Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-195-2005.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Subarea
12Er/195/2005
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, K. Č.. M.. XXX, o vymoženie 537,74 € (16 200,00 Sk) s prísl., vedenej na u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova č. 34, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti pôvodnému povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 2049/2005, NZ 20159/2005, NCRLs19890/2005 zo dňa 07.05.2005 Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu v rozsahu vymoženia povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 16 200,00 Sk s príslušenstvom. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2005. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) na žiadosť exekútora poverením č.5808 003541 zo dňa 19.09.2005, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala (EX 1591/05-9 SA/L). Poverenie bolo udelené v rozsahu vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 16200,00 Sk s prísl., trovy predchádzajúceho konania 3783,00 Sk a trovy exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Exekučným titulom v tomto konaní je Notárska zápisnica, ktorej prílohou je Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným zo dňa 25.11.2004. Notárskou zápisnicou je osvedčené vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho v menej povinného na základe plnej moci udelenej mu v zmluve o úvere. Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 7330177, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10000,00 Sk. V zmysle uvedenej zmluvy aj uznal v mene povinného dlh voči oprávnenému vo výške 19983,00 Sk s toho úver a poplatok sú v sume 16200 Sk, ktorý sa úročí úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 22.02.2005 do zaplatenia.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákon o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa §53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu č. 7330177 medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy (Úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda čí spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje.
Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti ale je sústredná do viacerých právnych predpisov. Stručnejší výpočet zmluvných typov patriacich pod spotrebiteľské zmluvy podľa §52 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená nemožnosť aplikácie ustanovení §53 OZ a násl. na ďalšie typy zmlúv, ktoré sú zaradené pod charakter spotrebiteľských zmlúv na základe paralelne existujúcej právnej úpravy. Keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich je treba aplikovať nielen ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je v čase splnomocnenia všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách a ako takú aj za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral dodávateľ (oprávnený), na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu, je možné považovať za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom (povinným), keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujem dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným a jeho možnosť ju vymáhať. Povinnosť spotrebiteľa splnomocniť tretiu osobu navyše nemá ekvivalent v povinnosti oprávneného. Spotrebiteľ (povinný), ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolo súčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah. Splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne tak, aby splnomocnená osoba uznala záväzok, ktorého vznik, či konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Spotrebiteľ sa týmto vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne, alebo nevznikne v budúcnosti. Pri uzatváraní úverovej zmluvy si mohol spotrebiteľ len ťažko uvedomiť možné dôsledky splnomocnenia osoby určenej dodávateľom.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa §22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa §20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinného v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „o advokácii“) každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Podľa §18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Predpokladom zastúpenia je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. V uvedenom prípade súd konštatuje, že záujmy splnomocnenca (Mgr. Tomáša Kušníra) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (povinného). Záver súdu je odôvodnený faktom, že právneho zástupcu povinného vybral, resp. priamo určil v predtlačenej zmluve oprávnený a vybraný advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch. Súčasťou uznaného dlhu sú aj trovy právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice, kde súd konštatuje zjavný rozpor záujmov medzi povinným a jeho právnym zástupcom. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír si vo vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplávajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinným ani nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby povinného ochránil vo vzťahu k oprávnenému.
Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinného je v zmysle ust. § 39 OZ neplatný, nakoľko odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a bol vykonaný na základe absolútne neplatného splnomocnenia v zmysle §53 ods. 1 a ods. 4 OZ .
Na to aby mohla byť notárska zápisnica vykonateľná, teda aby mohla byť riadnym exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V uvedenom prípade absentuje súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušnírá, nemožno považovať za vyhlásenie povinného, keďže bolo urobené bez splnomocnenia, respektíve na základe absolútne neplatného splnomocnenia a pre zjavný rozpor medzi záujmami splnomocniteľa (povinného) a splnomocneného (advokáta).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa §104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP a § 57 ods. 2 EP v spojení s § 104 ods. 1 OSP zastavil, nakoľko je exekučný titul nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom (podmienkou) konania a v exekučnom konaní preto nie je možné ďalej pokračovať.
Podľa §151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v súlade s § 151 ods. 3 OSP rozhodne o trovách konania v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd Košice, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.