Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-87-2013.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/87/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: U. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. - Q. č. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Evou Považanovou, so sídlom Advokátskej kancelárie 965 01 Žiar nad Hronom, Dr. Janského č. 4, a: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. nad H., R. č. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa zo dňa 25. 09. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4P/70/2013-21 zo dňa 09. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom ustanovenej lehote matka dieťaťa. Uviedla, že súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, resp. vykonal dokazovanie len v minimálnom rozsahu a vo veci rozhodol na základe vlastného uváženia. Subjektívny názor sudcu v tomto prípade prezentovaný ako dlhodobá rozhodovacia činnosť podľa jej názoru odporuje platným ustanoveniam zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), konkrétne ustanoveniam § 62 ods. 2 a 4. Výživné zahŕňa čiastku potrebnú na výživu vo vlastnom slova zmysle, t.j. čiastku na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj prostriedky na rozšírenie a prehlbovanie vzdelania, rozvoja záľub, prípravu na budúce povolanie, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb. Maloletý M. má 17 rokov a má také isté potreby ako dospelý človek. Nakoľko je študentom, má zvýšené náklady spojené so štúdiom. Okresnému súdu vytkla, že neskúmal výdavky spojené so štúdiom maloletého a poukázal len jediný jeho výdavok, a to na cestovné. Nebral do úvahy, že maloletý potrebuje mať v škole zabezpečené aj stravovanie (obed). Vzhľadom na svoj vek potrebuje maloletý aj vreckové resp. príspevky podľa požiadaviek školy na zabezpečenie pomôcok, učebníc, ako aj akcií, ktoré škola organizuje. Maloletý hrá futbal, v súvislosti s čím vznikajú matke zvýšené výdavky na zabezpečenie športovej obuvi a oblečenia. Matka už v návrhu doložila listinné dôkazy o výdavkoch maloletého spojených so štúdiom a preukázala aj to, že maloletému zabezpečuje riadnu celodennú starostlivosť. Napriek tomu, že je nezamestnaná, snaží sa, aby syn netrpel absenciou druhého rodiča. Matka synovi sporadicky šetrí na stavebnom sporení a ročne mu platí poistenie so šetrením. Podľa názoru matky okresný súd neskúmal majetkové pomery na strane otca a uspokojil sa s písomnosťami v cudzom jazyku, ktoré mali byť dôkazom o tom, že otec je toho času nezamestnaný. Po skončení pojednávania sa otec mimo súdu vyjadril tak, že na Slovensko prišiel len na dovolenku a odchádza späť do Holandska. Takéto písomností predložil otec súdu aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4P/19/2013, kedy rovnako tvrdil, že je nezamestnaný. Po skončení tohto konania odišiel opäť do Holandska a pokračoval v práci. Otec sa správa účelovo, t.j. vždy je v čase pojednávania o výživnom na chvíľu nezamestnaný a po jeho skončení pokračuje v práci v Holandsku. Z dokladov, ktoré otec súdu predložil vyplýva, že pracovný pomer skončil dohodou, t.j. vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Je nesporné, že majetkové pomery na strane
otca dieťaťa sú lepšie. Otec je vlastníkom nehnuteľností a má nadštandardný zárobok (cca 1 200 eur mesačne plus kompenzácie, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje ako rôzne bonusy). Otec maloletému okrem bežného výživného neposkytuje žiadne naturálne plnenie ani iné výhody. Rozsudok okresného súdu navrhla matka zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu matky podané nebolo.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Z predloženého spisu vyplýva, že matka osobne podala okresnému súdu návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa dňa 25. 07. 2013. Uviedla v ňom, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/104/2010-36 zo dňa 03. 11. 2010, ktorý bol vydaný v rámci rozvodového konania. Odvtedy došlo na strane maloletého k výraznej zmene pomerov. Maloletý je žiakom 2. ročníka strednej školy (Technická akadémia vo Zvolene). Do školy denne dochádza. Matka v podanom návrhu podrobne špecifikovala a vyčíslila výdavky maloletého, ako cestovné, obedy, školské pomôcky, vreckové, telefón, zubár, lieky pri bežných chorobách, obuv na futbal. Okrem toho treba maloletému kupovať oblečenie a obuv. Ďalej matka uviedla, že zvýšené výdavky na maloletého jej vznikli v mesiaci september 2012, kedy maloletý začal študovať na strednej škole. Pokiaľ ide o jej pomery, matka uviedla, že je nezamestnaná. V súčasnosti poberá len výživné na manželku v sume 100 eur mesačne. Iný príjem nemá. Má vyživovaciu povinnosť aj voči staršiemu synovi I. nar. XX. XX. XXXX, ktorý je študentom strednej školy v Žiari nad Hronom. Tento syn je už dospelý. Matka tiež špecifikovane a vyčíslila výdavky spojené s bývaním. Podľa jej vedomostí pracuje otec maloletého v Holandsku, kde dosahuje príjem cca v sume 3 000 eur mesačne. Je vlastníkom rodinného domu v U. nad H., vlastní pozemky a vinicu. Na základe uvedeného navrhla, aby súd zvýšil výživné na maloletého M. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 260 eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2012.
Uznesením č.k. 4P/70/2013-17 zo dňa 09. 09. 2013, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní, okresný súd konanie sčasti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti od 01. 09. 2012 do 05. 06. 2013 zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd už v minulosti, v konaní vedenom pod sp. zn. 4P/19/2013 rozhodol dňa 15. 05. 2013 rozsudkom tak, že zamietol návrh matky, ktorým navrhovala, aby vyživovacia povinnosť otca na maloletého M. bola zvýšená od 21. 08. 2012 na sumu 250 eur mesačne; tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 06. 2013. Ak sa teda v predmetnom konaní matka domáha zvýšenia výživného počnúc dňom 01. 09. 2012, ide o neodstrániteľnú podmienku konania (prekážka res iudicata). Vzhľadom k tomu, okresný konanie sčasti zastavil.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že o výživnom na maloletého M. bolo naposledy rozhodované v rámci rozvodového konania v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/104/2010, kedy rozsudkom č.k. 5C/104/2010-36 zo dňa 03. 11. 2010 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého M. výživným v sume 150 eur, pričom pri tomto rozhodovaní nebolo zistené, že by došlo k zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/41/2010. Rozsudok okresného súdu č.k. 5C/104/2010-36 zo dňa 03. 11. 2010 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/43/2011-64 zo dňa 29. 03. 2011. Okresný súd ďalej uviedol, že nie je sporná skutočnosť, že maloletý v školskom roku 2012/2013 nastúpil do 1. ročníka Technickej akadémie vo Zvolene a čiastočne sa zvýšili jeho výdavky s cestovným. Matka v čase rozhodovania nie je zamestnaná, rovnako nie je zamestnaný ani otec, ktorý pracovný pomer v cudzine ukončil. V konaní o výživnom vedenom pod sp. zn. 8P/41/2010, mal otec príjem 1 150 eur mesačne, matka bola bez príjmu. V súčasnom období otec dosahoval príjem okolo 1 080 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšiemu dieťaťu a prispieva aj na výživy matky maloletého dieťaťa. V čase rozhodovania súdu bol otec krátkodobo nezamestnaný. Okresný súd nepovažoval za sporné, že
od posledného rozhodovania sa zmenili pomery na strane dieťaťa, a to v tom smere, že sa stal žiakom strednej školy a do školy denne dochádza. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že výživné v sume 150 eur mesačne je postačujúce aj na pokrytie potrieb stredoškoláka. Takto stanovená výška výživného zodpovedá rozhodovacej činnosti sudcu v takýchto veciach, a to dlhodobo. Nielen otec, ale aj matka má vyživovaciu povinnosť. Okresný súd mal za preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov ani u dieťaťa ani u rodičov, aby bolo potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, preto návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v ustanoveniach § 62 a nasl. Zákona o rodine. Je preto povinný čo najúplnejšie zistiť majetkové a sociálne pomery tak na strane povinného rodiča, ako aj rodiča, ktorému dieťa bolo podľa rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti a zistiť i ďalšie okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie reálnych schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav, po zvážení a zhodnotení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa potom súd stanoví, respektíve upraví rozsah vyživovacej povinnosti, adekvátny na zistený skutkový stav.
Súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť za podmienok ustanovených v § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov. Zmenu pomerov treba zistiť porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osoby k výžive povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy.
Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku a obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci nevykonal náležité dokazovanie, keďže v dostatočnom rozsahu neskúmal schopnosti a možnosti povinného otca platiť výživné na maloleté dieťa. V tomto smere sa okresný súd uspokojil len s tvrdením otca, že toho času je nezamestnaný. Pozornosti odvolacieho súdu ale neušlo, že otcom predložené listinného dôkazy (založené v prílohovej obálke) vykazujú známky nezrovnalosti, bez ozrejmenia ktorých, nemožno jednoznačne konštatovať, že otec je v súčasnosti v skutočnosti nezamestnaný. Z písomnosti zo dňa 15. 08. 2013 vystavenej spoločnosťou Techwork BV so sídlom v meste Venlo (Holandsko) vyplýva, že otec pre uvedenú spoločnosť pracoval od 29. 05. 2012 do 19. 05. 2013 a „od 10. 06. 2013 až do súčasnosti“, poberajúc hrubý plat v sume 10,93 eur za hodinu a čistý plat v
sume 6,75 eur za hodinu s tým, že pracovný čas je 40 hodín týždenne. Ďalšia písomnosť označená ako „Beëindigingsovereenkomst dienstverband“ uzavretá dňa 10. 06. 2013 medzi spoločnosťou Techwork BV a otcom maloletého (pozn. odvolacieho súdu - ukončenie zamestnania dohodou) je vyhotovená v holandčine, ku ktorej je priložený jej čiastočný preklad do jazyka slovenského, v závere ktorého je uvedené: „podpisom tejto zmluvy obidve strany vyhlasujú, že chcú pracovnú zmluvu ukončiť a že sú oboznámení s jej dôsledkami“. Z potvrdenia spoločnosti Techwork BV zo dňa 15. 08. 2013 teda možno vyvodiť, že otec u nej minimálne ku dňu vystavenia tohto potvrdenia pracoval, pričom z ďalšej písomnosti (ukončenie zamestnania dohodou) vyplýva, že účastníci pracovný zmluvu ukončili, pričom dátum ukončenia sa zhoduje s dňom novovzniknutého pracovnému pomeru otca v zmysle potvrdenia zo dňa 15. 08. 2013. Vzhľadom k uvedenému treba zistiť, či otec v skutočnosti pracovný pomer v zahraničí ukončil alebo nie. V prípade zistenia, že pracovný pomer ukončil, okresný súd sa musí vysporiadať aj s dôvodom jeho ukončenia, tiež v spojitosti s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tiež je potrebné zistiť dopytom na „bývalého“ zamestnávateľa príjem otca, ktorý u neho otec dosahoval resp. dosahuje. V tomto smere je nepostačujúce len potvrdenie zo dňa 15. 08. 2013, z ktorého možno zistiť len hodinovú odmenu otca za vykonanú prácu, ale nie jeho reálny príjem. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že otec si v zahraničí platil aj sociálne či zdravotné poistenie, pričom aj na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že má ešte dostať podporu v nezamestnanosti. Preto aj ohľadom uvedenej skutočnosti je potrebné vykonať náležité dokazovanie.
Okresný súd vo veci riadne nezistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní vykonaná dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie, ktorého vykonanie sa bude javiť potrebným pre rozhodnutie v danej veci.
Na základe doplneného dokazovania aplikujúc pri rozhodovaní ustanovenie § 78 ako aj § 62 a nasl. Zákona o rodine, okresný súd znovu vo veci rozhodne.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.