Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-126-2013.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Subarea
17CoP/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletú S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. č. XXX, v konaní zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky A. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. č. XXX, v konaní zastúpenej O.. O. B., W., so sídlom v J., K. č. XXXX/X a otca A.. A.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. októbra 2013, č.k. 1P/97/2013-32, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka domáhala, aby súd zakázal otcovi vykonávať práva na stretávanie sa s maloletými deťmi, ktoré mu boli priznané rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č.k. 4P/73/2012 zo dňa 21.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/55/2013 zo dňa 19.06.2013, s tým, že žiadala, aby predbežné opatrenie trvalo do právoplatnosti konania o rozvode manželstva účastníkov a úprave práv a povinností k maloletým deťom, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 16P/80/2013. Návrh dôvodila tým, že otec maloletých detí sa dopustil voči nej násilia, čoho svedkom boli aj maloleté deti. Od tohto incidentu maloleté deti odmietajú s otcom akýkoľvek kontakt vrátane telefonického, pričom deti majú žiadať matku, aby zabezpečila, aby ich otec vôbec nekontaktoval. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby súd dočasne upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi tak, že tento styk zakáže, kým nebude o tejto záležitosti definitívne rozhodnuté v rozvodovom konaní, v ktorom matka taktiež bude žiadať zákaz styku, a to aspoň dočasne. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.03.2013 č.k. 4P/73/2012, kde súd okrem iného upravil styk otca s maloletými deťmi a na odôvodnenie tohto rozsudku, v ktorom súd uviedol, že matka by nemala styku otca s maloletými deťmi brániť a bolo by vhodné, aby sa rodičia pri výkone styku otca s deťmi zdržali vzájomných negatívnych vyjadrení. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd prihliadal najmä na záujem maloletých detí, v ktorých záujme je, aby mali možnosť udržať so svojím otcom dobré vzájomné citové vzťahy. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 19.06.2013 v konaní sp. zn. 17CoP/55/2013 rozsudok Okresného súdu Partizánske potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom styk určil v takom rozsahu, aby maloleté deti mali možnosť upevňovať si osobné citové väzby s otcom. Zdôraznil, že predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov, ak je osvedčené ohrozenie práva alebo právom chráneného záujmu účastníka a ak je jeho nariadenie potrebné, teda ak existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade matka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, či vznik nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z doposiaľ zistených skutočností nejestvuje vedomosť o tom, že by sa otec k maloletým deťom správal agresívne, a to či už verbálne alebo fyzickým násilím. Neprimerané správanie otca bolo v minulosti zamerané len vo vzťahu k matke maloletých detí. Poukázal ďalej na to, že u maloletých detí v rámci individuálnej psychologickej konzultácie vykonanej kolíznym opatrovníkom maloletých detí nebola zaznamenaná prítomnosť strachu z otca. V rámci rešpektovania jednotlivých práv dieťaťa patrí i právo na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom. Do tohto práva na stretávanie sa rodiča s deťmi sa zasahuje len vo výnimočných prípadoch, a to najmä vtedy, ak je preukázané, že by rodič svojou prítomnosťou alebo konaním ohrozoval zdravý fyzický, psychický, morálny alebo sociálny vývin dieťaťa.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a z týchto dôvodov rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide konkrétne o psychologické vyšetrenia maloletých detí Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Z., ktorú lekársku správu nebolo možné predložiť súdu prvého stupňa bez jej zavinenia, nakoľko nevedela, koľko sedení bude potrebné absolvovať s maloletými deťmi a kedy tieto skončia. Lekársku správu dostala do rúk až 10.10.2013. Taktiež nevedela, aký bude obsah týchto lekárskych správ a či budú mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, prípadne vo veci nariadenia predbežného opatrenia. Tieto správy o psychologickom vyšetrení maloletých detí majú podstatný vplyv aj vo veci predbežného opatrenia, keď vyšetrujúce psychologičky odporučili zamedziť styk otca s maloletými dcérami, kým sa ustália ich psychické stavy a doriešia sa záležitosti ohľadne rozvodu a styku s deťmi. K odvolaniu pripojila správy o psychologickom vyšetrení maloletých detí, vykonanom v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva prevencie Z. dňa 10.10.2013.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý zabezpečuje ochranu osvedčeného práva v prípadoch, keď je toto právo ohrozované alebo ohrozené a nie je možná okamžitá definitívna ochrana meritórnym rozhodnutím súdu.
Tak, ako správne konštatoval vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, predbežné opatrenie si vyžaduje naliehavosť opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej.
V prejednávanej veci sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že maloleté deti boli svedkami násilia, ktorého sa na nej mal dopustiť ich otec, pričom deti od tohto incidentu odmietajú s otcom akýkoľvek kontakt, vrátane telefonického a žiadajú ju, aby zabezpečila, aby ich otec vôbec nekontaktoval. Prvostupňový súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že v danom prípade nie je potrebné okamžite zasahovať formou navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko matka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, či vznik nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď z doposiaľ zistených skutočností nejestvuje vedomosť o tom, že by sa otec k maloletým deťom správal agresívne, a to či už verbálne alebo fyzickým násilím, pričom u maloletých detí ani v rámci individuálnej psychologickej konzultácie vykonanej kolíznym opatrovníkom nebola zaznamenaná prítomnosť strachu z otca. Neprimerané správanie otca bolo v minulosti zistené len vo vzťahu k matke maloletých detí. Poukázal pritom na to, že predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorého nariadenie je dôvodne opodstatnené len vtedy, ak existuje taký stav, že záujem dieťaťa si vyžaduje rýchlu úpravu, teda ak existuje nebezpečenstvo reálnej, bezprostredne hroziacej ujmy k maloletým deťom, čo v danej veci nebolo zistené.
Odvolací súd sa stotožnil s týmto názorom prvostupňového súdu a jeho rozhodnutie považoval odvolací súd za správne.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv súd vždy prihliada najmä na záujem maloletého dieťaťa. V prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, je úprava rodičovských práv predbežným opatrením opodstatnená v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená nie je, a to najmä uložením povinnosti do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a odovzdaním dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Občiansky súdny poriadok umožňuje v prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, nariadiť predbežné opatrenie aj z iných dôvodov, napríklad v prípade, ak je tu hrozba, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu fyzického alebo psychického zdravia maloletých detí, a to napríklad aj zákazom styku, ktorý bol určený súdnym rozhodnutím. Pre takéto rozhodnutie je však potrebné, aby bolo preukázané, že maloletým deťom hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na to, aby bolo nariadené navrhované predbežné opatrenie do rozhodnutia vo veci samej, t.j. vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Z predložených dôkazov totiž nebolo preukázané, že by maloletým deťom hrozila taká ujma, pre ktorú by bolo potrebné okamžite zakázať styk otca s maloletými deťmi, ktorý styk bol upravený súdnym rozhodnutím. Skutočnosť, že maloleté deti boli svedkami fyzického násilia otca voči ich matke nepochybne zanechala stopy na psychickom stave maloletých, tento fakt však nepostačuje k záveru, že by sa otec obdobným spôsobom mal správať aj vo vzťahu k maloletým deťom. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa otec vo vzťahu k maloletým deťom správal agresívne, a to, či už verbálne alebo fyzickým násilím a aj závery individuálnej psychologickej konzultácie vykonanej kolíznym opatrovníkom maloletých detí nasvedčujú tomu, že vo vzťahu maloletých k otcovi nebola zaznamenaná prítomnosť strachu z otca. Ani matkou dodatočne predložená správa o psychologickom vyšetrení z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Z. zo dňa 10.10.2013 nepreukazuje opak, naopak je z nej zrejmé, že traumatické zážitky, ktoré negatívne vplývajú na psychický stav detí sú dôsledkom konfliktnej situácie medzi rodičmi, pričom rodičom bolo odporučené neriešiť vzájomné spory v prítomnosti maloletých detí. Neboli však zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zakázať otcovi styk s maloletými deťmi do rozhodnutia vo veci samej. Súd pritom znova zdôrazňuje, že do práva na stretávanie sa rodiča s dieťaťom sa môže zasahovať len vo výnimočných prípadoch, a to najmä vtedy, ak je preukázané, že by rodič svojím konaním ohrozoval fyzický alebo psychický vývoj maloletých detí, čo v danom prípade preukázané nebolo.
Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo bezodkladne potrebné do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy práv a povinností k maloletým deťom, v ktorej prvostupňový súd koná, upraviť vzťahy rodičov k maloletým deťom navrhovaným predbežným opatrením.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .