Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-8-2022.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X/ J. F., W.. XX.XX.XXXX, F. J. XXXX/XX, H. Š., Y. Š. I., X/ A. C., W.. XX.XX.XXXX, F. J.C. XXXX/XX, H. Š., Y. Š. I., o zaplatenie istiny 3.138,16 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.827,87 € spolu s riadnymi úrokmi vo výške 2,39 % ročne zo sumy 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia, najviac však do výšky celkových nevyčíslených úrokov 5.080,41 €, a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie riadnych úrokov z budúceho stavebného úveru vo výške 1.715,94 € z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.10.2021, postúpenou tunajšiemu súdu 03.02.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 3.138,16 €, vyčíslené úroky vo výške 7.400,63 €, nevyčíslené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.099,65 € od 30.3.2019 do 25.3.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.3.2020 do zaplatenia, dlžné poplatky 85,43 €, ako aj náhradu trov konania. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.) uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ dňa 27.01.2017 zmluvu o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX, v súlade s ktorou poskytol žalovaným 1/ a 2/ medziúver vo výške 19.800,- €. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver nesplácali riadne a včas. Nakoľko omeškané splátky neboli žalovanými 1/ a 2/ doplatené ani na dodatočnú výzvu, pôvodný veriteľ dňa 29.03.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej úverovej pohľadávky s príslušenstvom, z ktorej po poukázaní nasporenej sumy zo sporiteľského účtu žalovaných 1/ a 2/ vo výške 700,35 €, ktorá bola použitá na úhradu istiny medziúveru (zvyšná suma úhrad 478,97 € bola použitá na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných na medziúverovom účte), a po započítaní výťažku z dražby (15.961,49 €) zostala neuhradená istina medziúveru 3.138,16 €, poplatky 85,43 €, zmluvné úroky a úroky z omeškania vzniknuté do 29.03.2019 vo výške 594,- € a 10,28 €, t.j. spolu vo výške 604,28 € a ďalšie zmluvné úroky vo výške 2,39 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne plynúce zo sumy 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným spôsobmi v zmysle ust. § 116 ods. 2, 3 v spojení s § 106 a § 11 ods. 3 C.s.p. Žalovaní sa však k žalobe s prílohami v stanovenej lehote a ani neskôr písomne nevyjadrili, a teda nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti nijako neospravedlnených žalovaných, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 2-113 vrátane príloh podľa zoznamu na č.l. 10, listiny predložené k požadovanej zmene žalobcu č.l. 196-211, doplňujúce vyjadrenie žalobcu z 02.02.2023 č.l. 226-249) a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu popísanému v podanej žalobe s tým, že pôvodný žalobca poskytol žalovaným zmluvou o úvere na bývanie z 27.01.2017 č. XXXXXXXX/ XXXX, za podmienok uvedených predovšetkým v úvodných ustanoveniach zmluvy (obsahové náležitosti zmluvy), medziúver vo výške 19.800,- €. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ splácať poskytnutý medziúver riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach pristúpil žalobca dňa 29.03.2019 k predčasnému zosplatneniu medziúveru v súlade s č.l. VII zmluvy a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na okamžité splatenie celého zostatku úveru, čo žalovaní 1/ a 2/ neurobili. Uplatnený zostatok úverovej pohľadávky pozostáva z čiastkových nárokov tak ako to vyplýva z odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
4. Žalobca pred otvorením pojednávania 07.06.2023 vzal svoju žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ čiastočne späť, a to v časti uplatnených riadnych úrokov z budúceho stavebného úveru vo výške 1.715,94 €, preto súd konanie v tejto časti podľa ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. výrokom II tohto rozsudku zastavil.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Zmluva, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Pri uzavretí zmluvy o úvere žalobca konal a žalovaní 1/ a 2/ nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto vznikol medzi nimi spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa zároveň riadi ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pričom vzhľadom na charakter predmetu zmluvy sa tento vzťah ďalej riadi aj zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a zákonom č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Predmetný úver však z dôvodov uvedených v ust. § 1 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z.z. (úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie č. 90/2016 Z.z.; úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti) nie je úverom spotrebiteľským.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie nesplateného zostatku úverovej pohľadávky 3.827,87 € spolu s dlžnými (riadnymi) úrokmi vo výške 2,39 % ročne a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne plynúcimi zo sumy 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia, bola podaná dôvodne, keďže 3.827,87 € je výslednou sumou k zaplateniu jednak po zúčtovaní zostatkov a príslušných obratov na sporiteľskom a medziúverovom účte ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti medziúveru 29.03.2019 (vtedy bol zostatok istiny medziúveru po poukázaní nasporenej sumy 700,35 € zo sporiteľského účtu žalovaných 1/ a 2/ na medziúverový účet vo výške 19.099,65 € a zostatok nezaplatených poplatkov za upomienky, za výpisy z účtu a za uzavretie zmluvy podľa špecifikácie na č.l. 228 spisu a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po započítaní vykonaných úhrad spolu 478,97 € celkovo vo výške 85,43 € + 594,- € + 10,28 € = 689,71 €) a následne po započítaní nesporného výťažku z dražby vo výške 15.961,49 € na istinu medziúveru (po tomto sa znížil zostatok istiny medziúveru na sumu 3.138,16 € a súčet nezaplatených poplatkov, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania zostal nezmenený vo výške 689,71 €).
7. Pre omeškanie s platením mesačných splátok bol predmetný medziúver v súlade s úverovou zmluvou, a to s článkom VII zmluvy a s článkom 18 Všeobecných obchodných podmienok Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. pre stavebné sporenie v znení účinnom od 01.11.2016 na č.l. 59-71 spisu (ktoré zároveň neodporovali príslušnej zákonnej úprave podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka), predčasne zosplatnený ku dňu 29.03.2019 (viď oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 29.03.2019 na č.l. 93 spisu spolu s doručenkami na č.l. 94-97 spisu), čím vznikla žalovaným 1/ a 2/ povinnosť jednorazovo uhradiť pôvodnému veriteľovi celý zostatok úverovej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Predchádzajúca výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj jej doručenie / zaslanie žalovanému a takisto doručenie / zaslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému neboli v konaní zo strany žalovaných 1/ a 2/ nijakým spôsobom spochybňované a popierané, preto súd tieto skutočnosti považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p.
8. Na základe uvedeného súd žalobe o zaplatenie sumy 3.827,87 € (v tom zvyšok istiny úveru 3.138,16 € + nezaplatené poplatky 85,43 € + nezaplatené zmluvné úroky vzniknuté ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti medziúveru 29.03.2019 vo výške 594,- € + nezaplatené úroky z omeškania vzniknuté ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti medziúveru 29.03.2019 vo výške 10,28 €) spolu s riadnymi úrokmi vo výške 2,39 % ročne zo sumy 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a zo sumy 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia, najviac však do výšky celkových nevyčíslených úrokov 5.080,41 €, ako dôvodnej vyhovel, pretože na vrátenie peňazí z úveru spolu s úrokmi 2,39 % ročne vznikol žalobcovi nárok na základe príslušných zmluvných (najmä čl. I a III zmluvy o úvere na bývanie), ako aj citovaných zákonných ustanovení o zmluve o úvere. Žalobca zmluvné úroky oprávnene požadoval v rozsahu, ktorý neprekračuje v zmluve vopred stanovenú celkovú výšku úrokov z medziúveru 5.674,41 €, pričom pri zohľadnení sumy zmluvných úrokov vzniknutých ku dňu 29.03.2019 podľa odseku 6, ktoré sa žalobcovi priznávajú vo vyčíslenej podobe 594,- € v rámci sumy 3.827,87, tak žalobcovi prislúchajú ešte aj ďalšie zmluvné úroky vzniknuté od 30.03.2019 priebežne vo výške 2,39 % ročne z aktuálne dlžného zostatku istiny do maximálnej výšky nevyčíslených úrokov 5.080,41 € (5.674,41 € - 594,- €), pokiaľ nedôjde k zaplateniu celého zostatku istiny skôr, než sa dosiahne táto maximálna suma. Aj žalobca - odkloniac sa od znenia žalobného návrhu (nie však od jeho najväčšieho možného rozsahu) - na pojednávaní súhlasil s tým, aby sa zvyšok riadnych úrokov z medziúveru vzniknutých po predčasnom zosplatnení úveru priznal žalobcovi v nevyčíslenej forme a to vždy z aktuálneho zostatku dlžnej istiny. Súd zaviazal žalovaných aj k zaplateniu nevyčíslených úrokov z omeškania z dlžnej sumy istiny 19.099,65 € od 30.03.2019 do 25.03.2020 a 3.138,16 € od 26.03.2020 do zaplatenia vo výške 5 % ročne v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže sa žalovaní 1/ a 2/ s plnením svojich záväzkov nepochybne dostali do omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ sú solidárnymi dlžníkmi, súd ich zaviazal na predmetné plnenie spoločne a nerozdielne (všetko spolu výrok I).
9. Záverom sa poznamenáva, že súd už nepripustil žiadne ďalšie návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania (súd tieto návrhy rovnako zamietol), pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci z vyššie uvedených hľadísk a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie v konaní neosvedčené, resp. nepodstatné argumenty strán súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore) a neúspešný na 0 %, t.j. jeho čistý
úspech vo veci predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).