Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_17C-296-2013.pdf
PDF · 93.83 KB
No categories available
17C/296/2013
Uznesenie
Okresný súd v Prešove v občianskoprávnej veci žalobcov: X/ B. Š., G.. XX.X.XXXX, XXX XX L. XXX, X/ V. Š., G.. XX.X.XXXX, XXX XX L. XXX, X/ B. Š., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX, všetci zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, proti odporcom: 1/ OTP Banka Slovensko , a.s., IČO: 31318916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, 2/ SIMPLEX Business, s.r.o., IČO: 46869565, Janka Kráľa 104, 949 01 Nitra, 3/ 1. konsolidačná, spol. s r.o., IČO: 43987397, Štefánikova 79, 949 01 Nitra, v konaní o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 2. je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy Č.. XXX/XXXX/XXSU J. V. XX.X.XXXX, O. C. A. G.: K. J. G. L. Č.. XXXX C. Ú.: L., U.: O., U.: L., A.Z. C. O., Z. Z. B. Š., P.. Š. Q. V. Š., P.. V., Z. O. X/X, Z.: XXX, O. Č. K. XX, Z. K. V. A.. Č.. XXX, G. O. Č.. XXX, A.R. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. XX/XXXX, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia dňa 19.11.2013 doručili návrh, ktorým sa domáhajú čiastočnej neplatnosti právneho úkonu a nariadenia predbežného opatrenia, keď svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca v 3. rade dňa 11.9.2008 uzavrel so žalovanou v 1. rade zmluvu o poskytnutí úveru č. XXX/XXXX/XXSU G. A. XXX E.. A.. G. J. Ú. K. J. J. O. C. K. J. G. L. Č.. XXXX C..Ú.. L. Z. Z.R. Ž. Z. P. X,X Z. O. X/X, Č. K. XX, Z. K. V. A.. Č.. XXX, A. G. O. Č.. XXX, A. A. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. XX/XXXX. Listom z 18.10.2013 bol oznámený žalobcom mimosúdny výkon o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania dražby XX.XX.XXXX. Ide o prvé kolo dražby, navrhovateľom dražby a záložným veriteľom je žalovaný v 2. rade, žalovaná v 3. rade je dražobníčkou, žalovaná v 1. rade účastníkom dražby.
Žalobcovia sú znepokojení, že sa výkon záložného práva má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva, bez súhlasu súdu, či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ resp. správca ) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého živnostníka, ktorý aj dražbu vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. V Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady. Najnovšie sa začína poukazovať na neproporcionálne prvky slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva aj v judikatúre súdov. K
otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách de lege lata každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd. Ustanovenia cit. zákona a súvisiacich predpisov je potrebné vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva alebo inak negatívne dotknuté. Dražobník je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa, pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva (záložcu, dlžníka) a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu je otázna jeho odborná starostlivosť, a to s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb. Preto v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).
Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 OZ), s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (napr. rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina).
V náleze Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04 ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti a konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe nemôže garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak, tak ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou, garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má „svojho“ dražobníka. Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou
exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov. Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave dobrovoľných dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti výkonu práva. Pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi.
Z týchto dôvodov je diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv, ale práve naopak vytvára neprimerame široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu. Absentuje akákoľvek naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byt' vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita. Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Je možnosť využiť iný spôsob (eurokonformný) výkonu záložného práva podľa tretej časti OSP a následnej exekúcie, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Nebol by problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to bez súdneho procesu. Existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie. Vnútroštátne predpisy umožňujú záložnému veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky (Océano C-240/98 až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. V predmetnej veci veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky a problematickým sa zdajú sankcie indikujúce hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy . Tým je spochybnená aj výška pohľadávky. Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ (správca) sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote (30 dní) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd , ktorý by aj bez návrhu ex offo zabránil uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ten, kto bol dotknutý porušením zákona pri dobrovoľnej dražbe, sa môže domáhať na súde určenia jej neplatnosti (§ 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase konania spornej dražby, ďalej aj „zákon“). Bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú skutočnosť potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30.mája 2013 C- 488/11. Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov. Výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni, aby k nemu pristúpil. Vznikol by však stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa. Pritom môže
ísť o neplatnú dražbu. Aby sa predišlo možným vážnym následkom, je dôvodné dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Veriteľovi pritom nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 151j, ods.1 OZ. Veriteľ by teda predbežným opatrením nebol nijako ukrátený, len by sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného práva. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva nič nenamietame, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.
Z tohto dôvodu žalobcovia žiadali, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanému v 2. rade uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy č. 029/2010/08SU z 11.9.2008, predmetom ktorej je byt v bytovom dome súp. č. 141, postavený na parcele č. 140, zapísaný na LV č. 1203, l.ú. Lemešany, okres Prešov.
Podľa § 102 ods. 1,2 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1,2,6,8, 9 O.s.p., Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa § 75a ods. 3 O.s.p., uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. c).
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 4 O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd má za to, že sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1,2 O.s.p. a § 74 ods. 1, z tohto dôvodu tomuto návrhu vyhovel.
S podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je podaná aj žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 029/2010/08SU z 11./9.2008, a to v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorý žiadajú žalobcovia aj riešiť ako prejudiciálnu otázku, či slovenská právna úprava výkonu záložného práva odporuje Ústave a spotrebiteľskému právu EÚ a za týmto účelom predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je daná tým, že je už určený termín dobrovoľnej dražby, veriteľovi nič nebráni, aby k nej pristúpil, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a boli by dotknuté aj práva tretích osôb, najmä vydražiteľa, pričom môže ísť o neplatnú dražbu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy podanou žalobou o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva Č..XXX/XXXX/XXSU J. XX.X.XXXX.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd vyhovel tomuto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto ďalšie dôvody svojho rozhodnutia nemusí uvádzať.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sa možno odvolať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.