Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_59P-136-2012.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou S.. Ľ. R. v právnej veci navrhovateľky: X. K. O. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, D., zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom W. XXXX, A. J. proti odporcovi: O. S. K. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Jašíkova 7, Bratislava, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, tajomníčkou OS BA V, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: O. K. O., nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. K. O. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX a O. S. K. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. R. V., vo zv. X , roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
Maloletý O. K. O., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. K. O. sumou 150 EUR mesačne, vždy do 15 dňa mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Súd zakazuje styk otca s malol. dieťaťom O. K. O., nar. XX.X.XXXX.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú trvalo narušené, rozvrátené, manželstvo neplní už dlhšiu dobu svoj účel a teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané aj napriek sporadickým nedorozumeniam. Časom dochádzalo k rozporom, ktoré pretrvávali dlhšiu dobu najmä kvôli odporcovej žiarlivosti. Situácia sa zhoršila, keď odporca začal vo zvýšenej miere konzumovať alkoholické nápoje a stával sa po ich požití agresívnejším. Často chodieval domov v nočných hodinách, viackrát aj celkom ráno v podnapitom stave. Neskôr opakovane použil voči navrhovateľke fyzické násilie. Dňa 04.02.2012 t.j. naposledy keď došlo k násiliu ju odporca napadol tak, že ošetrujúci lekár to vyhodnotil ako ,,stav po prudkom údere hlavou do hlavy v oblasti čela. Vzhľadom k mechanizmu pôsobenia opakovaného úderu a možnej použitej sile lekár nevylúčil ani ,,Whip-Lash-like“ mechanizmus a odporučil neurologické, ortopedické vyšetrenie a USG mäkkých kostí. Dôsledkom tohto incidentu došlo aj k poškodeniu nábytku v domácnosti. Navrhovateľka chcela kontaktovať políciu, ale vzhľadom na to, že mala doma 3 a pol
ročného syna, bála sa o život a zdravie dieťaťa rovnako ako o svoj, vzhľadom na možnú nepredvídateľnú reakciu odporcu. Navrhovateľka mala z posledného incidentu traumu, bála sa s ním existovať sama v jednom byte a naliehala aby sa zo spoločného bytu odsťahoval. V marci 2012 sa odporca z bytu odsťahoval. Odvtedy sa k nej do bytu nasťahovala mama. Ani počas obdobia keď bol odsťahovaný neprestal so žiarlivostnými scénami, neustále jej volal a kontroloval ju aj o druhej, štvrtej hodine nočnej, nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Odporca jej volal aj 10- krát za noc, písal SMS správy a naliehal na navrhovateľku, ktorá už mala obavy telefón nezodvihnúť, nieto ešte ho vypnúť. Všetko to vyvrcholilo dňa 26.04.2012, keď opätovne volal v noci, pričom telefón zdvihla jej mama, ktorá mu ju nechcela dať a ktorej sa vyhrážal, že ak dcéru nezobudí, príde do bytu. Keď ho videli prichádzať zavolali políciu.
Navrhovateľka sa s odporcom citovo úplne odcudzili a odlúčili, pričom hlavným dôvodom rozvratu manželstva bolo fyzické násilie zo strany odporcu a rovnako ako aj jeho správanie. V súčasnosti má navrhovateľka z neho strach, snažila sa vždy predchádzať neustálym hádkam svojim prispôsobovaním ,ale aj napriek jej snahe sa život v spoločnej domácnosti stal pre ňu nezvládnuteľným. Celá situácia má negatívny dopad na ich maloletého syna, nakoľko odporca pri návštevách s ním, využíval túto príležitosť na riešenie manželských problémov pred ním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä- sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, správou o ambulantnom ošetrení, trestným oznámením, potvrdením o príjmoch, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je slovenská štátna občianka, národnosti slovenskej, odporca je štátny občan Spojených štátov mexických. U oboch manželov ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa narodil dňa 29.08.2008 maloletý O. K. O..
Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na S. X.
Z lekárskej správy zo dňa 06.02.2012 súd zistil, že navrhovateľka sa dostavila na vyšetrenie z dôvodu že jej odporca dva krát prudko udrel svojou hlavou do jej hlavy v oblasti čela. Udávala bolesti krku a hlavy. Ošetrujúci lekár určil diagnózu stav po prudkom údere hlavou do hlavy v oblasti čela. Vzhľadom k mechanizmu pôsobenia opakovaného úderu a možnej použitej sile nevylúčil ani ,,Whip-Lash-like“ mechanizmus a odporučil neurologické, ortopedické vyšetrenie a USG mäkkých kostí
Z potvrdenia od zamestnávateľa navrhovateľky súd zistil, že jej čistý mesačný príjem bol od októbra 2012 do septembra 2013 približne vo výške 1.400 EUR.
Uznesením č.k. 59P/136/2012-176 zo dňa 15.10.2013 bol odporcovi ustanovený opatrovník, nakoľko sa súdu napriek viacerým pokusom nepodarilo zistiť pobyt odporcu a na adrese známej súdu sa nezdržoval.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že už pred uzavretím manželstva mal odporca sklony k násiliu, dúfala však, že aj napriek tomu budú fungovať ako normálna rodina. Potom ako sa narodil spoločný syn, začala sa situácia zhoršovať. Zhoršovali sa najmä jeho prejavy násilia a vyvrcholilo to tým, že prišiel domov, fyzicky ju napadol a začal rozbíjať nábytok. Vyhrážal sa jej smrťou a nakoľko mala strach podala trestné oznámenie. V marci 2011 sa odsťahoval z ich spoločnej domácnosti a následne ich neustále prenasledoval a ohrozoval. Keď sa po jeho odchode z domácnosti niekedy stretli, vyvršoval sa len na nej, o maloletého nemal záujem. V marci 2013 odporca údajne odišiel do Mexika, odvtedy navrhovateľka nevie či sa vrátil a kde sa nachádza. Žiadala aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom výšku výživného navrhla 150 EUR mesačne, ďalej žiadala zákaz styku, nakoľko otec nejaví o syna žiaden záujem, nevidel ho už rok a je tu obava že by s ním mohol vycestovať do zahraničia. Keď bol na Slovensku jeho netto príjem bol 1000 EUR mesačne. Príjem navrhovateľky je 1300 EUR mesačne, pričom spláca hypotéku 415 EUR mesačne, ďalej platí poistenie 55 EUR mesačne, nájomné, elektrina,
plyn 170 EUR mesačne, televízia 20 EUR mesačne, škôlka 40 EUR mesačne. Manželia vlastnia spolu 3-izbový byt, pričom hypotéku spláca navrhovateľka.
Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné navrhol vo výške 150 EUR mesačne a taktiež navrhol zakázať styk otca s maloletým, nakoľko je tu dôvodná obava , že by mohlo dôjsť k únosu dieťaťa ako aj vzhľadom na to, že otec o dieťa nejaví záujem.
Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods.3 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd má za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, v budúcnosti už nemôže plniť svoje základné funkcie a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil povahové a názorové rozdielnosti,ktoré viedli k citovému odcudzeniu sa, ako aj agresívne správnie zo strany odporcu.
O výkone rodičovských práv a povinností súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Maloletý má s matkou vybudovaný pevný a úprimný vzťah, v spoločnej domácnosti s matkou má pohodlie, istotu a pevné rodinné zázemie. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmov z posledného známeho zamestnania odporcu, ako aj z jeho schopností a možností nájsť si vhodné zamestnanie. Súd zakázal otcovi styk s maloletým O., vzhľadom na to, že otec sa už vyše roka o syna nezaujíma a je tu dôvodná obava, že by sa v jeho prítomnosti mohol nachádzať v ohrození života a zdravia. Takisto je tu dôvodná obava, že otec by s dieťaťom mohol vycestovať do zahraničia bez vedomia matky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci splnené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku navrhovateľka a kolízny opatrovník podať odvolanie nemôžu, nakoľko sa tohto práva vzdali písomne, do zápisnice o pojednávaní.
Odporca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďaľšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.