Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/56/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Z. P., X.. XX.X.XXXX, L. Š. G. XXX, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Budapeštianska 3, Košice, v konaní o zaplatenie 387,43 EUR s prísl. takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným n e p r i z n á v a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 72,06 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2013 navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 387,43 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne zo sumy 188,75 EUR od 25.11.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 188,75 EUR vo výške 8,50% ročne od 8.7.2012 do 24.11.2012, úrokom z omeškania zo sumy 188,75 EUR vo výške 1,7750% ročne od 25.11.2012 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 295,75 EUR, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,50%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 188,75 EUR do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 uzavretej medzi postupcom (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej poukázal na to, že postupca a žalovaný uzatvorili (dňa 21.8.2006) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške 8.910,- Sk. Žalobca taktiež poukázal na to, že jeho pohľadávka ku dňu jeho postúpenia predstavuje sumu 207,36 EUR a príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 188,75 EUR od 21.1.2008 do zaplatenia, vypočítaný podľa ust. v znení platnom k prvému dňu omeškania. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátky záväzku o tri mesiace a viac, stali sa podľa článku 4.1 Dohody splatnými všetky záväzky žalovaného, ktoré sa podľa Dohody mali stať splatnými v budúcnosti a žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 4.1. Dohody t.j. na zmluvnú pokutu 0.065% z nesplatenej istiny úveru za každý deň omeškania, t.j. zo sumy 188,75 EUR od 25.11.2012 (91. deň omeškania sa žalovaného s úhradou splátky istiny záväzku) do zaplatenia. Ako príslušenstvo si žalobca ďalej uplatňuje úrok z omeškania určený podľa ods.

2 , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa článku 4.1. Dohody nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995, t.j. 177,50% ročne od 25.11.2012 do zaplatenia, a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia výšku poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zo Zmluvy o pôžičke (výška poskytnutého úveru bola 295,76 EUR), odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy, sa uplatňuje len 8,50%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 188,75 EUR do zaplatenia.

Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 7.7.2012 Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX (ďalej aj dohoda), v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 387,43 EUR, pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 188,75 EUR a zo zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody (ďalej aj ako záväzok). Žalovaný sa zaviazal splatiť uznaný záväzok v 38 mesačných splátkach vo výške 10,19 EUR, splatných v termínoch určených v dohode. Žalovaný však k dnešnému dňu neuhradil zo záväzku žiadnu sumu na základe čoho predstavuje nesplatená časť záväzku sumu 387,43 EUR.

Žalovaný sa napriek riadne vykázanému doručeniu na vytýčené pojednávanie konané dňa 20.11.2013 nedostavil, preto súd konal s poukazom na ustanovenie v jeho neprítomnosti.

Vedľajší účastník v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 13.8.2013 poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na základe zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca so žalobcom dňa 21.8.2006, pričom k zosplatneniu žalovanej sumy došlo dňa 20.1.2008. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka ďalej vyplýva, že aj keď žalobca tvrdí, že so žalovaným podpísal dohodu o uznaní záväzku dňa 7.7.2012, vedľajší účastník sa skontaktoval so žalovaným, ktorý mu uviedol, že na dohode o uznaní dlhu nefiguruje jeho podpis, teda uvedenú dohodu nepodpísal, preto tento právny úkon nie je platný a nemožno naňho prihliadať. Okrem toho vedľajší účastník poukázal aj na skutočnosť, že predkladanie takýchto dohôd, ktoré vzbudzuje u spotrebiteľa zdanlivý dojem vo forme uskutočnenia ústupku v podobe možnosti splatiť svoj dlh v splátkach, však v skutočnosti vedie k zbaveniu práv spotrebiteľa vzniesť námietku premlčania, čo je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a súd nemôže žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu. Vedľajší účastník zároveň vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, keďže žaloba v tejto veci bola súdu doručená po uplynutí premlčacej doby.

Z karty klienta (č.l.7 spisu) vyplýva, že dlh ktorý vznikol právnemu predchodcovi žalobcu na základe zmluvy o pôžičke bol zosplatnený 20.1.2008, aj keď žalobca uvádza, že sa jedná o dátum zosplatnenia „úveru“, hoci zo samotnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Z ustanovenia , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovenia citovaného vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle , a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol právo vykonať po prvý raz minimálne 21.1.2008, teda nasledujúci deň po zosplatnení pôžičky, tak ako to vyplýva z karty klienta - žalovaného a od tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota dňom 21.1.2011. Pokiaľ by súd teoreticky vychádzal aj z počiatku omeškania na základe údajov vyplývajúcich zo samotnej zmluvy o pôžičke, tak aj od tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota, keďže na základe zmluvy by pri 32 mesačných splátkach bola splatnosť poslednej splátky v apríli roku 2009 a žaloba bola súdu doručená až 7.2.2013. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

K argumentácii žalobcu ohľadom uzavretia dohody o uznaní dlhu (ktorú podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka žalovaný ani nepodpísal), súd uvádza, že predĺženie premlčacej lehoty v dôsledku uznania dlhu v zmysle nemožno posudzovať oddelene od , zvlášť pri spotrebiteľských zmluvách. Pre platnosť tohto právneho úkonu - uznania dlhu sa v zmysle zákona, teda vyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v prípade, že dlh je už premlčaný. Platnosť uznania dlhu je potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských právnych vzťahoch prioritný. Potrebné je vychádzať z toho, že neinformovanosť spotrebiteľa o dôsledkoch uznania spočívajúcich v predĺžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov na desať rokov a posunutí začiatku jej plynutia od splatnosti pohľadávky do uznania dlhu, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) sloboda a vážnosť vôle ( ). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Uznanie dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských právnych vzťah v neprospech spotrebiteľa, keďže ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013). V tejto súvislosti súd uvádza, že je úplne nelogické, aby žalovaný po náležitom informovaní a upozornení na premlčanie a jeho dôsledky spomínanú dohodu podpísal, pričom z vyjadrenia vedľajšieho účastníka dokonca vyplýva, že ju nepodpísal vôbec. Podľa názoru súdu, preto neboli splnené zákonné predpoklady pre uznanie premlčaného záväzku podľa a preto dohoda je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle .

Súd zároveň poukazuje na to, že konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi. Vyplýva to aj z formy spornej dohody, a to zakomponovania jednej nevýraznej vety písanej malým písmom medzi text týkajúci sa časti označenej ako „záväzok a uznanie záväzku dlžníkom“, ktorá je v texte zvýraznená (bod 2 zmluvných ustanovení), pričom ak v časti týkajúcej sa splácania dlhu, nie je žiadna zmienka o následkoch uznania dlhu a v zmluvných ustanoveniach, ktoré podľa žalobcu tvoria neoddeliteľnú súčasť dohody, je vsunutá krátka veta o upozornení na premlčanie a jeho následky (bez akejkoľvek konkretizácie týchto následkov), ide o rozpor s ustanovením o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej dohody. Podľa tohto ustanovenia totiž predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Takýto postup žalobcu podľa súdu napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané, ako to vyplýva z spomínaného o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 2 vyššie citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak,

a/ je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti

b/ podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ citovaného zákona).

Pri vyhodnotení postupu žalobcu ako nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca mal dať podpísať žalovanému dohodu o splátkach, ktorá bola pre neho rozhodujúca a do ktorej zakomponoval aj uznanie dlhu čo do základu aj čo do výšky bez upozornenia na dôsledky tohto uznania a vnútil tak žalovanému podpísanie aj tohto právneho inštitútu - uznania dlhu. Podpisom týchto formulárových dohôd si žalovaný zhoršil svoje zmluvné postavenie. Ak žalovaný chcel splátky, musel podpísať celý formulár. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR , ktorý považoval za neprijateľné, ak kľúčové zmluvné ujednanie bolo vytlačené drobným písmom a systematicky umiestnené pod zvýraznený text zmluvy, týkajúci sa celkom inej problematiky. K podobným záverom dospeli súdy vo viacerých súdnych rozhodnutiach. Možno poukázať na rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. -72 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.11.2012, rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. -50 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -88 zo dňa 7.6.2012, rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. -68 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -103 zo dňa 5.12.2012. Súd preto dohodu o uznaní dlhu považoval, aj z týchto dôvodov za neplatnú a v rámci hospodárnosti konania už nevykonával dokazovanie ohľadom zistenia či žalovaný skutočne podpísal túto dohodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto súd náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným nepriznal.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného žalovaného, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe), každý úkon po 28,22 EUR + režijný paušál 2 x 7,81 EUR t.j. spolu 72,06 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.