Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-122-2013.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/122/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpená Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36715352, proti žalovanej: E. D., predtým vydatá B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto N. L., bývajúca v N. L., C.. Ť.K. XXXX/X-X, v konaní o zaplatenie sumy 659,92 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 347,49 eura s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.10.2013 až do jej zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 17.09.2013 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 659,92 eura s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.09.2013 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že žalovaná dňa 30.07.2008 uzatvorila so Všeobecnou úverovou bankou a.s., skrátený názov VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 09 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B ako pôvodným veriteľom (ďalej len „banka“) zmluvu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej (ďalej len „povolené prečerpanie“). Žalovaná podpisom zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy (ďalej len „VOP“). Zmluvou sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovanej, a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči banke z účtu žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech žalovanej účtu alebo vkladom v hotovosti. Zároveň sa žalovaná podpisom zmluvy zaviazala povolené prečerpanie splácať banke formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Banka svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy splnila riadne a včas, t.j. žalovanej poskytla povolené prečerpanie k jej bežnému účtu, a to za podmienok v zmluve uvedených. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle zmluvy, avšak banke svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovanú na splnenie svojho záväzku. Ku dňu 23.08.2012 banka evidovala voči žalovanej pohľadávku vo výške
659,92 eura. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi bankou ako pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 21.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej (vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Žalobca ku dňu vyhotovenia žaloby eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 659,92 eura. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“). Uplatnený úrok z omeškania žiadaný odo dňa vyhotovenia žaloby odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV“).
Žalobca prostredníctvom zástupcu na výzvu súdu podaním z 11.11.2013 doručeným súdu 15.11.2013 uviedol ako príklad transakcie za mesiac september 2008 - na bežnom účte žalovanej boli v mesiaci september 2008 uskutočnené kreditné operácie vo výške 9.935,05 Sk a debetné operácie vo výške 9.900 Sk. Kreditné operácie v tomto mesiaci prevyšovali debetné operácie o 35,05 Sk. Táto čiastka pripadá na istinu úveru. Na úrok úveru tento mesiac nepripadla žiadna čiastka, pretože pôvodný veriteľ si nezapočítal žiadnu položku, ako napr. poplatok za výber hotovosti z bankomatu alebo poplatok za vedenie konta. Rovnako sa postupovalo pri výpočte debetných a kreditných operácií pri každom nasledujúcom mesiaci. Uvedená „odpoveď“ zástupcu žalobcu pritom neodpovedala ani na jednu z otázok, obsiahnutých vo výzve súdu doručovanej zástupcovi žalovaného spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na 20.11.2013, ktorá mu bola doručená 25.10.2013.
Na pojednávanie určené na 20.11.2013 sa účastníci napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavili. Žalobca (jeho zástupca) svoju neúčasť písomne ospravedlnil vyššie uvedeným podaním žiadajúc konať a rozhodnúť na základe predložených listinných dokladov. Žalovaná, ktorej bola žaloba spolu s prílohami a predvolaním na pojednávanie doručená 24.10.2013, zostala nečinnou. Preto súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a na základe vykonaného dokazovania pozostávajúceho z oboznámenia listinných dokladov založených v spise, rozhodol v ich neprítomnosti.
Na základe vykonaného dokazovania, ktoré pozostávalo z oboznámenia podstatného obsahu listinných dokladov tvoriacich obsah spisu predložených žalobcom (zmluvy o bežnom účte - č. l. 4, prehľadu transakcií na úverovom účte - č. l. 5, výzvy žalobcu z 23.08.2012 na úhradu žalovanej sumy - č. l. 6, oznámenia pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky - č. l. 7, Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., pre depozitné produkty - VOP - č. l. 8 - 14, zoznamu postupovaných pohľadávok - č. l. 15, zmluvy o postúpení pohľadávok z č. l. 16 - 42) mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
Dňa 30.07.2008 bola uzavretá medzi žalovanou ako majiteľom účtu a bankou zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto (zmluva). Na základe nej bol žalovanej zriadený bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa písm. g) Záverečných ustanovení zmluvy, banka je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientom zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie.
Z prehľadu transakcií na predmetnom bežnom účte vyplýva, že do debetu sa žalovaná prvýkrát dostala výberom sumy 350,- eur dňa 21.01.2009 a od tohto dátumu bola nepretržite v debete. Pokiaľ ide o ďalšie debetné položky uvedené v tomto prehľade, ktoré nemali charakter poplatkov alebo úrokov, tak šlo o nasledovné položky: už zmienený výber 21.01.2009 vo výške 350,- eur, po ktorom zostal na účte debet 341,96 eura (dovtedy tam mala zostatok 8,04 eura), ďalej platby z účtu 04.02.2009 - 2,47 eura, 04.02.2009 - 1,96 eura a 04.02.2009 - 1,10 eura. Celkovo tak žalovaná vyčerpala nad rámec svojich prostriedkov, ktoré mala na bežnom účte sumu 347,49 eura (341,96 eura + 2,47 eura + 1,96 eura + 1,10 eura). Okrem uvedených položiek banka zinkasovala ako debetné položky debetné úroky vyúčtované najprv mesačne 30.01.2009 - 1,76 eura, 27.02.2009 - 4,91 eura, 31.03.2009 - 5,01 eura, 30.04.2009 - 5,12 eura. Následne banka zúčtovala ďalšie debetné úroky s odstupom viac ako 3 rokov (04.05.2012 vo výške 279,03 eura) a napokon 22.08.2012 ďalších 49,49 eura. Okrem debetných úrokov bol napokon ako debetná položka zúčtovaný poplatok za spracovanie exekúcie - 16,60 eura.
K postúpeniu žalovaného nároku malo dôjsť ku dňu 21.08.2012, čo oznámila banka ako postupca žalovanej listom z 23.08.2012. Z prílohy č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok - zoznamu postupovaných pohľadávok (č. l. 15) vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej bola postúpená vo výške 677,79 eura, z čoho
istina mala predstavovať 659,92 eura (sumu, ktorú si žalobca v tomto konaní ako istinu uplatňoval) a z úroku z omeškania 17,87 eura.
Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Zmluvný vzťah založený zmluvou je spotrebiteľským vzťahom s poukazom na § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase jej uzatvorenia a preto sa na tento vzťah vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a v rozsahu pôsobnosti ZoSÚ aj ustanovenia tohto zákona, konkrétne jeho citované ustanovenie § 3 ods. 6. V danom prípade nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by povolené prečerpanie bolo bankou žalovanej poskytnuté na kreditnú kartu. Podľa zmluvy o bežnom účte sa totiž banka zaviazala vydať žalovanej len debetnú platobnú kartu (písm. c/ záverečných ustanovení), takže súd preskúmal uzavretú zmluvu pokiaľ ňou malo dôjsť k dohode o povolenom prečerpaní aj z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 6 ZoSÚ.
Vychádzajúc z listinných dokladov predložených žalobcom, napriek výzve súdu vo vzťahu k zástupcovi žalobcu (aj ohľadne toho, aby označil konkrétny dokument a jeho ustanovenia, z ktorého vyplýva dohoda medzi bankou a žalovanou o poskytnutí povoleného prečerpania s oznámením konkrétneho dátumu, ku ktorému bolo žalovanej zriadené povolené prečerpanie k bežnému účtu, ďalej aby zdokladoval splnenie povinnosti bankou stanovenej v § 3 ods. 6 ZoSÚ v znení účinnom v čase dojednania povoleného prečerpania, vrátane uvedenia ročnej percentuálnej sadzby vyčísľovaného debetného úroku s odkazom na konkrétne zmluvné dojednanie preukazujúce oprávnenosť jeho účtovania v danej výške, na ktoré skutočnosti sa žalobca - jeho zástupca nijako nevyjadril a ani v danom smere nepredložil nejaké listinné doklady), nemal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že by zo strany banky pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej jej z citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 ZoSÚ v zákonom predpísanej písomnej forme a tiež že by bola žalovaná bankou písomne informovaná o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako tri mesiace, keď prečerpanie nad takýto čas podľa dokladu doloženého samotným žalobcom (prehľadu histórie transakcií na predmetnom bežnom účte) bolo v prejednávanom prípade naplnené.
V prejednávanom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania a napokon ani dohoda medzi žalovanou a bankou, ktorej predmetom by bolo obojstranne odsúhlasené zriadenie povoleného prečerpania a jeho bližšie podmienky (za takúto dohodu nemožno v žiadnom prípade považovať znenie písm. g/ záverečných ustanovení zmluvy, podľa ktorého banka je
oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie). Pokiaľ za takejto situácie poskytla banka žalovanej prostriedky nad rámec jej kreditného zostatku na bežnom účte, šlo zo strany banky o plnenie bez právneho dôvodu, čo je jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Súd preto posúdil z plnenia banky bez právneho dôvodu v prospech žalovanej z toho vyplývajúce práva a povinnosti medzi bankou a žalovanou podľa ustanovení OZ o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl OZ), ktoré je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi banky, na úkor ktorej sa táto bezdôvodne obohatila. Toto bezdôvodné obohatenie však dosahuje len časť žalovanej istiny, ktorá zodpovedá už vyššie uvedenému súčtu skutočných peňažných plnení banky v prospech žalovanej nad rámec jej disponibilných prostriedkov na bežnom účte, ktoré bolo vo výške 347,49 eura. Ďalšie položky účtované bankou ako debetné položky sú účtované bez akéhokoľvek zmluvného rámca (už bolo uvedené, že existenciu platnej zmluvy o povolenom prečerpaní a splnenie povinnosti banky vyplývajúcej pre prípad zriadenia povoleného prečerpania stanovenej v § 3 ods. 6 ZoSÚ žalobca napriek výzve súdu do vyhlásenia rozsudku nepreukázal, pričom tento žiadal rozhodnúť vo veci len na podklade ním doložených listinných dokladov, z ktorých však nevyplýva danosť platného zmluvného rámca na zriadenie povoleného prečerpania).
Z uvedených dôvodov potom súd žalobe vyhovel ohľadne sumy 347,49 eura ako istiny, z ktorej priznal úroky z omeškania za obdobie omeškania žalovanej s jej zaplatením. Do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalovaná dostala až dňom 26.10.2013, keď súd za prvú výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval až žalobu, ktorá bola doručená žalovanej 24.10.2013 a tak žalovaná s poukazom na § 563 OZ v spojení s § 492 OZ bola povinná žalobcovi plniť nasledujúci deň (25.10.2013, kedy sa stala táto pohľadávka splatnou) a jeho uplynutím sa dostala (od 26.10.2013) do omeškania s jeho vrátením. Súd v súlade s § 3 NV v aktuálne účinnom znení priznal tento úrok za čas omeškania žalovanej vo výške 5,5 % ročne (základná úroková sadzba ECB - 0,5 % zvýšená o päť percentuálnych bodov).
Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že s ohľadom na čiastočný, vzájomne porovnateľný pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobca mal totiž z celkového predmetu konania, po vyčíslení aj uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku - teda celkovo zo sumy 671,75 eura úspech ohľadne sumy 348,85 eura (opäť po vyčíslení priznaných úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku), čo je 52 % a vo zvyšnej časti bol neúspešný, čiže jeho tzv. čistý úspech vo veci bol len v rozsahu 4 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).