Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/424/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej-Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľa: K. Č. D. - I. K., IČO: XX XXX XXX, C. R. X, D., zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, D., zast. opatrovníčkou A. N., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Bratislava V zo dňa 23. apríla 2013, č.k. -119, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 93,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 09.09.2011 do zaplatenia, titulom náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporcu. O trovách konania rozhodol podľa , a odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že Mestská polícia H.H. K. I. D. rozhodla dňa 24.08.2011 o odtiahnutí osobného motorového vozidla EVČ: Z. XXXCP U. K. B. C. D., pretože vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo pre toto vozidlo určené, o čom spísala záznam. Vozidlo bolo odtiahnuté obchodnou spoločnosťou P. T. O..I.. na K. B. C. D., kde si ho toho istého dňa o 21:25 h vyzdvihol odporca legitimujúci sa osobným dokladom, pričom z dokladov od vozidla bolo zistené, že odporca je jeho prevádzkovateľom. Náklady spojené s odtiahnutím vozidla neuhradil.

Uviedol, že premávku na pozemných komunikáciách upravoval v rozhodnej dobe vykonaného odťahu o cestnej premávke. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca ako vodič, ale aj ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla dňa 24.08.2011 nerešpektoval zákaz státia na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo určené pre neho, čím porušil povinnosti účastníka cestnej premávky. Vozidlo bolo na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície D. odtiahnuté. Poukázal na to, že Mestská polícia vykonáva úlohy v zmysle a o obecnej polícii, súvisiace so zabezpečovaním vecí verejného poriadku. Zriaďuje ju obec, resp. mesto a tvoria ju príslušníci ktorí sú zamestnancami obce, resp. mesta ( ). Starosta mestskej časti D. I. K. poveril dňa 20.10.2009 príslušníkov mestskej polície H. K. I. D. zabezpečovaním výkonu rozhodovania o odstraňovaní vozidiel podľa a písmená a/ a Vyslovil názor, že pokiaľ Mestská polícia mesta D. rozhodla o odtiahnutí vozidla odporcu, má toto rozhodnutie charakter rozhodnutia vykonaného samotným navrhovateľom ako správcom miestnej komunikácie, ako orgánu verejnej moci. Ďalej uviedol, že odstránenie vozidla je ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť. V danom prípade nemal za sporné, že navrhovateľ je správcom komunikácie K. B. C. D., ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy. V tejto súvislosti poukázal na ust. o cestnej premávke, a na ust. písmeno d/ o pozemných komunikáciách, a skonštatoval, že odťah vozidla vykonala v predmetnej veci obchodná spoločnosť P. T. O..I.., ktorej predmetom činnosti je aj výkon odťahovacej služby, keď konala na základe písomne uzavretej zmluvy s navrhovateľom zo dňa 13.11.2009, podľa ktorej sa zaviazala pre neho zabezpečovať technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií. Zhrnul, že navrhovateľ vykonal odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke prostredníctvom inej osoby, s ktorou uzavrel súkromnoprávny zmluvný vzťah. Takéto konanie navrhovateľa vyhodnotil ako právne legitímne, pretože z ustanovenia nevyplýva, že by správca takúto zmluvu nemohol uzavrieť. S poukazom na tieto závery mal za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný domáhať sa v súdnom konaní úhrady nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom vznikli.

Napriek vyššie uvedeným záverom návrhu navrhovateľa nevyhovel, keď mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, aké náklady mu v súvislosti s odťahom vozidla vznikli, ani z čoho pozostávajú. V tejto súvislosti uviedol, že predpokladá odtiahnutie vozidla z miesta, kde tvorí prekážku cestnej premávky na náklady jeho prevádzkovateľa. Skonštatoval, že výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho - ktorého vozidla (závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, technológie a pracovných prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie), a preto nemožno za rozsah týchto nákladov považovať „výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2010“, vyhotovenú znaleckým E. B. C. D., ktorou navrhovateľ odôvodňoval výšku v konaní uplatnených nákladov. Navrhovateľ mal povinnosť preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne, preukázateľne, v konkrétnom prípade priamo na odstránenie vozidla odporcu vynaložil (nakoľko kalkulácia, vyhotovená znaleckým , individuálnosť nákladov odťahu nezohľadňuje), čo v prejednávanom prípade nepreukázal. Uzavrel, že navrhovateľovi náklady v súvislosti s odťahom vozidla iste vznikli, avšak z čoho tieto pozostávajú, a ako dospel k uplatnenému nároku 93,- eur, to v konaní nepreukázal, a preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje v plnom rozsahu za nesprávny, a žiadal ho zmeniť a zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 93,- eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj na trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec aj nesprávne právne posúdil. Mal za to, že náklady za odťah boli určené v súlade so skutočnými nákladmi a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovovanými v danom mieste a čase. Poukázal na znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 27.05.2011, ktorý predložil v konaní za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov, v ktorom bola stanovená výška nákladov na sumu 105,30 eur. Dal do pozornosti, že vymáha od odporcu nižšiu sumu, ako stanovenú znaleckým posudkom. I keď sa znalecký posudok týka nákladov za odťah v roku 2010 a vozidlo odporcu bolo odtiahnuté v roku 2011, základ znaleckého posudku považoval za aktuálny, keďže vzhľadom na rast cien všetkých komodít a infláciu mal za to, že cena podľa novšieho posudku by bola vyššia. Uviedol citácie z predmetného posudku so záverom, že ani účastníci konania a ani súd nemajú oprávnenie spochybňovať vecnú správnosť odborných záverov znalca, týkajúcich sa najefektívnejšieho spôsobu kalkulácie nákladov za odťah. Zároveň vyslovil domnienku, že vyhotovovanie znaleckého posudku za každý jednotlivý odťah by nebolo únosné tak po časovej ako aj finančnej stránke, pričom náklady znaleckého dokazovania za odťah konkrétneho vozidla, by v konečnom dôsledku znášal prevádzkovateľ, ktorý svojím zavinením dal správcovi komunikácie dôvod na odťah vozidla.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa v rozsahu odvolania navrhovateľa (teda v celom rozsahu), na odvolacom pojednávaní podľa , na ktorom vykonal dokazovanie v zmysle a , a to čítaním návrhu na začatie konania a listinných dôkazov: rozhodnutie o odstránení vozidla (č.l. 7), poverenie Mestskej časti D. - I. K. na zabezpečenie odstraňovania vozidiel (č.l. 8), Dodatok č. 3 zo dňa 13.11.2009 k zmluve č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 (č. l. 9-15), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 17), protokol o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX (č.l. 19), výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla č. XXXXXXXXXX (č.l. 20), znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 18.03.2011, vypracovaný E. B. C. D. (č.l. 50-69). Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku správny, a preto je potrebné ho potvrdiť, avšak z iných dôvodov. Prvostupňový súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, avšak vec neposúdil správne po právnej stránke čo do základu navrhovateľom uplatňovaného nároku.

Podľa ust. o cestnej premávke, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa ust. o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa ust. o pozemných komunikáciách, sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa ust. o pozemných komunikáciách, vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Vzhľadom na predmet konania, keď sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s núteným odťahom vozidla EVČ: Z. XXXCP, odvolací súd skúmal či navrhovateľovi vznikla žalovaná pohľadávka, nakoľko technický odťah vozidla vykonala spoločnosť P. T., O..I.., a či je možné uvedenou spoločnosťou vykonaný odťah vozidla považovať za odstránenie vozidla navrhovateľom s poukazom na ustanovenie a o cestnej premávke v spojení s o pozemných komunikáciách.

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp.zn. uviedol: „Správca miestnej komunikácie ( v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie zákona o cestnej premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, preto nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Vzhľadom na povahu vzťahu je potom odťah vozidla oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.

Z ust. a z ust. a totiž nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom komunikácie s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca komunikácie. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť P. T., O..I.., za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami aj bola v zmysle Obch. zák. založená, a to za účelom podnikania, ktorým sa podľa Obch. zák. rozumie sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením tretia veta Obch. zák. môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti P. T., O..I.., však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona, na spoločnosť P. T., O..I.., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX tak (ktorú síce nepredložil, predložil len dodatok č. 3 zo dňa 13.11.2009, avšak odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známa), nakoľko mu to cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou P. T., O..I.., ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať jedine navrhovateľ, a to buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a SR, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že spol. P. T., O..I.., vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia, keď o odťahu nerozhodovala, ale rozhodol správca komunikácie. Z vopred predtlačeného rozhodnutia Mestskej časti D. - I. K., ako správcu komunikácie, o odstránení vozidla, je totiž zjavné, že o odťahu rozhodol mestský policajt, ktorý do tlačiva len doplnil čas, miesto, typ vozidla, jeho EVČ a farbu, dátum a čas odstránenia, ako aj dôvod odstránenia vozidla. Aj keď podľa môže o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani navrhovateľom predložené Poverenie starostu Mestskej časti D.I. - I. K. na zabezpečenie odstraňovania vozidiel na území mestskej časti pre mestskú políciu zo dňa 20.10.2009. Tu je namieste poukázať na to, že žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo o obecnej polícii (podľa ust. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom.

Ak sa navrhovateľ v návrhu na začatie konania odvolával na iné rozhodnutia Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Trnava, odvolací súd uvádza, že v tomto konaní nimi nie je viazaný. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu SR č.k. -30 zo dňa 14.02.2008, je treba uviesť, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci boli len procesné nedostatky, a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu. Uvedené znamená, že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu v merite veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia Zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom Najvyšší súd uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 43 zákona o cestnej premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla, pretože mu nevznikli žiadne náklady spojené s týmto odťahom, keďže odstránenie vozidla odporcu sám alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil príp. zriadil, nevykonal.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.