Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-128-2010.pdf
PDF · 120.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/128/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu A.. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., proti žalovanej J. univerzita v J., G. XX, XXX XX J., U.: XX XXX XXX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Vozatárom, zamestnancom žalovaného, o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 808,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.245,10 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného zn.: Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 bolo potvrdené rozhodnutie dekana Právnickej fakulty v Trnavskej univerzity zn.: ŠO:34/2003-LK zo dňa 10.3.2003 o jeho vylúčení zo štúdia v odbore právo v 3. ročníku denného magisterského štúdia v akademickom roku 2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo 38/2007 zo dňa 23.1.2008 bol potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124, ktorým podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil žalobou zo dňa 15.7.2003 napadnuté rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 10.3.2003, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie dekana Právnickej fakulty TU zo dňa 10.3.2003 č. Šo:34/2003-LK o jeho vylúčení zo štúdia a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave predchádzalo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2006 sp. zn. 2Sž-o-KS 51/2005, ktorého právnym názorom v ňom vysloveným a jeho rešpektovaním a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú vydané v rozpore s ustanovením § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z., pretože z jeho strany nedošlo k porušeniu študijného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Z dôvodu, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného nebolo mu umožnené pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré začal dňom zápisu do 1. ročníka denného magisterského štúdia v študijnom odbore právo dňa 26.9.2000, bol nútený podať si opätovne prihlášku na štúdium na vysokej škole a opäť vykonať prijímacie skúšky. Po úspešnom vykonaní prijímacích skúšok opätovne nastúpil do 3. ročníka magisterského štúdia v študijnom odbore právo, pričom toto štúdium úspešne ukončil dňa 25.6.2007 vykonaním štátnej záverečnej skúšky a udelením magisterského titulu. Zrušením rozhodnutia však nepochybne došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho práva študovať na vysokej škole v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. v znení účinnom k 3.3.2003, odkedy mu bolo ďalšie štúdium znemožnené. V prípade možnosti riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005 a s využitím získaných vedomostí by mal reálnu možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu už od 1.7.2005. Tým, že nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych okolností dosahoval požadované vzdelanie, vznikla mu škoda, ktorú predstavuje majetková ujma spočívajúca v nedosiahnutí príjmu, ktorý by inak dosiahol, pokiaľ by žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť. Z uvedených dôvodov sa preto domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného, pričom škodu predstavuje majetková ujma na mzde, ktorú by za normálnych okolností dosiahol, čo predstavuje priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR za uvedené obdobie. Ďalej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z práva na ochranu osobnosti, nakoľko neoprávnený zásah žalovaného do jeho práv a slobôd bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobností fyzickej osoby, čo malo v konečnom dôsledku negatívny dopad na jeho prežívanie a psychiku, ako aj rodinných príslušníkov. Celková škody, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného tak predstavuje sumu 18.245,10 eura, čo predstavuje majetkovú ujmu vo výške 14.925,71 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 3.319,39 eura.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe považuje za účelové. Neuznáva v celom rozsahu nárok žalobcu a to z dôvodov, že ako hypotetické sa javia úvahy žalobcu, že v prípade možnosti riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by žalobca ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005, ako aj tým, že žalobca nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych okolností dosiahol požadované vzdelanie, čím mu vznikla škoda, ktorú predstavuje majetková ujma spočívajúca v nedosiahnutí príjmu, ktorý by žalobca inak dosiahol, pokiaľ by on neporušil svoju právnu povinnosť. V danom prípade ide len o žalobcom predpokladanú a nie o skutočnú možnosť ukončenia magisterského štúdia v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005 a následne i o predpokladanú a nie skutočnú možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu od 1.7.2005 a poberať mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Nie je známe a zo žiadnych dôkazov nevyplýva, z čoho pramení istota žalobcu, a z čoho vyvodzuje, že by magisterské štúdium v študijnom odbore právo u žalovaného ukončil práve v žalobe predpokladanom a uvádzanom termíne, pričom by údajne mal reálnu možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu už od 1.7.2005 a bol by údajne poberal mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve SR za uvedené obdobie. Všetky tieto skutočnosti sú len úvahy špekulatívneho charakteru žalobcu bez konkrétne preukázaných skutočností. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia dekanky právnickej fakulty žalovaného i študijné výsledky žalobcu v rokoch 2000-2003 nasvedčujú, že by to nemuselo nastať v návrhu uvádzanom období, ale i v období podstatne inom, neskoršom, pričom nie je možné vylúčiť ani iné možné formy skončenia štúdia upravené § 66 zák. č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukázal na to, že žalobca si vo svojom návrhu okrem iného uplatňuje aj úrok z omeškania, pričom žalovaný nie je v omeškaní s plnením žiadneho peňažného záväzku voči žalobcovi. Preto i uplatňované príslušenstvo údajnej fiktívnej pohľadávky nie je uplatňované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko chýbajú predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to škoda a príčinná súvislosť. Žalobca má právo na náhradu škody len vtedy, ak mu táto vznikla, pričom jej vznik a výšku musí preukázať. Žiadnymi relevantnými dôkazmi tieto skutočnosti preukázané zo strany žalobcu neboli a nie sú. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak aj v danom prípade nie sú na jej priznanie splnené zákonom ustanovené podmienky. Žalobca predovšetkým nešpecifikuje a nekonkretizuje, ktoré z osobnostných práv a slobôd, ktoré zákon predpokladá údajne boli narušené, akým spôsobom a akou intenzitou. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2C/128/2010-153 zo dňa 28.11.2011, proti ktorému včas podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. k. 3Co/55/2012 zo dňa 20.3.2013 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Z listu žalovaného zo dňa 10.3.2003 zn. ŠO:34/2003-Lk je zrejme, že žalovaný zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 27.2.2003 o prerušení štúdia zo zdravotných dôvodov vzhľadom na skutočnosť, že nesplnil študijné podmienky pre zápis do vyššieho ročníka a ukončil jeho štúdium na fakulte podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. v spojení s čl. 6 ods. 2 Študijného poriadku právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave vylúčením v 3. ročníku magisterského denného štúdia v akademickom roku 2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe čl. 3 ods. 6 Skúšobného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a tej skutočnosti, že sa poslednýkrát zúčastnil skúšky z predmetu sociologicko - právny výskum až 18.2.2003, nebolo už možné danú skúšku vykonať do 28.2.2003, ktorý bol termínom konečným a to ani v prípade, že by u žalobcu nenastali zdravotné problémy.
Rozhodnutím rektora Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 Trnavskej univerzity bolo potvrdené rozhodnutie dekana fakulty o vylúčení žalobcu zo štúdia v odbore právo v 3. Ročníku denného magisterského štúdia v akademickom roku 2002/2003 dňom 3.3.2003 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žiadosť bola preskúmaná a rektor nezistil, že by rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Trnavskej univerzity bolo vydané v rozpore so zákonom s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty. Dňa 18.7.2003 žalobca podal žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
zn. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003. Predmetné konanie sa viedlo na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S 96/2003.
Rozsudkom č. k. 14S 96/2003-124 zo dňa 18.1.2007 Krajský súd v Trnave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 zrušil a vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.1.2007 č. k. 14S 96/2003-124 potvrdil.
Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že bolo nesporne preukázané, že na predmet „Sociologicko - právny výskum“ boli vyhlásené dva skúšobné termíny (kolokvia), a to 22.1.2003 a 18.2.2003 a že tretí termín oficiálne vyhlásený nebol. Vzhľadom na ust. čl. 3 ods. 6 v tom čase platného skúšobného poriadku a čl. 6 ods. 2 a 3 v tom čase platného študijného poriadku nebolo žalobcovi umožnené vykonať druhú opravnú skúšku z tohto predmetu.
Žiadosťou zo dňa 27.2.2003 žalobca požiadal žalovanú o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov pre závažné očné ochorenie od 14.2.2003. K žiadosti zároveň priložil odborné lekárske vyšetrenie.
Zo žiadosti o prestúpenie zo dňa 22.2.2003 je zrejme, že žalobca požiadal Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce o prestúpenie na túto fakultu z 3. ročníka denného štúdia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Žalobca v žiadosti poukázal na to, že zamerania a činnosť tejto fakulty je orientovaná na pomoc človeku po stránke zdravotníckej i sociálnej oblasti a to v súčinnosti s jej osobitným kresťansko humanitárnym poslaním. Bol presvedčený, že štúdium na tejto fakulte mu pomôže získať odborné znalosti, kde môže spoznať právo aj z iného pohľadu, a tak nadobudnúť odborné vedomosti, ktoré bude môcť použiť vo svojej budúcej praxi.
Rektor Trnavskej univerzity v Trnave svojim rozhodnutím zo dňa 17.3.2008 sp. zn. R-230/2008 zrušil rozhodnutie prodekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 10.3.2003 č. Šo:34/2003-LK o vylúčení zo štúdia žalobcu podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 6 ods. 2 študijného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave v zmysle § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní v celom rozsahu.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že školu, t. j. Právnickú fakultu Technickej univerzity ukončil v júni 2007 a zamestnal sa od 15.9.2007 v Zdravotnej poisťovni Union Bratislava. Dňa 15.9.2007 sa zamestnal preto, že dokončoval štúdium na ďalšej vysokej škole a to na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Technickej univerzity, dokončoval diplomovú prácu, preto sa zamestnal až v septembri. Túto fakultu ukončil koncom augusta 2007. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce študoval od roku 2003. Opätovne právnickú fakultu začal študovať v septembri 2004, pretože si podal prihlášku na túto fakultu, urobil prijímacie skúšky a bol prijatý. Nastúpil opätovne do 3. Ročníka, pričom skúšky, ktoré vykonal boli mu započítané. Z 3. ročníka mu bola započítaná asi jedna skúška. Potom riadne
pokračoval v štúdiu, ktoré ukončil v júni 2007. Obidve fakulty študoval formou denného štúdia.
Ďalej uviedol, že v čase, keď bol vylúčený zo štúdia, nenavštevoval ani psychológa, ani psychiatra. Liečil sa svojpomocne. V súčasnej dobe taktiež nenavštevuje žiadneho psychológa, či psychiatra. Bolo to pre neho ťažké, avšak v prípade, že by sa z toho nemohol dostať, vyhľadal by lekársku pomoc. V tom čase veril na spravodlivosť, podal žalobu na správny súd a veril a dúfal, že sa neprávosť, čo sa na ňom spáchala, napraví. Uviedol, že podľa jeho názoru, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepremlčateľným nárokom. Zároveň žiadal vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, ktorý by vypracoval znalecký posudok, v ktorom by sa zaoberal dopadom rozhodnutia žalovanej na jeho psychiku v dôsledku skutočností, že bol nezákonným spôsobom vylúčený z denného štúdia na škole v 3. ročníku.
Svedkyňa JUDr. Zuzana Nevolná PhD. Vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca požiadal o prerušenie štúdia dňa 27.2.2003 z vážnych zdravotných dôvodov. Jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko už v čase, keď si túto žiadosť podával, nespĺňal podmienky na ďalšie pokračovanie v štúdiu. V prípade, že by spĺňal podmienky na prerušenie štúdia, štúdium by mu bolo prerušené najmenej na obdobie jedného roka. Ďalej poukázala na to, že je dôležité zamerať sa aj na nie veľmi dobré študijné výsledky žalobcu počas prvých rokov štúdia, kde len málo študentov robí skúšku tak často na tretí termín a s relatívne zlým hodnotením, ako tomu bolo u žalobcu. Po opätovnom prijatí na štúdium v roku 2004 sa síce študijné výsledky žalobcu zlepšili, ale jeho celkové správanie a zodpovedný prístup nebol typický ako u ostatných študentov, keď sa stalo napríklad, že potom, čo si do indexu zapísal a zvolil povinne voliteľný predmet, navštevoval úplne iný a situáciu riešil až ku koncu semestra, kedy mal už predmet ukončený. Neskôr sa opätovne stalo, že si zapísal predmet, ktorý bol zrušený. Navštevoval iný a opäť situáciu riešil až po absolvovaní viacerých hodín predmetu. Po absolvovaní podstatnej časti výučby mu univerzita v oboch prípadoch vyšla v ústrety, čo nebolo jej povinnosťou. Po opätovnom prijatí na štúdium u žalobcu snažili sa byť čo najviac ústretový, dokonca žalobcovi boli uznané absolvované skúšky, kde prospel s horším výsledkom, k čomu vo všeobecnosti nepristupujú a v súčasnosti neuznávajú skúšky absolvované horšie ako na stupeň C.
Svedok JUDr. Jozef Prusák CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď žalobca požiadal o prerušenie štúdia, pracoval vo funkcii dekana. Žiadosť žalobcu o prerušenie štúdia ako dekan predložil na rozhodnutie prodekanke JUDr. Nevolnej. V zmysle interných predpisov je prax taká, že škola študentovi na žiadosť preruší štúdium po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti. Dôvodom prerušenia bývajú väčšinou zdravotné, resp. rodinné dôvody. Ku skončeniu štúdia dochádza splnením všetkých podmienok upravených v zákone o vysokých školách a vykonaním štátnej skúšky a úspešnou obhajobou diplomovej práce. Konkrétny termín skočenia štúdia u jednotlivých študentov závisí vždy od konkrétnych subjektívnych skutočností a nemožno ho paušálne určiť. Štúdium sa môže predĺžiť z dôvodu prerušenia, predčasným vylúčením, môže sa predĺžiť z dôvodu nutnosti opakovania skúšky pri nevyhovení. Právny nárok na uznanie absolvovaných skúšok pri opätovnom prijatí na štúdium žalobca nemal.
Svedok Mgr. Ľuboš Nárožný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol jeho spolužiak a dodnes sú priatelia, boli spolubývajúcimi. Od žalobcu vedel, že mu nebol poskytnutý náhradný termín na obhajobu seminárnej práce, preto nemal urobenú skúšku, na základe čoho nemohol postúpiť do ďalšie ročníka a bol vylúčený. O týchto skutočnostiach vedel od žalobcu, ako aj od svojich spolužiakov, ktorí navštevovali ten istý voliteľný predmet ako žalobca. Táto informácia sa medzi študentmi rýchle rozkríkla a študenti si
túto informáciu podávali verbálne. Pamätal sa, že žalobca bol zo skutočnosti, že bol vylúčený zo štúdia sklesnutý, trápilo ho to. Vylúčenie ho trápilo aj kvôli rodičom, ktorí sa ohľadom jeho štúdia pravidelne informovali. Taktiež si pamätal, že žalobca sa pokúšal prestúpiť na inú právnickú fakultu, keďže však už bol vylúčený, nedalo sa to vybaviť. Následne žalobca začal študovať na Fakulte sociálnej práce alebo zdravotníctva na Trnavskej univerzite. Zmenu správania žalobcu nezaznamenal. Žalobcu však trápilo, že nemohol pokračovať v štúdiu, považoval to za nespravodlivé, že mu nebol poskytnutý ďalší termín na obhajobu seminárnej práce. Ohľadom svojho vylúčenia stále rozmýšľal a trápilo ho to.
Rodičia žalobcu vo svojej výpovedi uviedli, že obdobie, keď bol žalobca vylúčený zo štúdia, bolo pre nich veľmi ťažkým obdobím. V tom čase bol žalobca zmenený, v noci nespal a nedalo sa s ním rozprávať. Báli sa o jeho psychický stav, aby sa mu niečo nestalo, nakoľko bolo mu takýmto spôsobom ublížené. Otec žalobcu aj osobne písal dekanovi a prosil ho, aby prehodnotil svoj postoj, avšak na jeho list nebolo odpísané. Potvrdili skutočnosť, že žalobca si podal aj žiadosť o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov. V čase, keď bol vylúčený zo štúdia, žalobca žiadne lieky nebral a nenavštevoval psychológa.
Po vrátení spisu Krajským súdom v Prešove žalobca písomným podaním zo dňa 26.2.2013 žiadal rozšíriť žalobu o povinnosť žalovanej verejne sa mu ospravedlniť za neoprávnený zásah do práva študovať, resp. pokračovať v štúdiu na vysokej škole a za vydanie rozhodnutia o vylúčení z denného magisterského štúdia v odbore právo v rozpore so zákonom zverejnením dobre viditeľného ničím neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti písma 13 (titulok) a 7 (text ospravedlnenia) na titulnej strane aktuálneho vydania denníka SME alebo iného denníka s celoštátnou pôsobnosťou distribuovaného na území SR a to v pracovných dňoch od 2.1.2014 do 31.1.2014 v znení: „Ospravedlnenie JUDr. Mgr. Drahoslavovi Magdziakovi. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave a Trnavská univerzita v Trnave sa týmto ospravedlňuje JUDr. Mgr. Drahoslavovi Magdziakovi za to, že vydala rozhodnutie č. Šo 34/2003-LK zo dňa 3.3.2003 a následne rozhodnutie rektora Trnavskej univerzity v Trnave sp. zn. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2013, ktorým vylúčili menovaného zo štúdia v odbore právo v 3. ročníku denného magisterského štúdia pre neprospech z predmetu sociologicko- právny výskum v rozpore so zákonom“. Pre prípad, že tak žalovaná nevykoná, zároveň aby mu bola uložená povinnosť strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom na titulnej strane denníka SME a to formou platenej inzercie na účet žalovanej. Predmetné rozšírenie žaloby súd pripustil procesným uznesením na pojednávaní konanom dňa 2.10.2013. Ďalej na tomto pojednávaní žalobca rozšíril žalobu v časti nemajetkovej ujmy o sumu 3.319,39 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 do zaplatenia, čo na tomto pojednávaní súd aj procesným uznesením pripustil. Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove teda predmetnom konania zostala nemajetková ujma v sume 6.638,78 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 a povinnosť žalovanej verejne sa ospravedlniť v denníku SME alebo v inom denníku s celoštátnou pôsobnosťou.
Rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil vzniknutou citovou ujmou, prežitým stresom, absenciou ospravedlnenia zo strany žalovaného a z dôvodu spôsobilosti negatívne zasiahnuť do jeho dobrej povesti v čase vydania nezákonného rozhodnutia, ako aj v súčasnosti vzhľadom na skutočnosť, že pôsobí ako advokát so sídlom v Bardejove, pričom poukázal aj na odňatie jeho základných práv a to práva na vzdelanie, práva na slobodnú voľbu povolania, práva na spravodlivý postup, práva na prácu a uplatnenie sa vo zvolenom odbore, práva na ochranu pred zásahom do rodinného a súkromného života a práva na ochranu pred diskrimináciou.
Z vysvedčenia žalobcu (č. l. 226) je zrejme, že žalobca zložil podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v dňoch 13., 14., 15. a 27. mája 2013 pred skúšobným senátom vymenovaným predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory advokátsku skúšku s hodnotením „prospel“.
Zástupca žalovaného k rozšíreniu žaloby zo strany žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.10.2013 uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu. Zo strany žalobcu bolo uplatnené rozšírením žalobného návrhu na pojednávaní až dňa 2.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Toto právo sa mohlo po prvý raz vykonať dňom 7.3.2008, teda dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.1.2007 sp. zn. 14S/96/2003-124. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2008. Čo sa týka rozšíreného petitu o jeho povinnosti verejne sa ospravedlniť žalobcovi, tak tento považuje za účelový, obštrukčného charakteru, nakoľko žalobca ho uplatňuje po viac ako 3 a pol rokoch po začatí konania a v čase, keď Krajský súd v Prešove zrušil svojim rozsudkom sp. zn. 3Co/55/2012 zo dňa 20.3.2013 rozsudok vo vyhovujúcej časti rozsudku prvostupňového súdu. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie doplneného návrhu žalobcu o rozšírenie žaloby neobsahuje žiadne nové skutočnosti podložené preukázateľnými dôkazmi.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bolo v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105,. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobností fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv).
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo 38/2007 zo dňa 23.1.2008 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Technickej univerzity zo dňa 10.3.2003 č. ŠO 34/2003-Lk o vylúčení žalobcu zo štúdia. Týmto nezákonným rozhodnutím žalovanej bol žalobca vylúčený zo štúdia v 3. ročníku Právnickej fakulty. Bol nútený opätovne si podať prihlášku na štúdium na vysokej škole a vykonať prijímacie skúšky. Po ich úspešnom absolvovaní a započítaní vykonaných skúšok žalobca opätovne nastúpil do 3. ročníka Právnickej fakulty Technickej univerzity, ktorú úspešne ukončil v júni 2007. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vylúčenie zo štúdia znášal veľmi ťažko. Malo to negatívny dopad na jeho zdravie, najmä na jeho psychiku. Ťažko to prežívali aj jeho rodičia. Znížila sa jeho vážnosť medzi spolužiakmi, ako aj v jeho blízkom okolí bydliska. Žalobca danú skutočnosť považoval za veľkú nespravodlivosť. Potvrdili to výpovede jeho rodičov, ako aj spolužiaka.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie), je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.
Súd má za to, že neoprávnený zásah žalovanej do práva žalobcu študovať, resp. pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ktoré mu bolo znemožnené nesprávnym rozhodnutím žalovanej, znížili vážnosť a dôstojnosť žalobcu najmä medzi jeho spolužiakmi a v spoločnosti. Konanie žalovanej vykazuje teda znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Súd
však zohľadnil následné konanie žalovanej, ktorá po opätovnom prijatí žalovaného na štúdium do 3. ročníka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uznala žalobcovi výsledky z iných semestrov, ako aj z absolvovaných skúšok, pričom mu boli priznané aj absolvované skúšky, kde prospel k horším prospechom, keď v súčasnej dobe sa už neuznávajú skúšky absolvované horšie ako na stupeň C. Taktiež po potvrdení rozhodnutia súdu zrušila rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia. Takéto konanie žalovanej možno považovať za primerané a postačujúce na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdené skutočnosti žalobcom o nepriaznivom zdravotnom stave sú irelevantné vo vzťahu k posudzovaniu dôvodnosti, aká výška náhrady za zásah do osobnosti práv je vo vzťahu k nemu primeraná. Vzhľadom na to, že žalobca študoval súbežne na dvoch fakultách, nemožno hovoriť o nejakom zlom zdravotnom či psychickom stave žalobcu. Podľa názoru súdu nebolo ohrozené ani postavenie žalobcu v spoločnosti, ktorý v súčasnej dobe aj úspešne zložil advokátsku skúšku a pracuje ako advokát. Z uvedených dôvodov preto ani súd nepovažoval za potrebné vypracovať vo veci znalecký posudok na dopad nesprávneho rozhodnutia žalovaného na zdravotný stav žalobcu. Súd prisvedčuje žalovanému, že pokiaľ žalobca rozšíril náhradu nemajetkovej ujmy o sumu 3.319,39 Eur s prísl. na pojednávaní konanom dňa 2.10.2013, došlo tak až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, kedy právo sa mohlo uplatniť po prvýkrát dňa 7.3.2008. Návrh žalobcu o uložení povinnosti žalovanému ospravedlniť sa mu prostredníctvom denníka SME súd považoval za neadekvátnu tomu, v akom rozsahu došlo k zásahu do práva žalobcu, nakoľko v skutočnosti, že došlo k jeho vylúčeniu zo štúdia vedeli len jeho spolužiaci, rodina, prípadne obyvatelia obce, kde žalobca býva. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ohľadom priznania nemajetkovej ujmy, ako aj ospravedlnenia v denníku SME zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol neúspešný a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z cestovného, stravného a ubytovania v dňoch 23.1.2011 a 24.1.2011 v sume 94,18 Eur, v dňoch 1.5.2011 a 2.5.2011 v sume 95,64 Eur, v dňoch 27.11.2011 a 28.11.2011 v sume 89,62 Eur, v dňoch 26.2.2013 a 27.2.2013 v sume 91,30 Eur, v dňoch 23.6.2013 a 24.6.2013 v sume 88,26 Eur, v dňoch 1.10.2013 a 2.10.2013 v sume 89,26 Eur a v dňoch 19.11.2013 a 20.11.2013 v sume 94,56 Eur. Ďalej bola priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 165,50 Eur. Celkom boli priznané trovy konania v sume 808,32 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.