Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. č. XX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. C. XX, obaja zastúpení JUDr. Edita Salajková Lehocká, advokátka, Štúrova č. 1267, Šaštín-Stráže, proti žalovanej E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. C. XXX/XX, D., zastúpená JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -147 zo dňa 10.02.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Skalica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že závet spísaný H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, na notárskom úrade JUDr. Viery Kotvanovej, Holíč, Námestie sv. Martina 9, dňa 03.12.2019, pod č. N 292/2019, Nz 48356/2019, NCRza 7560/2019, NCRIs 49268/2019, je neplatný (I. výrok). Ďalej rozhodol o trovách konania tak, že žalobca 1/ a žalobca 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali pôvodne žalobou určenia, že poručiteľ H. I. B., nar. XX.XX.XXXX (správne malo byť XX.XX.XXXX – poznámka odvolacieho súdu) nebol v čase spisovania závetu dňa 03.12.2019 spôsobilý na právne úkony zriadiť závet z dôvodu, že poručiteľ nebol spôsobilý na právne úkony a z dôvodu, že závet nebol spísaný slobodne. Žalobu odôvodnili žalobcovia zdravotným stavom poručiteľa, ktorý bol už 3 dni po spísaní závetu vo veľmi zlom zdravotnom stave, nebol spôsobilý na spísanie závetu, nedokázal domyslieť následky svojho konania a pri spisovaní závetu nekonal slobodne. Následne na základe návrhu na zmenu petitu žaloby okresný súd uznesením č. k. -56 zo dňa 18.11.2020 pripustil zmenu žaloby v znení „súd určuje, že závet je neplatný“.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“) a poukázal na prejednaciu zásadu, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Konštatoval, že ide o určovaciu žalobu, z ktorého dôvodu skúmal naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti závetu žalobcami, ktorí sú súrodenci poručiteľa a podľa sú jeho dedičmi v tretej skupine, majú právo na nadobudnutie dedičstva ako dedičia v tretej skupine v prípade, že by neexistoval závet, resp. že by tento závet nebol platný.

V závete poručiteľa však žalobcovia nie sú ako dedičia uvedení a existenciou závetu, ktorý napádajú, je ohrozené ich právo nadobudnúť majetok dedením po svojom bratovi, pričom určovacou žalobou sa vyrieši skutočnosť, či sú žalobcovia dedičmi po poručiteľovi a či nadobudnú po ňom majetok v rámci dedenia zo zákona, ktorá skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe, ktorá je podaná voči osobe, ktorá má dedičstvo nadobudnúť v prípade platnosti závetu. Žalobcovia napádali neplatnosť závetu nespôsobilosťou – neschopnosťou poručiteľa vykonať takýto právny úkon z dôvodu jeho duševnej poruchy v čase jeho vykonania podľa , napádajú teda absolútnu neplatnosť závetu a nie jeho relatívnu neplatnosť z dôvodu nedodržania formy. Z uvedených dôvodov teda okresný súd skúmal, či poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Poukázal na znalecký posudok č. 33/2021 znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH, z ktorého vyplýva ochorenie poručiteľa, a to organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu – organický psychosyndróm. Z psychiatrického hľadiska preto v období od 02.12.2019 až 03.12.2019 poručiteľ nechápal v dostatočnej miere zmysel a význam svojho konania, nebol spôsobilý v dostatočnej miere svoje konanie ovládať, posúdiť jeho zmysel a dôsledky. Trpel organickou poruchou osobnosti a správania zavinenou chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu – organický psychosyndróm. Už v roku 2018 sa zobrazovacími metódami potvrdili rozsiahle dlhodobo prítomné poškodenia mozgu spôsobené viacerými faktormi a neurológ diagnostikoval organický psychosyndróm, preto poručiteľ nemohol v čase spísania závetu dostatočne chápať zmysel svojho konania, čo sa dá konštatovať i napriek tomu, že nebol za života vyšetrený psychiatrom, prípadne psychológom. Dané ochorenie bolo zistené vyšetrovacou metódou – CT vyšetrením poručiteľa počas hospitalizácie už v roku 2018, keď bola u neho zistená angiopatia – poškodenie mozgu spôsobené zhlukovaním amyloidu a dané zmeny boli premietnuté aj do neurologického nálezu E. J.. Na CT mozgu zo dňa 07.12.2019 bol popísaný obraz leukoaraiózy – preriednutie bielej hmoty mozgovej, ktoré poškodenia mozgu sa vyvíjajú dlhšiu dobu, dozrievajú a nakoniec sa prejavia navonok aj zmenami duševného stavu, väčšinou vo forme poruchy osobnosti a správania, zapríčinenej poškodením a poruchou funkcie mozgu. Daná porucha je podľa znalkyne väčšinou dlhodobo okolím nepoznaná a nemusí ju postrehnúť ani napríklad notár, pretože sa môže javiť len napríklad ako drobné nápadnosti alebo zmeny v správaní, v nálade, zanedbávaní hygieny a môžu byť prítomné poruchy pamäti, koncentrácia pozornosti, afektivity a iné. Danému zodpovedá aj skutočnosť uvádzaná vo výpovedi svedkyne J. K., podľa ktorej sa po mozgovej príhode u poručiteľa, čo sa týka bývania v dome v L. zmenilo tak, že po dome behali myši, nachádzali sa tam výkaly od nich, nebolo povysávané, nepoužívali riad, jedli len z plastových nádob, pričom poručiteľovi práve prala daná svedkyňa asi každé dva týždne. Znalkyňa počas svojho výsluchu zdôvodnila svoje závery uvedené v znaleckom posudku, na ktorých zotrvala. Uviedla, že vyšetrenie CT u pacienta konštatovalo poškodenie mozgu spôsobené sklerózou ciev – arteriosklerotická encefalopatia, ktoré potvrdila aj magnetická rezonancia približne o mesiac neskôr. Tieto zmeny, ktoré boli zistené, nevznikajú náhle a u poručiteľa boli následkom viacerých ochorení, išlo o vysoký krvný tlak tretieho stupňa, čo je závažné ochorenie s vysokým rizikom poškodenia mozgu. Závažné bolo aj jeho ochorenie obličiek spôsobené tiež vysokým krvným tlakom, ktoré tiež môže spôsobiť poškodenie mozgu. Celý obraz týchto zmien na mozgu sa potom premieta do poškodenia psychických funkcií, ich zmien a tiež duševného stavu. Počas hospitalizácie v roku 2018 bol poručiteľ vyšetrený aj E. J. – neurologičkou, keďže vtedy utrpel mozgovú príhodu a už vtedy daná lekárka uviedla organický psychosyndróm, avšak bližšie k nemu nič nepopísala. Potvrdila, že úbytok rozumových funkcií, ktorý u poručiteľa nastal, je v dôsledku toho, že boli u neho zistené staré, ale aj čerstvé zmeny mozgového tkaniva, ktoré sa nedajú liečiť, dajú sa zastaviť na určitú dobu alebo spomaliť, ale v danom prípade nie je dôležitý nejaký úbytok intelektu alebo pamäti, ale úbytok jeho orientácie v situácii, v jej zhodnotení a v zhodnotení dôsledkov určitej situácie. Spísanie závetu poručiteľom považovala za prekvapivý akt, ktorého popísala ako človeka s úbytkom úsudkových schopností všeobecne, ale aj v súvislosti so spísaním závetu. Jedná sa o úbytok ohľadne toho, čo koná, ako koná a aké to bude mať následky vo všetkých súvislostiach, pričom ostatné rozumové schopnosti mal podľa všetkého zachované, teda intelekt a pamäť. V celom kontexte poručiteľ nevedel, prečo sa nachádza na notárskom úrade, situácia mu bola cudzia, keďže nevedel komplexne posúdiť danú situáciu, čo bolo vzhľadom k jeho rozsiahlemu poškodeniu mozgu, a to malo za následok organickú poruchu osobnosti, poruchu súdnosti a kritičnosti. Správnosť záveru znaleckého posudku logicky vyplýva aj z preukázaných skutočností svedčiacich o tom, že poručiteľ prekonal v júli 2018 mozgový infarkt a vyšetrenia (CT, MR), ktoré v roku 2018 absolvoval konštatujú rovnaké poškodenie mozgu, ako bolo konštatované pri jeho hospitalizácii dňa 06.12.2019, pričom závet spísal dňa 03.12.2019, takže jeho poškodenie mozgu bolo aj v daný deň rovnaké, ako bolo konštatované v lekárskych správach z roku 2018 a zo dňa 06.12.2019. Následne 6 dní po spísaní závetu poručiteľ dňa 09.12.2019 počas

hospitalizácie zomrel. Závery znaleckého dokazovania nespochybnili ani svedecké výpovede, resp. čestné prehlásenia svedkov predložených žalovanou, nakoľko títo svedkovia sa vyjadrovali k bežnému správaniu sa poručiteľa, ktoré pozorovali pri bežných susedských vzťahoch, ale opis správania sa poručiteľa pri takýchto bežných vzťahoch nemôže byť dôkazom o jeho schopnosti vykonať právny úkon – závet, nakoľko prejavy poškodenia jeho mozgu bývajú dlhú dobu skryté pre osoby, ktoré nemajú odborné lekárske vzdelanie. Z dôkazov však vyplývalo, že minimálne od júna 2018 do 06.12.2019 poručiteľ trpel organickou poruchou osobnosti a správania zavinenou poškodením a disfunkciou mozgu – organický psychosyndróm a z psychiatrického hľadiska v čase spísania závetu nechápal v dostatočnej miere zmysel a význam svojho konania, nebol spôsobilý v dostatočnej miere ovládať svoje konanie, posúdiť jeho zmysel a dôsledky, právny úkon – závet spísal v čase duševnej poruchy, pre ktorú nebol plne spôsobilý, a ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Pokiaľ išlo o návrhy na vykonanie dokazovania, a to výsluchy svedkov M. a B. (č. l. 29 spisu), dané dôkazy okresný súd aj vykonal, žalovaná však založila do spisu čestné vyhlásenia viacerých svedkov, ktoré okresný súd v rámci dokazovania aj oboznámil a až po vypracovaní znaleckého posudku a po oboznámení žalovanou predložených prehlásení v rámci dokazovania, navrhla vypočuť tieto osoby ako svedkov, ktoré návrhy na vykonanie dôkazov ako nadbytočných okresný súd zamietol, pretože vzhľadom k záverom znaleckého dokazovania a ku skutočnosti, že svedkovia nemajú potrebné vzdelanie a vysoko odborné vedomosti na posúdenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, to nebolo potrebné, navyše obsah ich svedeckej výpovede je známy z ich písomných vyhlásení.

4. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa , a tak, že plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech v spore s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal jej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

6. Podstatou odvolacích námietok žalovanej boli odvolacie dôvody podľa , , a . Poukázala na to, že dokazovaním bolo preukázané, že poručiteľ počas života nemal diagnostikované žiadne ochorenie, ktoré by ho osvedčovalo alebo malo za následok, alebo by súčasťou ochorenia bolo oslabenie kognitívnych funkcií, pretože netrpel ani len ľahkou (miernou) kognitívnou poruchou, ani demenciou. Mierna kognitívna porucha je predklinické štádium demencie, ktorá nie je definitívny pojem a má rôzne stupne. Samotná mierna kognitívna porucha má mnoho podtypov a môže mať psychické i somatické príčiny. Dokazovaním bolo preukázané, že u poručiteľa nikto nikdy nevykonal kontrolu kognitívnych funkcií, E. N. J. neurologička, ktorá z titulu svojho vzdelania vie rozpoznať možný kognitívny deficit u pacienta, nikdy poručiteľa neodoslala na žiadne vyšetrenie preukazujúce čo i len najnižšiu mieru kognitívneho deficitu. Tiež poukázala na vyššiu úroveň vzdelania poručiteľa, ktorý je významný pri hodnotení poruchy kognitívnych funkcií, nemal duševné schopnosti nejako zmenené, bol mentálne v poriadku, nebol zmätený a bol plne spôsobilý počas svojho života, ako aj pri zriadení závetu. Zo žiadnej z lekárskych správ ani iných dôkazov nevyplýva, že u poručiteľa boli narušené kognitívne funkcie. Poručiteľ sa vedel sám o seba postarať, nepotreboval žiadnu pomoc od inej osoby, pri základných denných aktivitách bol celkom nezávislý a tiež pri úradných záležitostiach plne sebestačný. Žiadny lekár, ktorý poručiteľa vyšetroval, nevyslovil podozrenie na narušenie kognitívnych funkcií. Vykonaným dokazovaním nebol stanovený žiadny deň, resp. žiadne konkrétne časové obdobie s nástupom oslabenia kognitívnych funkcií (podľa znalkyne týmto časovým obdobím nebolo ani leto 2018, kedy mal poručiteľ mozgovú príhodu), a teda ani nebolo vyhodnotené správanie poručiteľa pred a po tomto dátume, dopad na jeho denné činnosti a sociálne interakcie. S výnimkou tvrdenia znalkyne o údajnom narušení funkcie úsudku dňa 03.12.2019 mal poručiteľ zachované ostatné funkcie, čo sú pamäť, myslenie, pozornosť, schopnosť riešiť problémy a používanie reči, organizovanie či priestorová orientácia, nebolo preukázané, že sa sťažoval na subjektívne ťažkosti v súvislosti s oslabením kognitívnych funkcií, nikdy sa neliečil, a to ani na depresiu. Poručiteľ sa závetom výslovne vyjadril a žiadal poňať do jeho obsahu, že žalobca 1/ s ním bol iba v občasnom kontakte, výslovne sa vyjadril a žiadal tiež do závetu poňať, že žalobca 2/ nadmerne požíva alkohol, pretože mal oprávnené obavy, že o jeho majetok sa starať riadne nebude, prípadne ho použije na svoju závislosť. Obe tvrdenia obsiahnuté v závete boli následne preukázané vykonaným dokazovaním, keď žalobca 1/ sa okrem občasných návštev o poručiteľa nestaral a žalobca 2/ skutočne požíva nadmerne alkohol. Poručiteľ

odkázal závetom svoj majetok žalovanej, ktorá sa počas jeho života o neho starala, aj o jeho matku a poskytovala mu každodennú starostlivosť po dobu 2 mesiacov jeho matke, ktorej vybavila pobyt v domove dôchodcov, vybavila pohreb a starala sa tiež aj o poručiteľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí žalobcov, ktorí ani jeden, ani svojej matke, ani poručiteľovi pomoc neposkytli a nezabezpečili ju inou osobou. Vzhľadom ku vzťahu, ktorý mala žalovaná vytvorený s matkou poručiteľa a s ním samotným, k pomoci a podpore, ktorú im obom poskytla v čase ich choroby, ale aj pred tým, ako ochoreli, bolo rozhodnutie poručiteľa odkázať jej majetok logické. Poručiteľ mal s ňou vytvorený blízky rodinný vzťah, nebola mu neznámou osobou, pretože bola manželkou žalobcu 2/ a matkou jeho synovca a netere. Pre matku žalobcov a pre poručiteľa nikdy neprestala byť nevestou. ,,Aký mal mať poručiteľ záujem na tom, aby majetok zostal jeho bratom (žalobcom) za situácie, keď mu ani jeden v časoch, kedy to potreboval, nijako nepomohli?“ V konaní nebolo preukázané, že (ne)schopnosť poručiteľa prejaviť vôľu dňa 03.12.2019 by nejako súvisela s následnou hospitalizáciou od 06.12.2019 do 09.12.2019, pričom jeho stav pri hospitalizácii bol výsledkom viacerých zdravotných faktorov a nemalou mierou toho, že trpel cukrovkou, na ktorú sa neliečil a nevedel o nej. Prvoinštančný súd nevykonal navrhované dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci, a to výpisom poistenca poručiteľa zo F. O. poisťovne za čas od 01.07.2018 do 09.12.2019, ktorým by bolo preukázané, aké diagnózy mu boli stanovené, ako aj lekárske ošetrenia, návštevy ambulancií, odborných lekárov, a tiež by vyplynulo, či boli alebo neboli vykonané vyšetrenia jeho kognitívnych funkcií u odborníka. Prvoinštančný súd tiež nevykonal výsluch neurologičky E. N. J., ako aj konfrontáciu znalkyne a tejto navrhovanej svedkyne, ktorá počas rozhodného obdobia poručiteľa vyšetrovala a ako jediná osoba v postavení svedkyne ho osobne vzhliadla a mala zároveň odborné vedomosti ohľadne jeho kognitívnych funkcií. Prvoinštančný súd tiež nevykonal výsluchy navrhnutých svedkov z jeho okolia, ktorí sa s ním stretávali a boli s ním v pravidelnom kontakte, pričom išlo o osoby nezainteresované na konaní a okresný súd by mal preukázané, ako sa poručiteľ bežne správal, či a kedy nastali v jeho správaní zmeny a či tieto odôvodňujú záver o narušení kognitívnych funkcií. Výpovede svedkov sú dôležité aj pre znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, nakoľko mal posúdiť dopady na denné fungovanie pacienta, prejavy oslabenia kognitívnych funkcií v dennom fungovaní vyšetrovaného. Preto navrhla a okresný súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním medzinárodnej klasifikácie chorôb na preukázanie neodbornosti diagnózy znalkyne, nevyžiadal ani vzorky testov na vyšetrenie pacienta s podozrením na oslabenie kognitívnych funkcií na preukázanie nesprávnosti tvrdenia znalkyne, že sa používa len jeden test s označením MMSMR, a je to len orientačné meranie. Znalkyňa mala stanoviť diagnózu pacienta podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb – MKCH-10, nie len základnú diagnózu, ale aj stupeň postihnutia a stanoviť presný stupeň poruchy, dobu jej vzniku a priebeh zhoršovania kognitívnych funkcií pacienta. Tiež znalkyňa mala zhodnotiť dopady na denné fungovanie poručiteľa, orientovať sa na oblasti zneschopnenia poručiteľa starostlivosti o seba, rodinného súžitia a sociálneho chovania a zodpovedať ako duševná porucha v konkrétnom čase ovplyvnila konanie poručiteľa, čo najpresnejšie zistiť a popísať jeho správanie pred nástupom choroby a po jej nástupe. Taktiež mala znalkyňa zodpovedať otázku, či právny úkon bol v súlade so životnou situáciou pacienta a či slúžil jeho záujmom alebo bol excesom v danej životnej situácii. Organický psychosyndróm nie je diagnóza, nemá v znaleckom dokazovaní žiadne miesto a založenie záverov na organickom psychosyndróme je nesprávne. Nesprávne je, ak znalec nestanoví pacientovi žiadnu diagnózu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, neprihliada na obsah spisového materiálu (aj keď výpovede svedkov sa nerealizovali, boli však predložené čestné prehlásenia svedkov), nestanoví obdobie nástupu narušenia kognitívnych funkcií a neporovná správanie pacienta pred a po nástupe ochorenia. Rovnako je nesprávne, ak znalec zamlčí existenciu testových metód na stanovenie kognitívneho deficitu pacienta, bagatelizuje ich význam a následne znalec vo výpovedi uvedie, že ostatné funkcie zostali u poručiteľa zachované, len funkcia úsudku nie. Zároveň poukázala na význam slova úsudok podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka ako výsledok usudzovania, mienka, názor, záver. Narušenie úsudku u poručiteľa z obsahu listiny – závetu nijako nevyplýva, išlo o jeho prejav vôle. Žiadala, aby odvolací súd sa oboznámil s výsluchom znalkyne prehratím zvukového záznamu z pojednávania, pričom prvoinštančný súd do zápisnice necitoval otázky jej právnej zástupkyne. Tiež namietala, že znalkyňa nepribrala k vypracovaniu znaleckého posudku neurológa. Nakoľko nespochybňovala spôsobilosť poručiteľa na právne úkony, nemala dôvod navrhovať vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie. Zdravotný stav, ktorý znalkyňa hodnotila, vyplýval len z neurologických správ, preto bolo správne, aby sa k jeho zdravotnému stavu vyplývajúcemu výlučne z lekárskych správ, vyjadril predovšetkým neurológ. Prvoinštančný súd sa bez kritického náhľadu v prvom rade spoliehal len na znalecký posudok. V uvedenom smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 16.05.2013 a žiadala, aby otázku spôsobilosti na spísanie závetu poručiteľom posúdil nielen v zmysle podaného neodborného znaleckého

posudku, ale aj v kontexte skutkových zistení o osobe poručiteľa, keďže skutočné správanie poručiteľa, o ktorom boli poskytnuté dôkazy a závery znalkyne nie sú v súlade. Tiež položila otázku, či by poručiteľ, pokiaľ by ešte žil, bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu bez stanovenia príslušnej diagnózy, bez dôkazu o vyšetrení kognitívnych funkcií. Ďalej poukázala na nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s odkázaním žalobcov na podanie žaloby uznesením Okresného súdu Skalica č. k. , zo dňa 28.02.2020 na podanie žaloby o určenie, že poručiteľ nebol spôsobilý zriadiť závet z dôvodu, že nebol spôsobilý na právne úkony a z dôvodu, že závet nebol spísaný slobodne. Odkaz dedičského súdu na podanie danej žaloby o určenie spornej skutočnosti je v súlade s (ďalej len „“) a v súlade s ust. . Petit žaloby uplatnený žalobcami bol správny, pretože išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu, ide o spor o dedičské právo a predmetom žaloby je určenie spornej skutočnosti, pretože predmetom žaloby a rozhodnutia súdu v spore o dedičské právo nie je určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia však následne navrhli zmenu petitu žaloby, ktorú prvoinštančný súd pripustil a to po odprezentovaní názoru súdu na prvom pojednávaní, kedy prvoinštančný súd vyslovil pochybnosti o správnosti petitu, ktorý právny názor bol celkom v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou, čo však nie je ospravedlnením žalobcami následne zvoleného procesného postupu, keď sú právne zastúpení a mohli zvoliť iný prístup a presvedčiť súd prvej inštancie o správnosti pôvodnej žaloby, ako aj obhájiť jej obsah a nie pristúpiť na nesprávnu formuláciu petitu v procesnom podaní – zmena žaloby zo dňa 12.11.2020. Po zmene petitu v zmysle podania žalobcov sa celkom zmenil právny základ žaloby, pričom bez významu nezostáva fakt, že žalobcovia nepodali túto svojim obsahom celkom novú žalobu v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. , . Pre použitie ust. , ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nebol dôvod, a preto je právne posúdenie prvoinštančného súdu nesprávne, predmetom dokazovania nebol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie vydal bez predchádzajúceho dokazovania existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s právnym predpisom, keď vyhovel danej žalobe, bez ohľadu na vykonanie dokazovanie, bez ohľadu na právny predpis a bez ohľadu na súdnu prax zvolil minimálne prekvapivý postup.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na rozsiahle dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom, na znalecké dokazovanie preukazujúce u poručiteľa organickú poruchu osobnosti, ktorá vznikla a rozvíjala sa dlho pred uvedeným časovým rozmedzím, a že poručiteľ nebol v danom čase spôsobilý v dostatočnej miere ovládať svoje konanie a posúdiť jeho zmysel a dôsledky. K nevykonaniu navrhovaného dokazovania poukázali na skutočnosť, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom v rozhodnutí uviedol v bode 31 rozsudku odôvodnenie o nevykonaní navrhnutých dôkazov – výpovedí ďalších svedkov, s ktorým sa stotožnili. Nová právna úprava umožňuje strane sporu predložiť v konaní súkromný znalecký posudok bez toho, aby súd ustanovil znalca, teda žalovaná mala možnosť nechať vypracovať súkromný znalecký posudok, ak mala pochybnosť o správnosti záverov uvedených v znaleckom posudku č. 33/2021. Pokiaľ išlo o zmenu žaloby, nedošlo k zmene právneho základu žaloby a okresný súd mohol na základe dokazovania pokračovať v konaní so zmeneným petitom. Poukázali na otázku naliehavého právneho záujmu, ak došlo k porušeniu práva, ak k porušeniu práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii predmetného práva. Domáhali sa určenia neplatnosti závetu a podstatou sporu je, či sú alebo nie sú dedičmi po poručiteľovi, keďže zo zákona sú jeho dedičmi a je vedené dedičské konanie. Je nepochybné, že poručiteľ zanechal závet, ktorým zanechal svoj majetok žalovanej, a preto sa domáhali určenia neplatnosti závetu, z ktorého dôvodu majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože vzhľadom na spor strán sporu týkajúci sa práva dediť, iba rozhodnutím súdu o platnosti alebo neplatnosti napadnutého závetu sa vyrieši otázka, kto a v akom rozsahu bude dediť. Prvoinštančný súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli sporné a rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil.

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov trvala na podanom odvolaní a uvádzala totožné skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Priložila odborné vyjadrenie vypracované E. I. F., P. znalcom z odvetvia psychiatria, na ktoré jeho znenie poukázala. Znalcovi poskytli rovnaké lekárske správy, ktoré mala k dispozícii súdom ustanovená znalkyňa a tiež mal k dispozícii znalecký posudok č. 33/2021.

Znalec zastáva názor, že informácie z predloženej zdravotnej dokumentácie ohľadne zdravotného stavu poručiteľa neumožňujú s postojom jednoznačnosti postulovať závery tak, ako boli uvedené v znaleckom posudku. V poskytnutej spisovej dokumentácii ani v zdravotnej dokumentácii poručiteľa znalec nenachádza ani heteroanamnesticky referované, ani objektívne opísané také symptómy, ktoré by s postojom jednoznačnosti umožňovali postulovať záver, že poručiteľ nebol schopný ovládať svoje konanie v dôsledku stupňa prípadného kognitívneho deficitu posúdiť a rozhodovať o motívoch konania a posúdiť následky svojho konania. Opis možného kognitívneho deficitu sa v zdravotnej dokumentácii poručiteľa nenachádza. Znalec E. I. F. popísal, čo sú kognitívne funkcie, vysvetlil súvislosť kognitívneho deficitu s otázkou spôsobilosti na právne úkony a tiež, že pri oslabení kognitívnych funkcií vznikajú poruchy, ktoré majú rôzne štádiá, venuje sa demencii a vysvetľuje, čo je jedna kognitívna porucha. Rovnako znalec uvádza, že pri určovaní diagnózy sa lekár spolieha na výsledky kognitívnych testov a hodnotenie aktivít bežného denného života. Znalec E. F. uvádza, že neočakáva, že neurológ, ktorý je plne kompetentný v diagnostike a liečbe kognitívnych porúch, by nerealizoval diagnostický a terapeutický manažment signifikantnej kognitívnej poruchy, ktorú sleduje objektívne počas vyšetrenia, teda neurologička E. N. J. by v prípade zjavnej kognitívnej poruchy u poručiteľa vykonala diagnostiku poruchy a následne ju terapeuticky riešila. V poskytnutej spisovej a zdravotnej dokumentácii E. F. nenašiel dôkaz signifikantného kognitívneho deficitu u poručiteľa, ani o narušení funkcie úsudku, o ktorom úbytku úsudkových schopností sa znalkyňa na pojednávaní vyjadrovala a zdôvodňovala svoje závery. Ostatné rozumové schopnosti podľa znalkyne poručiteľ mal zachované. Samotný termín organický psychosyndróm nehovorí nič o miere postihnutia psychických funkcií jednotlivca a teda o dopade na jeho bežné fungovanie a pre stanovenie diagnózy akejkoľvek psychickej poruchy je nevyhnutné identifikovať tie psychopatologické prejavy, ktoré sú prejavom psychickej poruchy navonok. Nie je teda dostačujúci samotný dôkaz štrukturálnej lézie v neurozobrazovacom náleze, ale je nutné identifikovať v konaní posudzovanej osoby tie príznaky z porúch psychických funkcií, ktoré sú v príčinnej súvislosti so štrukturálnou léziou a ktoré sú jej konkrétnym prejavom umožňujúcim syndromologický záver. Štrukturálna lézia môže byť totiž v princípe klinicky nemá, resp. sa prejaviť nešpecificky, napríklad zvýšenou slabosťou, labilitou nálad, teda podľa E. F. sa nerovná automaticky neschopnosti chápať zmysel a význam svojho konania a ovládať svoje konanie. Na základe heteroanamnestických údajov a objektívnych výstupov z vyšetrení zo spisovej a zdravotnej dokumentácie podľa E. F. nie je možné identifikovať prítomnosť takých príznakov, ktoré by s postojom jednoznačnosti umožnili diagnostický záver takej psychickej poruchy, ktorá by podmieňovala neschopnosť na právne úkony, alebo že spôsobilosť poručiteľa na právny úkon by bola v dňoch 02. až 03.12.2019 vymiznutá, alebo poručiteľ nebol schopný chápať význam a zmysel svojho konania. Znalkyňa MUDr. Strňáková založila svoj znalecký posudok na konštatovaní, že poručiteľ nechápal v dostatočnej miere význam a zmysel svojho konania, nebol spôsobilý v dostatočnej miere ovládať svoje konanie, posúdiť jeho zmysel, ktoré konštatovanie nijako nespojila s existujúcou zdravotnou dokumentáciou, v posudku sa vyhla otázke kognitívneho deficitu a potreby jeho skúmania v danej veci. Nestanovila žiadnu diagnózu, pretože by musela riešiť otázku neexistencie diagnostických testov a zhodnotiť aktivity bežného života poručiteľa. Samotný termín organický psychosyndróm je zastaralý pojem a nehovorí nič o miere postihnutia psychických funkcií a dopade na bežné fungovanie. Vzhľadom na vysvetlenie porúch kognitívnych funkcií vykonané E. F. mala za to, že nebolo nijako ani len tvrdené či preukázané, že poručiteľ vedel fungovať len pod dozorom tretej osoby a ani nijako nevykazoval poruchy pamäte, ani staropamäte ani novopamäte, vylučuje akúkoľvek formu demencie, pričom ani jedna kognitívna porucha nebola u poručiteľa nikdy diagnostikovaná, nikto ho nepodrobil neuropsychologickému vyšetreniu.

9. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení a poukázali na ust. , z ktorého dôvodu predloženie odborného stanoviska E. I. F. ako dôkazného prostriedku predloženého žalovanou po uplynutí lehoty na podanie odvolania a zároveň na nepreukázanie nezavinenia doterajšieho použitia daného dôkazu žalovanou, nie je dôvod prihliadať na tento dôkaz dodatočne predložený, keďže sa naň nevzťahujú žiadne dôvody uvedené v a lehota na predloženie daného dôkazu v odvolacom konaní žalovanej uplynula.

10. V dôsledku odvolania Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

11. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo správne posúdil, aj keď sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia ohľadom predmetnej žaloby podanej podľa .

13. V prejednávanej veci prvoinštančný súd po zmene žaloby žalobcov na základe predbežného právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom, vyhovel žalobe žalobcov a určil, že závet poručiteľa je neplatný.

14. Po právnej stránke vec posúdil podľa , , , , , ako aj v zmysle ustanovení , , , , .

15. Prvoinštančný súd predmetnej žalobe vyhovel, majúc za to, že ide o určovaciu žalobu podľa , na ktorej majú žalobcovia naliehavý právny záujem, keďže sú dedičmi poručiteľa a majú právo na nadobudnutie dedičstva a existenciou závetu, ktorého platnosť napádajú, je ohrozené ich právo nadobudnúť majetok dedením po svojom bratovi a len určovacou žalobou sa vyrieši skutočnosť, či sú dedičmi po poručiteľovi a či nadobudnú majetok po ňom v rámci dedenia zo zákona. Tiež ustálil s poukazom na vykonané dôkazy, a to hlavne znalecký posudok č. 33/2021, že poručiteľ trpel duševnou poruchou, pre ktorú nebol schopný dňa 03.12.2019 urobiť právny úkon – spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice, z ktorého dôvodu je daný právny úkon neplatný, nakoľko ho urobil v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. V uvedenom smere vychádzal zo znaleckého dokazovania znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, podľa ktorej záverov v dobe spísania závetu trpel poručiteľ organickou poruchou osobnosti a správania zavinenou chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu – organický psychosyndróm s tým, že rozsiahle dlhodobo prítomné poškodenia mozgu boli preukázané už v roku 2018 zobrazovacími metódami a v čase spísania závetu dostatočne nebol schopný chápať zmysel svojho konania a aj neurológ diagnostikoval organický psychosyndróm.

16. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by bolo možné považovať za novoty podľa ust. .

17. Podľa ustanovenia , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

18. Pod absolútnou neplatnosťou právneho úkonu rozumie takú neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať každý, a ktorú si súd všíma ex offo z úradnej povinnosti. Právna úprava v ust. upravuje iba dôsledky, ak uskutoční úkon osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, keď v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou.

19. Pod duševnou poruchou podľa má zákon na mysli nielen duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú poruchu, ktorá bola spôsobená napríklad fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou pamäti, panickým strachom, hypnózou alebo jednorazovým stavom opitosti, drogového opojenia, afektom a pod. Zároveň musí byť splnená mienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky konania (vôľová zložka) či vlastné konanie ovládať (ovládacia zložka). Neplatnosť právneho úkonu podľa vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu v čase, keď urobil právny úkon, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V súdnom konaní je teda treba zistiť existenciu duševnej poruchy a či táto mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. Zisťovanie týchto právne významných skutočností si vyžaduje znalecké posúdenie. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu, pričom znalecký posudok príslušného odboru je esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom sa posudzuje, či bolo predmetné právne konanie fyzickej osobe urobené v duševnej poruche alebo nie. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche.

20. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s článkom 15 ods. 1, 2 , podľa ktorého dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podstatou tzv. materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo ( ).

22. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy (znalecký posudok, listinné dôkazy, výsluchy svedkov, strán) podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

23. Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery znaleckého posudku č. 33/2021 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra sú náležitým spôsobom odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu znalca, ktorý prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné v posudzovanej veci sa vysporiadať a zároveň odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Preto odvolací súd kritické námietky k neodbornosti spracovania znaleckého posudku a nekritického preberania jeho záverov prvoinštančným súdom považuje odvolací súd za neopodstatnené, keď znalkyňa pri svojich diagnostických záveroch vychádzala z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľa, ktorú mala k dispozícii a po jej analýze zistila u poručiteľa prítomnosť organickej poruchy osobnosti a správania zavinenou chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu – organický psychosyndróm, z ktorého dôvodu z psychiatrického hľadiska v rozhodnom období spísania závetu poručiteľ nechápal v dostatočnej miere zmysel a význam svojho konania a nebol spôsobilý v dostatočnej miere svoje konanie ovládať, posúdiť jeho zmysel a dôsledky.

24. Odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok bol esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, pričom súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov podľa sa zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou znaleckého posudku, výpoveďou znalkyne a hodnotil tieto dôkazné prostriedky s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.

25. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v rámci prvoinštančného konania nepredložila žiadny dôkaz spochybňujúci presvedčivosť a správnosť znaleckého posudku, nič jej nebránilo v tom, aby predložila súkromný znalecký posudok, teda tento prostriedok procesnej obrany neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné prihliadať, keďže nespĺňajú procesné podmienky podľa . Uvedené sa týka predovšetkým odborného vyjadrenia, a to znaleckého úkonu č. 3/2022, ktorý bol predložený žalovanou nie spolu s podaným odvolaním, ale až po uplynutí odvolacej lehoty, a to spolu s vyjadrením k vyjadreniu žalobcov, teda na tento po odvolacej lehote predložený dôkaz nemožno prihliadať, pretože nebol uplatnený včas.

26. Vzhľadom na uvedené, keďže súd prvej inštancie správne zistil, že právny úkon je neplatný podľa z dôvodu, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, prvoinštančný súd rozhodol vecne správne.

27. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia prvoinštančným súdom ohľadom určovacej žaloby podľa , v zmysle ktorého

prvoinštančný súd považoval predmetnú žalobu za určovaciu a vzhliadol naliehavý právny záujem na jej podaní, odvolací súd v tomto smere súhlasí s touto argumentáciou žalovanej.

28. Odvolací súd uvádza, že určenie neplatnosti závetu je spornou skutočnosťou, od ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve. Žalobcovia boli uznesením okresného súdu odkázaní na podanie žaloby o určenie, že poručiteľ nebol spôsobilý zriadiť závet spísaný dňa 03.12.2019 z dôvodu, že poručiteľ nebol spôsobilý na právne úkony a z dôvodu, že závet nebol spísaný slobodne a to uznesením Okresného súdu Skalica č. k. , (č. l. 13 spisu), ktorú žalobu aj žalobcovia podali. Spor o dedičské právo upravuje v až . V uvedených ustanoveniach sa upravuje postup, ak sa v konaní o dedičstve vyskytnú otázky incidenčného charakteru. Ide o spornosť v osobách dedičov. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. upravuje dva prípady. Prvým je prípad, ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba od právneho posúdenia skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné. V tomto prípade súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať, a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Druhým prípadom je situácia, pri ktorej rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. V tomto prípade odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 1 mesiac. Petit žaloby znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona. Následne súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Posúdenie skutkového sporu je výlučne v kompetencii súdu.

29. V uvedenom smere však odvolací súd poukazuje na nesprávne predbežné právne posúdenie prvoinštančným súdom, ako vyplýva aj zo zvukovej nahrávky z pojednávania konaného dňa 08.10.2020, kedy súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyslovil nesprávnosť žalobného návrhu, na ktoré posúdenie žalobcovia následne reagovali návrhom na zmenu žalobného návrhu (petitu – označenie v právnej teórii a praxi) o určenie neplatnosti závetu. Týmto nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu tak následne zostala predmetom sporu určovacia žaloba podľa , avšak tento nesprávny procesný postup okresného súdu nemôže ísť na ujmu strany sporu domáhajúcej sa svojho práva. V danom smere teda prvoinštančný súd nesprávne vec posúdil po právnej stránke ako určovaciu žalobu podľa , pretože išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá má byť posudzovaná podľa .

30. Vzhľadom na uvedený postup prvoinštančného súdu by bol príliš formalistický a reštriktívny postup odvolacieho súdu bez zohľadnenia špecifických okolností prejednávaného prípadu v súvislosti so zmenou žalobného návrhu až na základe predbežného právneho posúdenia veci prvoinštančného súdu (a to navyše nesprávneho – poznámka odvolacieho súdu), čo by viedlo k odmietnutiu prístupu k súdu, ktorý tvorí imanentnú zložku práva na spravodlivé súdne konanie.

31. Preto v uvedenom smere bola odvolacia námietka žalovanej z hľadiska právneho posúdenia veci okresného súdu podľa správna, avšak len do tej miery, že vec mal prvoinštančný súd posúdiť a považovať predmetnú žalobu z hľadiska ust. . Na uvedenom právnom názore odvolacieho súdu však nič nemení správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý žalobe vyhovel.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

33. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia , podľa ktorého: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V predmetnom prípade boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia, preto im podľa vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).