Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-60-2012.pdf
PDF · 95.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/60/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: D. L., R. T. X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 537,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 205,32 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 22,70 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi bude po právoplatnosti tohto rozsudku cestou Daňového úradu Bratislava vrátený na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 9,30 Eur.
Vedľajšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 537,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy ročne od 19.06.2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov vo výške 205,32 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur.
Tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX dňa 30.03.2012. Odporca si platobný rozkaz neprevzal, na základe čoho bol platobný rozkaz ex lege zrušený a vo veci nariadené pojednávanie.
Podaním doručeným súdu dňa 22.01. 2013 vstúpil do konania na stranu odporcu vedľajší účastník, t. j. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie (ďalej aj len "Združenie").
Navrhovateľ vzal pred otvorením pojednávania dňa 31.10.2013 návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 116,18Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.06.2008 až do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
S poukazom na uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 282,65 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04. 09. 2009 až do zaplatenia zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nakoľko navrhovateľ vzal po začatí konania návrh čiastočne späť, zavinil, že konanie sa muselo v späťvzatej časti zastaviť.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa §11 ods. 9 citovaného zákona sa poplatok za odpor vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej.
Podľa § 11 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, sa okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1 vracia poplatok alebo jeho časť (preplatok) krátený o 1 %, najmenej však 6,63 EUR.
Vzhľadom na uvedené ustanovenia Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súd navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh pripadajúci na späťvzatú časť návrhu, krátené v zmysle citovaného zákona.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadala o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu navrhovateľa a oboznámením s obsahom návrhu, odporu a listinných dôkazov predložených navrhovateľom, pričom zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 08.01.2008 Zmluvu o pripojení č. K. (ďalej len "zmluva o pripojení č. 1"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky. Na základe zmluvy vypožičal navrhovateľ odporcovi kartu SIM s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Na základe Dodatku k zmluve o pripojení č. 1 odpredal odporcovi za podmienečne zníženú kúpnu cenu 16,27 Eur mobilný telefón značky Nokia 6300.
Odporca sa zaviazal, že bude využívať služby navrhovateľa po dobu najmenej 24 mesiacov a v prípade porušenia zmluvných povinností uhradí navrhovateľovi zmluvnú pokutu 331,94 Eur (článok 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení).
Navrhovateľ odporcovi dňa 08.01.2008 a dňa 28.01.2008 faktúroval cenu poskytnutých služieb zo zmluvy o pripojení vo výške 6044,00 SK.
Navrhovateľ odporcovi dňa 28.02.2008 faktúroval cenu poskytnutých služieb zo zmluvy o pripojení vo výške 22,50 SK.
Navrhovateľ odporcovi dňa 31.03.2008009 faktúroval cenu poskytnutých služieb zo zmluvy o pripojení vo výške 119,00 SK.
Z pokusu o pokonávku zo dňa 04.06.2008 a priloženej doručenky vyplýva, že navrhovateľ odporkyňu účinne vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 16 225,50 Sk. Dlžnú cenu telekomunikačných služieb vo výške 6 225,50 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur žiadal uhradiť do 18.06.2008. Zároveň uviedol, že ak nebude pohľadávka v stanovenej lehote uhradená, odstupuje od zmluvy o pripojení.
Z listiny Detaily k SOS vyplýva, že predajná cena mobilného telefónu Nokia 6300 bola pri viazanosti od 28. 09. 2007 do 28. 09. 2009 vo výške 232,03 Eur. Akciová cena predstavuje sumu 16,27 Eur.
Poverená zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania k veci uviedla, že po čiastočnom späťvzatí návrhu trvá na zaplatení zvyšnej časti, ktorá pozostáva zo sumy 421,08 Eur . Navrhovateľ odporcovi poskytol mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu 16,27 Eur, pričom jeho skutočná predajná cena bola 232,03 Eur. Nakoľko odporca porušil zmluvné povinnosti, navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu 331,94 Eur, ktorá je primeraná pohľadávke a zároveň tomu, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón za akciovú cenu.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do 31. 10. 2011) sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona má podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona je účastník povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti;
Podľa § 544 ods. 1, 2 O. z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a O. z. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z., dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má súd návrh navrhovateľa po jeho čiastočnom späťvzatí za dôvodný v celom rozsahu.
V konaní bolo preukázané, že odporkyňa porušila svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď nezaplatila navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb spolu vo výške 205,32 Eur. V dôsledku porušenia zmluvných povinností, t. j. nezaplatenia ceny poskytnutých služieb odporcom, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, navrhovateľ od zmlúv o pripojení odstúpil (viď. Pokus o pokonávku). S poukazom na uvedené súd vzhliadol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie dlžnej ceny služieb vo výške 205,32 Eur za dôvodný v celom rozsahu.
S poukazom na uvedené súd návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel v celom rozsahu a odporkyňu zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 205,32 Eur.
Z dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu ani po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. do dňa 04.06.208, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 O. z.). Na tomto základe má navrhovateľ proti odporkyni nárok na úrok z omeškania odo dňa 19.06.2008 až do zaplatenia. Úrok z omeškania vzhľadom k výške základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 19.06.2008 predstavuje 8,5 % istiny ročne. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel aj v časti príslušenstva.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok pripadajúci na istinu 205,32 Eur, t. j. sumu 22,70 Eur.
Podľa § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Pokiaľ ide o trovy konania, nakoľko si v konaní vedľajší účastník trovy konania neuplatnil a v konaní im žiadne trovy ani nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník síce má principiálne právo na náhradu trov konania, avšak účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade samostatne. Účelnosť trov potrebných a vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva je pritom základným predpokladom za splnenia ktorého vznikne účastníkovi (resp. vedľajšiemu účastníkovi) nárok na náhradu trov konania. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc.
Vo vyššie uvedenej právnej veci vystupuje ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske zruženie, ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy. Tieto ciele má Združenie uvedené vo vlastných stanovách (§ 2 ods. 1. a 2. Stanov), ktoré upravujú jeho pôsobenie, činnosť a princípy fungovania. V danom prípade, vychádzajúc aj zo stanov Združenia, t. j. stanov samotného vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a teda je spôsobilé a schopné chrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov tak v mimosúdnom ako aj súdnom konaní.
Ak potom vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa a navyše z vlastného podnetu (bez toho aby sa s odporcom kontaktoval). Súd má za to, že už zo samotnej podstaty tohto vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť a je schopný konať v mene toho, na koho stranu vstupuje do konania a táto schopnosť je podstatou jeho fungovania.
Na základe uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).