla zamestnať, vrátili sa na územie Slovenskej republiky. Otec detí ju e-mailom dňa 29.09.2013 vyzval, aby sa spolu s maloletými deťmi bezodkladne vrátila do Írska, pričom uviedol, že bude nútený prísť na Slovensko a obe deti vziať so sebou proti jej vôli. Na základe uvedených skutočností, ako aj s ohľadom na agresívne správanie otca detí v minulosti, sa obáva, že otec jej deti odoberie násilím, následne s nimi vycestuje do Írska a svojím správaním bude ohrozovať ich zdravie, telesný a duševný vývoj. Ďalej

- 2 -

z obsahu jej návrhu vyplynulo, že Mestský súd v Dubline vydal dňa 30.05.2013 Príkaz o ustanovení otca ako nositeľa rodičovských práv k obom maloletým deťom. Z obsahu tohto príkazu vyplýva, že citovaný súd so súhlasom otca detí ho vymenúva, aby bol spolunostieľom rodičovských práv k obom maloletým deťom spoločne s ich matkou, ktorá má deti v osobnej starostlivosti na základe tamojšieho právneho poriadku.

V zmysle , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.

V danej veci ide o konanie o zákaz styku otca s maloletými deťmi. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.

Podľa kapitoly I článku 1 bodu 1. písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly I článku 1 bodu 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.

Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 8 bodu 1 a 2 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo

- 3 -

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

V danom prípade mal súd z návrhu matky a jeho príloh za preukázané, že otec detí bol príkazom Mestského súdu v Dubline zo dňa 30.05.2013 vymenovaný za spolunositeľa rodičovských práv k maloletým deťom spoločne s matkou, ktorá má deti v osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že nositeľmi rodičovských a opatrovníckych práv sú obaja rodičia maloletých detí. Zároveň z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že by matka detí mala výhradné určovacie právo obvyklého pobytu maloletých detí, pričom matka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že by otec súhlasil s vycestovaním či premiestnením a zotrvávaním detí na území iného členského štátu. Matka opustila obvyklý pobyt maloletých detí v Írsku a odcestovala na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca detí, kde sa aj

doposiaľ zdržiava. Pritom žiadnym spôsobom súdu nepreukázala, že by premiestnenie maloletých detí z územia Írska na územie Slovenskej republiky bolo oprávnené, t. j. že by otec detí s ich premiestnením súhlasil. Podľa názoru súdu za relevantný dôkaz o oprávnenom premiestnení maloletých detí je možné považovať iba výslovný písomný súhlas otca detí s ich premiestnením, prípadne postoj otca, ktorým by nenamietal premiestnenie detí, súhlasil by s právomocou slovenských súdov alebo by sa s premiestnením detí zmieril, čo preukázané nebolo. Dokonca z obsahu návrhu matky vyplýva, že otec detí ju písomne e-mailom vyzýval, aby sa spolu s deťmi bezodkladne vrátila do Írska. Z uvedeného je zrejmé, že otec takýmto spôsobom prezentoval svoj nesúhlas s premiestnením maloletých detí.

Je teda zrejmé, že deti, ktoré sa narodili a žili so svojimi rodičmi v Írsku, ktoré je aj krajinou ich obvyklého pobytu, boli svojou matkou neoprávnene premiestnené do iného členského štátu. Právomoc slovenských súdov by bola daná iba za splnenia prísnych podmienok uvedených v článku 10 Nariadenia, čo v konkrétnej veci splnené nebolo. Súdy členského štátu, v ktorom mali deti obvyklý pobyt pred ich neoprávneným premiestnením (v tomto prípade Írsko), zostávajú príslušné vo veci rozhodovania vo veci rodičovských práv a povinností aj po premiestnení maloletých detí. Právomoc súdov nového členského štátu (v tomto prípade Slovenská republika) možno priznať iba za splnenia citovaných podmienok uvedených v článku 10 Nariadenia. V danom prípade však uvedené podmienky nie sú splnené, nakoľko otec žiadal vrátenie detí do Írska a s ich premiestnením či zadržiavaním sa nezmieril. Krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je teda aj naďalej Írsko, preto

- 4 -

právomoc na rozhodovanie vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom majú príslušné írske justičné orgány.

Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil.

Podľa , trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (), platí štát.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.