Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_31P-347-2013.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Subarea
31P/347/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. B. K. W., narodeného XX.XX.XXXX a K. Y. K. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matky, B. K., bytom R. T.. XX/XX, V. G. Z., právne zastúpenej JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou so sídlom O. XX, K. a otca, Y. M. W., bytom XX K. O. L. P. R.., V., Í. P., o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
Konanie s a z a s t a v u j e .
Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka detí svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodnutím zakázal styk otca s oboma maloletými deťmi. Z obsahu jej návrhu vyplynulo, že obe maloleté deti sa narodili v írskom Dubline, kde aj spolu s otcom detí bývali. Počas ich vzťahu sa otec detí ku nej nesprával úctivo, mal výrazné problémy s alkoholom, čo iba prehlbovalo jeho násilnícke sklony, ktoré si často vybíjal na jej osobe. V apríli 2013 ju otec spolu s maloletými deťmi vyhodil zo spoločnej domácnosti a od toho času spolu nežijú. Následne sa v Írsku ocitla sama s deťmi vo finančnej núdzi, a keďže sa z dôvodu nepretržitej starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli vo veku 1,5 roka a dva mesiace, nemohla zamestnať, vrátili sa na územie Slovenskej republiky. Otec detí ju e-mailom dňa 29.09.2013 vyzval, aby sa spolu s maloletými deťmi bezodkladne vrátila do Írska, pričom uviedol, že bude nútený prísť na Slovensko a obe deti vziať so sebou proti jej vôli. Na základe uvedených skutočností, ako aj s ohľadom na agresívne správanie otca detí v minulosti, sa obáva, že otec jej deti odoberie násilím, následne s nimi vycestuje do Írska a svojím správaním bude ohrozovať ich zdravie, telesný a duševný vývoj. Ďalej
- 2 - 31P/347/2013
z obsahu jej návrhu vyplynulo, že Mestský súd v Dubline vydal dňa 30.05.2013 Príkaz o ustanovení otca ako nositeľa rodičovských práv k obom maloletým deťom. Z obsahu tohto príkazu vyplýva, že citovaný súd so súhlasom otca detí ho vymenúva, aby bol spolunostieľom rodičovských práv k obom maloletým deťom spoločne s ich matkou, ktorá má deti v osobnej starostlivosti na základe tamojšieho právneho poriadku.
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.
V danej veci ide o konanie o zákaz styku otca s maloletými deťmi. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
Podľa kapitoly I článku 1 bodu 1. písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa kapitoly I článku 1 bodu 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 8 bodu 1 a 2 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
- 3 - 31P/347/2013
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
V danom prípade mal súd z návrhu matky a jeho príloh za preukázané, že otec detí bol príkazom Mestského súdu v Dubline zo dňa 30.05.2013 vymenovaný za spolunositeľa rodičovských práv k maloletým deťom spoločne s matkou, ktorá má deti v osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že nositeľmi rodičovských a opatrovníckych práv sú obaja rodičia maloletých detí. Zároveň z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že by matka detí mala výhradné určovacie právo obvyklého pobytu maloletých detí, pričom matka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že by otec súhlasil s vycestovaním či premiestnením a zotrvávaním detí na území iného členského štátu. Matka opustila obvyklý pobyt maloletých detí v Írsku a odcestovala na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca detí, kde sa aj
doposiaľ zdržiava. Pritom žiadnym spôsobom súdu nepreukázala, že by premiestnenie maloletých detí z územia Írska na územie Slovenskej republiky bolo oprávnené, t. j. že by otec detí s ich premiestnením súhlasil. Podľa názoru súdu za relevantný dôkaz o oprávnenom premiestnení maloletých detí je možné považovať iba výslovný písomný súhlas otca detí s ich premiestnením, prípadne postoj otca, ktorým by nenamietal premiestnenie detí, súhlasil by s právomocou slovenských súdov alebo by sa s premiestnením detí zmieril, čo preukázané nebolo. Dokonca z obsahu návrhu matky vyplýva, že otec detí ju písomne e-mailom vyzýval, aby sa spolu s deťmi bezodkladne vrátila do Írska. Z uvedeného je zrejmé, že otec takýmto spôsobom prezentoval svoj nesúhlas s premiestnením maloletých detí.
Je teda zrejmé, že deti, ktoré sa narodili a žili so svojimi rodičmi v Írsku, ktoré je aj krajinou ich obvyklého pobytu, boli svojou matkou neoprávnene premiestnené do iného členského štátu. Právomoc slovenských súdov by bola daná iba za splnenia prísnych podmienok uvedených v článku 10 Nariadenia, čo v konkrétnej veci splnené nebolo. Súdy členského štátu, v ktorom mali deti obvyklý pobyt pred ich neoprávneným premiestnením (v tomto prípade Írsko), zostávajú príslušné vo veci rozhodovania vo veci rodičovských práv a povinností aj po premiestnení maloletých detí. Právomoc súdov nového členského štátu (v tomto prípade Slovenská republika) možno priznať iba za splnenia citovaných podmienok uvedených v článku 10 Nariadenia. V danom prípade však uvedené podmienky nie sú splnené, nakoľko otec žiadal vrátenie detí do Írska a s ich premiestnením či zadržiavaním sa nezmieril. Krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je teda aj naďalej Írsko, preto
- 4 - 31P/347/2013
právomoc na rozhodovanie vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom majú príslušné írske justičné orgány.
Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Podľa § 141 ods. 2 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.