Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-28-2023.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Subarea
20Co/28/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: K. P., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 633 160, proti žalovaným: l) I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V.. X, XXX XX Y., 2) J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V..X, XXX XX Y., o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/49/2018-412 zo dňa 24.02.2023, takto
rozhodol:
Mení sa uznesenie tak, že nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení :
Žalobkyňa je povinná zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec Y., katastrálne územie: V. L. ako: parcela reg. A. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda o výmere 559 m2, parcela reg. A. č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a stavba - rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. A. č. XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, a to najmä ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremena, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/49/2018.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo povinnosťou žalovaných v 1. a 2. rade osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku, jednak tvrdením a jednak označením dôkazov. Konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní iba konštatovali, že čoho sa domáhajú a že je potrebná dočasná úprava pomerov, keďže akékoľvek zmeny môžu mať vplyv na prebiehajúci spor s cieľom poškodiť žalovaných. Žalovaní v 1. a 2. však žiadnym spôsobom neodôvodnili, z akého dôvodu by mala byť žalobkyňa obmedzená s nakladaním nehnuteľnosti a ako by prípadne zmeny poškodili žalovaných. Neosvedčili tak hrozbu vzniku škody. Zároveň ani neuviedli ako má navrhnuté neodkladné opatrenie súvis s prebiehajúcim konaním o vypratanie nehnuteľnosti. Za týchto okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní neosvedčili danosť zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda z nimi uvádzaných okolností nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
3. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto uzneseniu odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. V odvolaní poukázali okrem iného aj na to, že žalobkyňa v 1. rade uzavretím manželstva s R. P., zmenila svoj vzťah k žalovaným, ako svojim rodičom, a všetko čo mohla speňažiť aj speňažila, až na rozostavaný rodinný dom, ktorý je predmetom súdneho sporu na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C/49/2018. Poukázali na emailovú konverzáciu s R. P., z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa nemá záujem v danej
nehnuteľnosti bývať, ani sa so žalovanými dohodnúť, ani neprejavila vôľu riešiť náhradné bývanie, kompenzovať nimi vynaložené náklady s výstavbou a údržbou rodinného domu. Žalovaní v 1. a 2. rade preukázali dôkazmi a výpoveďami, že sa podieľali na zhotovení danej nehnuteľnosti a preto k danej nehnuteľnosti existuje určitý právny vzťah. Poukázali na to, že deti majú voči svojim rodičom vyživovaciu povinnosť aj vo forme zabezpečenia bývania a tomto prípade medzi žalovanými a žalobkyňou ústna dohoda bola. Sú toho názoru, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné zmeny môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s cieľom poškodiť žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaná v 1. rade uviedla, že existuje úmysel žalobkyne predať predmet sporu o čom svedči to, že dňa 28.01.2023 žalobkyňa ponúkala rodinný dom na predaj na sociálnej sieti Z.. Ako dôkaz žalovaná v 1. rade priložila k odvolaniu dve prílohy, z ktorých je evidentné, že sa rodinný dom ponúkala na predaj. Zo sociálnej siete Z. žalobkyňa ponuku stiahla hneď, ako boli potenciálni záujemcovia upozornení na neserióznosť ponuky.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa, ktorá sa už niekoľko rokov snaží vykonávať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti, teda ju hlavne obývať a vylúčiť z užívania žalovaných, ktorí ich užívajú, pričom k tomuto nemajú žiadny právny titul. Už z podaného návrhu je zjavné, že žalovaní chcú docieliť stav, aby mohli nehnuteľnosti ďalej užívať a majú záujem zakázať žalobkyni i ďalšie jeho vlastnícke oprávnenia, a to jeho právo s vecou disponovať. Z podaní žalovaných, ktorý označujú svoju dcéru ako „táto osoba“ je zjavné, že vzťahy nie sú dobré a tvrdenia, že môžu všetci žiť pod jednou strechou bez konfliktov nie sú pravdivé. Žalobkyňa odkázala i na svoje vyjadrenie zo dňa 06.02.2023. Pripomenula, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech banky, pričom dlžníkom zabezpečenej pohľadávky je žalobkyňa. Dlhoročne teda existuje situácia, že žalobkyňa je dlžníkom voči banke vo výške približne 70.000,- eur, ale nemôže užívať nehnuteľnosti, ktoré týmto úverom financovala. Žalovaným tento stav vyhovuje a odmietli všetky ponuky na riešenie veci. Z opatrnosti žalobkyňa popiera všetky ostatné skutkové tvrdenia žalovaných, ktorí sa ju len snažia očierniť. Tieto sú navyše natoľko právne irelevantné, že uvádzanie ich korekcií nemá pre túto vec žiaden právny význam. Vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, nakoľko k tomu neexistuje právny základ. Právo vlastniť a nakladať s vlastnou vecou je ústavným právom zakotveným v čl. 20 Ústavy SR. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.
6. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovateľ musí tiež osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, respektíve k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrváva aj po určité dlhšie časové
obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, ktorým žiadali uložiť žalobkyni povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec Y., katastrálne územie: V. L. ako: parcela reg. A. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda o výmere 559 m2, parcela reg. A. č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a stavba - rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. A. č. XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, a to najmä ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremena, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C/49/2018. Súd prvej inštancie nemal osvedčenú bezprostredne hroziacu ujmu na právach žalovaných v 1. a 2. rade.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade vypratania vyššie uvedených nehnuteľností z dôvodu, že ich užívajú bez žiadneho právneho titulu.
13. Po preskúmaní predloženej veci a odvolacích námietok žalovaných odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade osvedčili naliehavosť potreby nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia.
14. Žalovaní v 1. a 2. rade podaným návrhom osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď osvedčili, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu a parciel Q. č. XXXX/XX a A. č. XXXX/ X, k výstavbe, resp. ku kúpe ktorých došlo po vzájomnej dohode žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade postaviť rodinný dom pre účely bývania žalobkyne a jej novonarodeného syna, ďalej, že žalovaní v 1. a 2. rade od samého začiatku plnili povinnosti žalobkyne ako dlžníčky na základe uzatvorených úverových zmlúv žalobkyne s veriteľom, čo žalobkyňa v spore nepopierala a napokon, že žalovaný v 2. rade sa podieľal na výstavbe rodinného domu a jeho financovaní, čo vyplýva z dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/16/2019 o žalobe žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným v 1. a 2. rade na Okresnom súde Prešov, v rámci ktorého bol vydaný zamietajúci rozsudok č.k. 7C/16/2019-208 zo dňa 26.05.2021 (č.l. 331 spisu), ktorý bol potvrdený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6Co/18/2021-244 zo dňa 10.03.2022. Zároveň z tohto súdneho konania bolo osvedčené, že žalovaní sa nasťahovali 20.02.2015 do rodinného domu a bývajú tam doposiaľ. Uvedené skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 8C/49/2018- 363 zo dňa 24.03.2022 (body č. 16, 30 a 31, č.l. 363 a nasl. spisu). Na základe uvedených skutočnosti mal odvolací súd osvedčený právny záujem žalovaných v 1. a 2. rade na náhrade vynaložených nákladov súvisiacich s výstavbou a údržbou rodinného domu. V ďalšej rovine je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyňa ako dcéra má aj voči žalovaným v 1. a 2. rade ako rodičom vyživovaciu povinnosť, ktorá môže byť plnená aj formou zabezpečenia bývania.
15. Zároveň mal odvolací súd osvedčené aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalovaných v 1. a 2. rade v podobe predaja rodinného domu, a to z predloženej fotokópie príspevku žalobkyne na Z. zo dňa 28.01.2023 s textom cit.: ,,Milí priatelia a známi, ponukám dom X km od Y., 7r novostavba drevodom, čakáme na znalecký posudok“ (č.l. 425 - 426 spisu). Z konania žalobkyne je teda javí, že sa snaží predať rodinný dom, v ktorom žalovaní v 1. a 2. rade žijú - bývajú a na výstavbe ktorého sa podieľali.
16. Odvolací súd je toho názoru, že nenariadením neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľností žalovanými, bez zabezpečenia zachovania žalobkyne ako vlastníka predmetných nehnuteľností, by sa žalovaní následným potenciálnym prevodom nehnuteľnosti dostali do horšej dôkaznej situácie voči novému vlastníkovi nehnuteľností a mohlo by dôjsť k ohrozeniu ich práv na náhradu nákladov investovaných do rodinného domu a zabezpečenia ich bývania.
17. Neodkladným opatrením možno zasiahnuť do vlastníctva práva strany konania, avšak je to možné len v nevyhnutnej miere a v takom rozsahu, aby toto obmedzenie nebolo v rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, ako aj článku 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú značné ústavné limity, ktoré súd musí rešpektovať. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán konania. Platí zásada primeranosti zásahu, kde uvedené neodkladné opatrenie nemá nad primeranú mieru obťažovať stranu, proti ktorej smeruje. Nariadením neodkladného opatrenia nebude nad primeranú mieru zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá bude môcť naďalej predmetné nehnuteľnosti užívať, je však v určitom rozsahu obmedzená vo svojich vlastníckych oprávneniach spojených s prevodom a zaťažením nehnuteľností. Ide však obmedzenie, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu musí žalobkyňa v tomto spore do jeho právoplatného skončenia strpieť, a to za účelom nezhoršenia pozície žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne ich nárokov voči žalobkyni na náhradu nákladov investovaných do rodinného domu a zabezpečenie bývania.
18. Inak povedané vzťah dcéry a jej rodičov, ktorí splácali za ňu dlh veriteľom z úverových zmlúv a vypomáhali jej so samotnou realizáciou novostavby, majú ekonomicko-hospodársky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá im nateraz navyše slúži ako obydlie, preto existuje opodstatnený záujem, aby dočasne bola dispozične s nehnuteľnosťami žalobkyňa obmedzená. K ochrane obydlia odvolací súd pripomína, že sa nejedná len o ústavnoprávny rozmer podľa čl. 21 Ústavy SR ale „v tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosič verzus Chorvátsko z 5. 6. 2009). Takýto stav (strata obydlia) hrozí aj v prípade žalovaných, dom, ktorý má byť ich perspektívou ľudsky dôstojnej existencie môže byť prevedený na tretiu osobu a tak sťažený alebo dokonca zmarený aj prípadný výkon exekúcie so zreteľom na prezentovaný ekonomicko-hospodársky vzťah žalovaných k nehnuteľnostiam. Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa čl. 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04, Paľa 50, 13. mája 2008). Neudelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na čl. 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri McCann verzus Spojené kráľovstvo citovaný vyššie, ods. 28 a 54 (rozsudok Paulič verzus Chorvátsko z 1.5.2010)). Podľa rozsudku Novoseletskyi verzus Ukrajina cit.: „Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek so zreteľom na všetky okolnosti prípadu toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného rodinného života“.
19. Pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas, platí, že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú (§ 333 CSP). Akékoľvek časové obmedzenie neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytovaná. Výnimkou je iba prípad, ak sa samotný navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia iba na určité časové obdobie. Po skončení vo veci samej bude už vecou v tomto prípade žalovaných ako naložia s týmto časovým limitom ochrany.
20. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalovaní osvedčili splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia, podľa § 324 a nasledujúce CSP.
21. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).