Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-138-2011.pdf
PDF · 115.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-5C/138/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, adresa na doručovanie: Regionálne riaditeľstvo Zvolen, právne oddelenie, Zvolen, Námestie SNP 98/2, proti žalovaným: 1/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., V. XXX/X, zastúpený JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, 2/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., T. XXXX, 3/ L. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX, bývajúci vo P. W.Í., V. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 1.883,79 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ T. X. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 560,08 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.03.2012 až do jej zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný 2/ T. X. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 560,08 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.03.2012 až do jej zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný 3/ L. X. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 560,08 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.03.2012 až do jej zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd konanie ohľadne 9,5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.883,79 eura za obdobie od 13.10.2011 do 04.03.2012 vrátane zastavuje.
V. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
VI. Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 159,75 eura, každý z nich v rozsahu 1/3-iny do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 13.10.2011 sa žalobca pôvodne len voči T. X. (terajšiemu žalovanému 1/) domáhal zaplatenia sumy 1.883,79 eura s poukazom na § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou uvedenou osobou ako vodičom motorového vozidla EČ: DK-XXX AS, ktorou spôsobil škodu na motorových vozidlách EČ: DK-XXX AM a BR-XXX AY, za vznik ktorej zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a na úhradu ktorej žalobca poškodeným vyplatil celkovo
9.818,89 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.883,79 eura od 13.10.2011 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania.
Odôvodnil ju tým, že dňa 13.09.2008 spôsobil T. X. ako vodič motorového vozidla EČ: DK-XXX AS dopravnú nehodu, keď narazil a poškodil motorové vozidlá EČ: DK-XXX AM a BR-XXX AY. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzavreté s p. T. X.. Poškodeným po nahlásení a prešetrení poistnej udalosti žalobca poskytol plnenie v celkovej výške 9.818,89 eura. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 420, § 563, § 558, § 517 ods. 2 OZ a § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP. Voči T. X. si uplatnil právo na náhradu vyplateného plnenia vo výške 1.963,79 eura a listami z 03.11.2010 a 01.12.2010 ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy.
Na návrh žalobcu doručený súdu 16.02.2012 súd uznesením z 20.02.2012 č. k. 5C/138/2011-42 právoplatným 20.03.2012 s poukazom na § 92 ods. 1 O. s. p. pripustil vstup T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., V. XXX/X, ako ďalšieho žalovaného do tohto konania, ktorého pasívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodňoval tým, že tento mal v predmetnom poistnom vzťahu postavenie poistníka a teda bol povinný podľa § 796 aj § 788 ods. 1 OZ a čl. VII bod 1 VPP platiť poistné za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve.
Ďalším uznesením 28.05.2012 č. k. 5C/138/2011-112 súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby v súvislosti s rozšírením okruhu žalovaných v tomto znení: „Žalovaní 1/ a 2/ (T. X. H. T.Š. X.) a sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.883,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.883,79 eura od 13.10.2011 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhému žalovanému“.
Tunajší súd rozsudkom z 28.05.2012 č. k. 5C/138/2011-130 žalobu v celom rozsahu (voči obom žalovaným) zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči žalovanému T. X. pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, keďže nedisponoval v zmluvnom vzťahu, na ktorý sa vzťahovalo zákonné poistenie dojednané danou poistnou zmluvou, statusom poistníka, ktorým bol druhý žalovaný T. X.. Voči T. X. žalobu zamietol pre nesplnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie tzv. postihového práva žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP, a to z dôvodu, že u neho podľa názoru prvostupňového súdu nebola daná zodpovednosť za vzniknutú škodu, v súvislosti s ktorou žalobca z titulu zákonného poistenia poskytol poškodeným plnenia a náhrady (čiastočnej náhrady) ktorého sa v tomto konaní uplatnením postihového práva podľa uvedeného ustanovenia domáhal.
Po vyhlásení uvedeného rozsudku pôvodný žalovaný 2/ T. X. dňa 13.06.2012 zomrel a účastníkmi konania na jeho mieste sa stali terajší žalovaní 1/ až 3/ ako dedičia po menovanom.
Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozsudku v časti zamietnutia žaloby voči pôvodnému žalovanému 2/ Krajský súd v Žiline uznesením zo 07.05.2013 č. k. 10Co/6/2013-189 rozsudok tunajšieho súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň konštatoval, že v odvolaním nenapadnutej časti - čo do výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ T. X. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (v uvedenej - odvolaním nenapadnutej časti prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.07.2012).
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že si osvojil prvostupňovým súdom prezentované riešenia predbežných otázok, t.j. posúdenie možnosti platne uzavrieť zmluvu o PZP (aj) so subjektom nespadajúcim do zákonného výpočtu osôb povinných takúto zmluvu uzatvoriť, ako aj ustálenie pôvodného žalovaného 2/ ako osoby poistníka. Nestotožnil sa však s právnym posúdením podmienok postihového práva žalobcu voči poistníkovi. Pokiaľ okresný súd (správne) pripustil záver, že pôvodný žalovaný 2/ mohol uzavrieť zmluvu o PZP, je plne legitímnou aj konzekvencia takéhoto postupu pôvodného žalovaného 2/, a to že sa vystaví následkom prípadného nezaplatenia poistného
riadne a včas. Zároveň aj takémuto poistníkovi vzniklo právo, aby poisťovateľ za neho uhradil príslušné nároky (§ 4 ZoPZP), čím sú naplnené kumulatívne podmienky §-u 12 ods. 1 ZoPZP. Správny výklad (ako ho predkladá odvolateľ) slovného spojenia „za neho vyplatil“ je totiž potrebné vidieť v poistnom plnení vyplatenom z uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na to, že s ohľadom na odvolacím súdom prezentovaný právny názor, si ustálenie sporných skutkových okolností
- predovšetkým namietanej dôvodnosti výšky poskytnutého plnenia - vyžaduje ďalšie dokazovanie presahujúce rámec odvolacieho konania, čo bol dôvod zrušenia prvostupňového rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napokon uviedol, že prvostupňovému súdu nič nebráni v súlade so zásadou procesnej ekonómie vyporiadať sa prednostne so vznesenou námietkou premlčania.
S poukazom na vyššie uvedené, mal tunajší súd vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný (§ 226 O.s.p.), vyriešený základ veci, teda že vo veci je daný dôvod postihu žalobcu voči pôvodnému žalovanému 2/ ako poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP. Preto sa v ďalšom konaní zaoberal už len tým, v akom rozsahu je žalobou uplatnený nárok dôvodný. Tiež v súvislosti s tým, že pôvodný žalovaný 2/ - poistník v priebehu konania zomrel a terajší žalovaní 1/ až 3/ v konaní vystupujú ako jeho právni nástupcovia - dedičia, následne skúmal aj rozsah ich zodpovednosti ako dedičov za záväzky poručiteľa v zmysle § 470 ods. 1, 2 OZ.
Na pojednávaní 21.10.2013 zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to ohľadne úrokov z omeškania požadovaných vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.883,79 eura za obdobie od 13.10.2011 do 04.03.2012. Žiadal tieto úroky priznať za obdobie od 05.03.2012 až do zaplatenia žalovanej istiny.
Keďže voči zastaveniu konania na podklade uvedeného čiastočného späťvzatia žaloby žalovaní nevzniesli žiadne vážne dôvody, súd konanie v danej časti postupujúc podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil tak, ako je to vymedzené v IV. výrokovej časti rozsudku.
Na pojednávaní 25.04.2012 zástupca ešte pôvodného žalovaného 2/ vzniesol námietku premlčania s tým, že všetky plnenia, ktoré boli žalobcom poskytnuté pred 16.02.2009 sú už premlčané, nakoľko návrh na rozšírenie žaloby voči tomuto žalovanému bol podaný na súd až 16.02.2012.
V súvislosti s touto námietkou žalobca poukazujúc na ním predloženú špecifikáciu plnení jednotlivým poškodeným v súvislosti s dopravnou nehodou z 13.09.2008 na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ohľadne poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú predmetným vozidlom od 29.02.2008, danú podaním z 12.04.2012 (č. l. 54) uviedol, že nemôžu byť premlčané plnenia uvedené pod bodmi 4/ až 11/. Pokiaľ ide o položku pod bodom 9/, z tejto si žalobca uplatňuje len časť po odpočte 96,96 eura, a to sumu 253,04 eura, keďže táto suma 350,- eur predstavovala sumu na znalecké dokazovanie, z ktorej bolo žalobcovi vrátených 96,96 eura. Potom celkový súhrn položiek po odpočte sumy 96,96 eura, uvedený v špecifikácii pod bodmi 4/ až 11/, predstavuje sumu 2.112,83 eura, čo je viac ako žalovaná istina. Námietka premlčania sa týka len plnení vyplatených pred 26.02.2009, keď súčet plnení vyplatených po tomto dátume a teda plnení od 04.05.2009 do 26.01.2011 je už uvedených 2.112,83 eura. Žalobca má nárok aj na náhradu tých plnení, ktoré predstavujú vyplatené svedočné a náklady žalobcu v súvislosti s konaním, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/15/2010, lebo nebyť poistnej udalosti, nedošlo by ani k uvedenému konaniu, v ktorom žalobca vystupoval ako vedľajší účastník a konanie začalo preto, lebo žalovaný v uvedenom konaní (terajší žalovaný 1/, ktorý s predmetným vozidlom zavinil dopravnú nehodu) nevyplatil poškodeným žalovanú škodu. Pod položkou 10/ sú obsiahnuté trovy konania, ktoré považuje za príslušenstvo pohľadávky a sú to trovy žalobcu v uvedenom konaní pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, cestovných nákladov a ušlej mzdy.
V záverečnej reči žalobca o.i. opätovne zdôraznil, že za plnenie, ktorého náhradu si poisťovateľ môže v zmysle § 12 ods. 1 ZoPZP uplatniť, je potrebné považovať aj plnenia vyplatené v rámci konania 5C/15/2010 (plnenia vo výške 149,15 eura, 253,04 eura a 30,40 eura). Suma 149,15 eura predstavuje trovy poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením náhrady škody na motorovom vozidle, pozostávajúce zo súdneho poplatku, z cestovných nákladov a zo straty na zárobku poškodeného. Zaviazaný na ich úhradu bol žalovaný v konaní 5C/15/2010, t. j. T. X.. Suma 253,04 eura predstavuje preddavok na znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo vypočítanie výšky škody na motorovom
vozidle žalobcu (K.W. W.). Aj keď povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie bola uložená priamo vedľajšiemu účastníkovi, je potrebné vnímať zaplatenie tejto sumy v širšom kontexte. Poisťovateľ vystupoval v konaní 5C/15/2010 ako vedľajší účastník z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Všetky plnenia vyplatené v rámci tohto konania a teda náhrada škody vo výške 697,07 eura, ako aj sumy 149,50 eura, 253,04 eura a 30,40 eura boli vyplatené z titulu povinného zmluvného poistenia. Ak by uvedené trovy konania nepovažovali za náklady spojené s uplatnením náhrady škody, resp. za náklady spojené s právnym zastúpením, poistený by musel sám znášať trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku, preddavku na znalecké dokazovanie. Subsumovanie uvedených vyplatených plnení pod príslušenstvo pohľadávky, resp. pod náklady spojené s právnym zastúpením, nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal žalobe v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím vyhovieť.
Zástupca žalovaného 1/ doplnil, že z poskytnutých plnení zo strany žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou z 13.09.2008 žalovaný 1/ nespochybňuje z tých položiek, ktoré nie sú premlčané, dôvodnosť položiek 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ (uvedených v podaní žalobcu z 12.04.2012 poznámka súdu). Spochybňuje položky 9/ až 11/. Ohľadne položky 9/, aj po jej znížení uskutočnenom na pojednávaní, je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, aby si žalobca uplatňoval voči žalovaným túto položku. Nahlásením poistnej udalosti splnomocnil poistený poisťovňu na prejednanie otázok náhrady škody v rámci predmetnej dopravnej nehody a vyplatenia poistného plnenia. Spor 5C/15/2010, kde ako žalobca vystupoval pán K. W. vznikol z dôvodu, že žalobca nenahradil náklady za opravu poškodeného motorového vozidla vystavené spoločnosťou IMPA Dolný Kubín a uznal len tú časť, ktorá je uvedená pod položkou 1/, teda 2.536,91 eura. Nahlásením poistnej udalosti a teda splnomocnením poisťovne na vyplatenie poistného plnenia stráca poistený akúkoľvek možnosť zasahovať do procesu likvidácie poistných udalostí, ktoré má plne v rukách poisťovňa, v tomto prípade žalobca. Skutočnosť, že žalobca uznal nedôvodnosť krátenia vyplateného poistného plnenia, vyplýva aj zo skutočnosti, že v konaní 5C/15/2010 bol uzatvorený súdny zmier, schválený súdom. ZoPZP ukladá poistenému povinnosť poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť pri riešení poistnej udalosti. V prípade, ak by sa poistený zaviazal uhradiť čo i len časť škody bez súhlasu poisťovateľa, umožňuje to poisťovateľovi túto škodu za neho neuhradiť. Uvedený zákon nehovorí, čo je to poistné plnenie. Uvádza len čo je rozsah poistenia zodpovednosti za škodu, a to v § 4, ktorý v odseku 2 písm. c) pojednáva o účelne vynaložených nákladoch spojených s právnym zastúpením, pod ktoré by bolo možné subsumovať položky 9/, 10/ a 11/, avšak podľa neho žalovaný v uvedenom konaní nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť postup poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti. Je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi uplatňovať túto časť plnenia voči poistníkom. Položka 10/ sa skladá z 2 podpoložiek - sumy 697,01 eura za náhradu škody za poškodené motorové vozidlo, ktorú časť žalovaný 1/ nespochybňuje, keďže sa jedná o výšku škody a táto vychádza z faktúry za opravu a tá faktúra bola iba čiastočne priznaná a ďalej zo sumy 149,15 eura, čo sú trovy konania, ktorú spochybňuje a spochybňuje aj položku 11/ predstavujúcu trovy konania súdu. Uvedené položky podľa neho nemôžu byť predmetom postihového práva poisťovne. Žalobca svojím konaním v rámci konania 5C/15/2010, kde vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného T. X., svojím konaním zapríčinil vznik týchto trov, keď bezdôvodne odmietol poskytnúť poškodenému poistné plnenie, pričom táto bezdôvodnosť sa preukázala v predmetnom konaní. Napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Navrhol, aby súd pri rozhodovaní či už o istine konania, príslušenstve pohľadávky alebo rozhodovaní o trovách konania bral do úvahy - zohľadnil s poukazom na ust. § 150 O.s.p. alebo § 3 ods. 1 OZ, že predmetom konania sú nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, aby súd bral do úvahy okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, okolnosti dojednania platiteľa poistného ako i procesnú zmenu právneho názoru a výkladu jednotlivých ustanovení poistnej zmluvy a ZoPZP, ktoré v konaní prezentoval žalobca.
Žalovaní 1/ a 3/ T. X. a L. X. sa vo výpovediach v celom rozsahu pridržiavali prednesu zástupcu žalovaného 1/.
Žalovaný 2/ T. X. vypovedal, že v tých papieroch, ktoré predložil žalobca na pojednávaní, je uvedený ako vodič T. X., ale správne mal byť uvedený ako vodič T. X.. Tiež nerozumie tomu, ako môže byť niekto iný poistník ako šofér vozidla, presnejšie nerozumie tomu, ako môže byť poistník niekto iný ako majiteľ vozidla. Poistníkom podľa neho môže byť len majiteľ vozidla.
Žalobca žiadal zaviazať žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie žalovaného nároku rovnakým dielom - každého z nich v 1/3-ine (pojednávanie z 21.10.2013).
Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4D/71/2012 po poručiteľovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. W., V. XXX/X, zomrelom bez zanechania závetu XX.XX.2012 - pôvodnom žalovanom 2/ vyplýva, že ako zákonní dedičia po ňom v I. dedičskej skupine boli zistení terajší žalovaní 1/ až 3/ - synovia poručiteľa, každý z nich rovnakým dielom. Títo všetci, ako je to zrejmé z osvedčenia o dedičstve z 29.10.2012 č. k. 4D/71/2012-39 IDnot 81/2012, prebrali dedičstvo, ktorého aktíva - všeobecná cena majetku poručiteľa predstavovala 43.064,23 eura, ktorá pri neexistencii pasív
- dlhov poručiteľa sa rovnala čistej hodnote dedičstva. Z uvedeného rozhodnutia nie je jednoznačne zistiteľné, akú hodnotu má mať majetok, ktorý prebral ten-ktorý zo žalovaných, ale všetci žalovaní na pojednávaní 21.10.2013 zhodne prehlásili, že dedičstvo po poručiteľovi si rozdelili tak, že každý z nich obdržal dedičstvo v rovnakej hodnote a žiadali, aby súd v tomto konaní vychádzal z toho, že každý z nich dedil rovnakým dielom.
Ohľadne vznesenej námietky premlčania aj žalobca fakticky akceptoval názor zástupcu ešte pôvodného žalovaného 2/, že zo špecifikácie poistných plnení žalobcu poškodeným z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: DK-XXX AS v súvislosti s dopravnou nehodou z 13.09.2008, sú premlčané položky č. 1/ až 3/ znejúce spolu na sumu 8.138,65 eura. Tieto poistné plnenia boli žalobcom poukázané 03.10.2008 (suma 2.536,98 eura), 27.01.2009 (suma 5.321,58 eura) a 08.01.2009 (suma 280,09 eura). Uvedené platby boli žalobcom realizované v období presahujúcom 3 roky pred tým, ako si žalobca uplatnil žalovaný nárok voči pôvodnému žalovanému 2/ na súde, a teda z pohľadu ich uplatňovania v rámci postihu podľa § 12 ods. 1 ZoPZP ide o premlčané nároky s poukazom na ust. § 101 OZ, keďže takéto nároky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Uvedená námietka premlčania týkajúca sa uvedených položiek bola teda vznesená dôvodne.
Avšak aj súčet ostatných položiek poistných plnení žalobcu v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou (položiek 4/ až 11/) presahuje výšku žalovanej istiny (dosahuje sumu 2.209,79 eura). Žalovanú istinu presahuje aj po odpočte z položky 9 (sumy 350,- eur) čiastky 96,96 eura, ktorá bola žalobcovi v rámci konania 5C/15/2010 z ním zloženej zálohy vrátená a po odpočte ktorej z tejto položky zostáva 253,04 eura a celkovo takto ich upravený súčet predstavuje sumu 2.112,83 eura.
Medzi účastníkmi (odhliadnuc od spornosti základu nároku stále namietaného zástupcom žalovaného 1/) nebola sporná dôvodnosť celých položiek 4/ až 8/ a čiastočne položky 10/ čo do sumy 697,01 eura, ktorých súčet predstavuje 1.680,24 eura. Ohľadne dôvodnosti týchto plnení v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou súd poukazuje na zmienené vyčíslenie plnení žalobcu uvedené v podaní z 12.04.2012 dokladované listinami z č. l. 55 a nasl. spisu. V tejto výške mal súd preukázanú dôvodnosť podanej žaloby voči pôvodnému žalovanému 2/, za ktorého záväzok po jeho smrti zodpovedajú podľa § 470 ods. 1 OZ žalovaní 1/ až 3/, na ktorých tento záväzok prešiel v celom rozsahu, nakoľko čistá hodnota majetku poručiteľa bola výrazne vyššia než tento záväzok. Na jeho zaplatenie zaviazal žalovaných 1/ až 3/ s ohľadom na ich prehlásenie v tomto konaní, že každý z nich zdedil po poručiteľovi majetok v rovnakej hodnote, každého z nich v rozsahu 1/3-iny, t.j. po 560,08 eura.
Zároveň z priznal z uvedenej sumy s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 01.02.2013 úrok z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 05.03.2012 až do jej zaplatenia, nakoľko za uvedené obdobie sa ešte pôvodne žalovaný 2/ nepochybne dostal do omeškania s jeho zaplatením (žaloba spolu s uznesením o pripustení vstupu pôvodného žalovaného 2/ do tohto konania, bola pôvodnému žalovanému 2/ T. X. doručená 02.03.2012, takže s poukazom na § 492 v spojení s § 563 OZ bol povinný plniť nasledujúci deň a ak tak neurobil dostal sa dňom 04.03.2012 do omeškania so zaplatením žalobcom uplatneného nároku.
Vo zvyšnej časti predmetu konania, ktorého sa netýkal výrok o vyhovení žalobe a čiastočnom zastavení konania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov:
Pri aplikácii postihového práva poisťovne podľa § 12 ZoPZP ohľadne jej práva na náhradu plnenia, ktoré poskytla za poisteného, je potrebné skúmať aj dôvodnosť týchto plnení a pokiaľ tieto majú predstavovať náklady súvisiace s uplatňovaním nárokov poškodenými voči škodcovi, aj na účelnosť týchto nákladov. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) ZoPZP výslovne hovorí o tom, že poistený má z poistenia zodpovednosti práva, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov. Od žalobcu ako poisťovateľa je potrebné vyžadovať, aby pri likvidácii poistných udalostí postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby nevznikali zbytočné (nie nevyhnutné) náklady v súvislosti so zisťovaním výšky spôsobenej škody a jej následnou likvidáciou. Na plnenie svojich úloh musí poisťovňa (o to viac ak žalobca je poisťovňou - lídrom na trhu poistenia aj pokiaľ ide o poistenie podľa ZoPZP) sama disponovať potrebným odborným aparátom, spôsobilým rovnocenným spôsobom ako znalci zistiť o.i. aj náklady na opravu vozidla poškodeného poisteným a vôbec výšku akejkoľvek škody, ktorá vznikla poškodenému. S ohľadom na uvedené sa súd v rozhodujúcej miere stotožňuje s argumentmi zástupcu žalovaného 1/, ktorými zdôvodňoval nedôvodnosť uplatňovania si náhrady nákladov žalobcom voči poistenému, vynaložených v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/15/2010, v ktorom si poškodený K. W. voči terajšiemu žalovanému 1/ ako vodičovi, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, uplatnil nárok na náhradu tej časti vzniknutej škody na jeho motorovom vozidle, ktorú mu dovtedy žalobca za poisteného neuhradil. Súd sa stotožňuje s ním prezentovaným záverom, že žalobca v rámci konania 5C/15/2010, kde vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného T. X., svojím konaním zapríčinil vznik týchto trov, keď bezdôvodne (ešte pred začatím uvedeného konania) odmietol poskytnúť poškodenému poistné plnenie, pričom táto bezdôvodnosť sa preukázala v predmetnom konaní. Uvedené konanie skončilo schválením súdneho zmieru uznesením tunajšieho súdu z 08.11.2010 č. k. 5C/15/2010-119, právoplatným 15.11.2010, ktorého znenie plne korešpondovalo so znením žaloby pokiaľ ide o žalovanú istinu. Terajší žalovaný 1/ ako žalovaný v rámci uvedeného konania plne postupoval v súlade s pokynmi žalobcu vystupujúceho v uvedenom konaní ako vedľajší účastník (práve na základe vôle tohto žalovaného), zrejme hlavne z dôvodu, aby sa vyhol možným nepriaznivým dôsledkom, ktoré by pre neho z iného postupu, než aký by v ňom mienil zvoliť žalobca, mohli vzniknúť (§ 5 ods. 2 ZoPZP). Žalobca svojim postupom (tým, že neposkytol poškodenému v uvedenom konaní žalované plnenie ešte pred jeho začatím spochybňujúc jeho dôvodnosť) sám vyvolal uvedený spor a zapríčinil s tým spojené náklady, ktoré následne znášal v súlade so zmluvou a ZoPZP (§ 4). Preto uvedené náklady, obsiahnuté v položkách 9/ (suma 253,04 eura ako náklady vynaložené žalobcom na znalecké dokazovanie v konaní 5C/15/2010), 10/ (suma 149,15 eura - zmierom priznaná náhrada trov konania vzniknutých poškodenému) a 11/ (suma 30,40 eura ako náhrada trov štátu vzniknutých v uvedenom konaní vyplatením svedočného svedkovi Ing. V.), ak vznikli, práve a len v dôsledku zvoleného (neúčelného a nehospodárneho) postupu žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti, môžu ísť výlučne na vrub len samotného žalobcu a nemôžu byť ani len sčasti predmetom postihového práva voči poistenému z dôvodu, že nejde o nevyhnutné náklady (takéto náklady nebyť postupu žalobcu vôbec nemuseli vzniknúť, pričom uvedené súdne konanie začalo po uplynutí lehôt vyplývajúcich pre žalobcu z § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP).
O trovách konania súd rozhodol za použitia§ 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci, priznal právo na náhradu pomernej časti vzniknutých trov. Z celkového predmetu konania (po vyčíslení aj uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) predstavujúceho sumu 2.261,32 eura mal žalobca úspech (opäť po vyčíslení, ale priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) vo výške 1.939,59 eura, t.j. v rozsahu 85,5 %. Vo zvyšnej časti mali úspech (procesný úspech) žalovaní, a to aj ohľadne tej časti predmetu konania, ktorej sa týka výrok o čiastočnom zastavení konania procesne zavineného žalobcom. Žalobcovi vznikli v rámci tohto konania trovy pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov (za podanú žalobu - 112,50 eura) a v rovnakej výške aj za podané odvolanie. Z týchto trov 225,- eur predstavuje 71 % priznaných 159,75 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).